Rod Ancistrocactus, dnes často zaraďovaný do rodu Glandulicactus, predstavuje zaujímavé a pre pestovateľov kaktusov výzvu. Napriek tomu, že ide o vzácne druhy pestované len v obmedzenej miere, ich jedinečný vzhľad a špecifické nároky si zaslúžia pozornosť.
Úvod a Systematika
Druh Ancistrocactus uncinatus, známy aj pod synonymami ako Echinocactus mathssonii Berge in K. Schumann, 1898, Ferocactus mathssonii (Berge ex Schumann) N. P. Taylor, Glandulicactus mathssonii (Berge ex Schumann) D. J. Ferguson, alebo Sclerocactus uncinatus subsp. crassihamatus var. mathssonii (Berge ex Schumann) nov. comb., je často spomínaný aj pod názvom Glandulicactus (predtým Ancistrocactus) uncinatus. Názov mathssonii je venovaný Albertovi Mathssonovi, hlavnému záhradníkovi u H. Glandulicactus uncinatus, PP 829, Tula, Tam. je jedným z druhov, ktoré už v decembri nasadzujú puky a kvitnú skoro na jar.
Opis rastliny
Stonka Ancistrocactus mathssonii je obvykle solitérna, plocho guľovitá až vajcovitého tvaru, zelenej až modrozelenej farby so sivomodrým nádychom. Dorastá do výšky až 15 cm a šírky 8 cm. Má 9-13 rebier s výraznými hrbolmi, ktoré sú asi 6-9 mm široké a 9-15 mm vysoké. Areoly sú od seba vzdialené približne 2-2,5 cm, okrúhle, s priemerom 3-5 mm, pokryté sivasto žltkastou vlnou a s niekoľkými žľazami v hornej časti hrbola. Korene sa rozvetvujú.
Tŕne sú silné, slonovinovo biele, sivoružové alebo fialové, mierne sploštené. Stredové tŕne sú 1 (alebo až do 4 na dospelých rastlinách), pričom dolný je zakrivený a výrazne dlhší, dosahujúci 5-9 cm dĺžky a 1-1,5 mm šírky. Okrajových tŕňov je 5-8, z ktorých 2-3 dolné sú silnejšie a majú farbu a charakter stredových tŕňov, ostatné sú slonovinovo biele.
Kvety sú jedinečnej medenej farby, s priemerom 2-4 cm a výškou 2-3 cm. Peľové nitky sú žlté alebo nahnedlé, peľové vačky žlté. Blizna je 1,2 cm dlhá, červenkastá, čnelka 10-14 laločná, žltá alebo oranžová. Na kvetnej trúbke sú ozubené šupiny do 6 mm. Ancistrocactus uncinatus kvitne od marca do mája, kvety sa otvárajú pri vyšších teplotách do obeda a na noc sa zatvárajú, pričom vydržia 2-3 dni. Kvet Glandulicactus uncinatus dokáže vydržať aj týždeň, kým čaká na vodu a opeľovača. Plod je 1,5-2,5 cm dlhý, vajcovitý až guľovitý, mäsitý, červený, dozrieva približne jeden mesiac a je jedlý.
Podmienky pestovania a starostlivosť
Ancistrocactus mathssonii (resp. Glandulicactus uncinatus) patrí medzi druhy, ktoré sú považované za citlivé, s reputáciou náchylnosti koreňov na hnilobu. Je vysoko xerofytný (suchovzdorný), čo znamená, že znesie aj nižšie teploty v suchom stave.
Substrát a polievanie
Lepšie sa mu darí v chudobných pôdach, v ktorých rastú síce pomalšie, ale ich pletivá zostanú pevné. Dôležitý je minerálny a priepustný substrát, z ktorého dážď alebo roztopený sneh rýchlo odtečie. Polievame striedmo a v zime ho udržiavame v úplnom suchu. Suchom mu rozhodne ublížite menej ako preliatím. Za občasné porosenie však bude rád.
Osvetlenie a teplota
Stanovisko mu vyberieme svetlé a slnečné; čím viac priameho slnka v lete, tým lepšie, inak si vytvorí neprirodzený tvar. Priame slnečné lúče mu vadiť určite nebudú. Vyhovovať mu bude bežná izbová teplota.
Hnojenie a vetranie
Hnojíme maximálne raz do roka hnojivom s nízkym obsahom dusíka. Dobré vetranie potrebuje celý rok. Suchý vzduch znáša dobre.
Zimovanie a odolnosť voči mrazu
V zime mu doprajte pokoj, najlepšie mu bude na mieste, kde sa teploty pohybujú iba okolo 10 °C. Na zimovanie stačí nevykurovaný skleník, kde príležitostne môže teplota klesnúť na -7 až -12 °C, ak sú rastliny v úplnom suchu. Tieto kaktusy tak prežijú krátkodobé nočné mráziky, pokiaľ majú korene v suchu.
Niektorí pestovatelia majú skúsenosti so zimovaním Ancistrocactus tobuschii SB 987 Bandera Co., Texas na balkóne v tieni takmer celú zimu, dokonca aj pri -8 °C, pričom ich na tuhšie mrazy iba presunuli do bytu a hneď vrátili späť. Chceli oddialiť kvitnutie, aby bol peľ zrelý, inak by kvitli už v januári a opelenie by nebolo možné.
Choroby a škodcovia
Dobre pestované rastliny netrpia od škodcov. Avšak, nektárové žľazy na hornej časti areoly, ktoré sú za hornými okrajovými tŕňmi, vylučujú sladkú, lepkavú šťavu. Nakoľko v uzatvorenom priestore nie sú chrobáci, ktoré by túto šťavu spotrebovali, časom sa na nich udomácnia rôzne plesne. Môžu potom zakryť veľkú časť stonky, respektíve pokožky. Rastlinám to síce nevadí, ale esteticky pôsobia negatívne. Pomôže, keď pri polievaní spustíme vodu aj na stonku, ale musíme mať istotu, že sa voda z rastlín vyparí do večera.
Jeden pestovateľ opisuje problém s plesňou, ktorá postihla jeho Ancistrocactus uncinatus získaný v roku 2016. Pleseň tvorila čierny povlak a aj keď mu radili rastlinu vyhodiť, podarilo sa mu ju zachrániť a kvitne každým rokom.
Rozmnožovanie: Výsev semien
Množenie Ancistrocactus mathssonii je možné jedine výsevom. Semená klíčia dobre, ale semenáče sú chúlostivé a ľahko padnú za obeť rôznym hnilobám. Túto záležitosť by sme preto mali prenechať skôr na odborníkov, aj keď základné princípy sú aplikovateľné.
Všeobecné zásady výsevu
Základom úspešného výsevu je práca v čistote, vlhký substrát a klíčenie semien v teple a pod svetlom v uzatvorenej nádobe. Diskusie sa vedú o tom, aký substrát zvoliť (bratčický piesok, perlit, zeolit, antuka, jemná pemza), prípadne nejakú vlastnú zmes s prímesou rašeliny, akadamy, či preosiateho kokosového vlákna.
Potrebné sú plastové uzatvárateľné misky, menovky a nejaký fungicíd do zálievky na zabránenie padania klíčiacich rastlín. Alternatívou je práškový fungicíd na suché morenie semien pred výsevom (pretrepať, nie premiešať) alebo hypermangán z lekárne na niekoľkominútové namáčanie semien v slaboružovom roztoku.
Veľkosť plastových misiek volíme podľa miesta a spôsobu výsevu (priamo na substrát v malej miske, alebo do 12 kvetináčov 4x4 cm vo väčšej miske). Vhodná je pinzeta na presun semien a vodeodolná fixka alebo ceruzka. Niektorí používajú stimulátor klíčenia do zálievky, iní pridávajú aj trošku hnojiva. S hnojivom opatrne, kvôli riziku zelenej riasy. Na jarné výsevy je dosť času, ale pre vianočné výsevy pod umelým osvetlením je vhodné mať semená a vybavenie pripravené vopred.
Pre väčšie semená, ako napríklad u opuncií, tefrákov a iných kaktusov, je postup podobný, len semená sa dávajú do hlbších kvetináčov, zatlačia sa, polejú a zhora posypú hrubším pieskom, ktorého zrnitosť je približne rovnako veľká ako semeno. Po vyklíčení prvých rastlín sa miska otvorí a nechá sa otvorená za stáleho vetrania.
Starostlivosť o semenáče
Po výseve a klíčení je dôležité postupne privykať semenáče na suchší vzduch. Po dvoch týždňoch je možné ich prvýkrát otvoriť, aby sa vymenil vzduch, a potom ich nechať zatvorené ďalší mesiac, pričom ich každý víkend pravidelne kontrolujeme a fotíme. Približne po 6 týždňoch od výsevu sa miska nadvihne otvorením jedného rohu vrchnáka, aby si zvykli na suchší vzduch. Po približne 8 týždňoch sa vrchný kryt misky úplne odstráni. Odvtedy sú semenáče na vzduchu, polievané dvakrát týždenne. Malé semenáče sa postrekujú rozprašovačom zhora, tie vo väčších kvetináčoch sa zalievajú zospodu.
Pri prvej zálievke sa môže pridať hnojivo. Semenáčom je v zásade jedno, či je kryštalické rozpustné alebo tekuté, či na kaktusy alebo iné; v tejto životnej fáze potrebujú hlavne dusík. Semenáče je potrebné strážiť pred plesňou a hnilobou. Ak sa niečo vyskytne, podľa rozsahu napadnutia buď vyberieme zhnité semenáče, alebo celý výsev presadíme do inej misky. Niekedy pomôže iba otvoriť misku a vyvetrať ju na pár dní, prípadne obsypať suchým pieskom, ktorý funguje aj na mach a riasy, aspoň dočasne, kým semenáče prvýkrát presadíme (tzv. prepikírujeme). Prievan z ventilátora často zastaví postup plesne. Hnedočervené bodky na zelených semenáčikoch sú často konečná stanica; pomôže semenáče vybrať, umyť v sitku pod tečúcou vodou, dať ich na pár minút do slaboružového roztoku hypermangánu a rovno sadiť do nového substrátu. Výskyt plesní a hniloby sa občas podarí, aj keď sa postupovalo maximálne čisto a obozretne, morili sa semená a sterilizoval sa substrát.
Skúsenosti pestovateľov a zaujímavosti
Kvitnú len staršie kúsky Ancistrocactus uncinatus a to za podmienky, že kaktus bude od jari do jesene vonku. V svojej domovine, v Mexiku, bežne dosahuje tento kaktus výšku až 1,5 m. V bytových podmienkach sa však ničoho takého báť nemusíte. Vďaka svojmu dužinatému telu, v ktorom dokáže výborne zhromažďovať vodu, je pripravený žiť vo veľmi suchom prostredí. Ostne slúžia ako výborná obrana tela pred ostrými slnečnými lúčmi a zabraňujú jeho vysúšaniu. Pri práci s ním je vhodné používať rukavice. Mladé exempláre presádzame raz za 2 roky, staršie rastliny môžeme presádzať iba raz za 4 až 5 rokov. Pri letnení vyberte pre kaktus slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom a dažďom. Po pobyte vonku bude mať kaktus oveľa viac sfarbené ostne a tiež budú na pohľad oveľa bohatšie.
Nádherne vytŕňujú aj Glandulicactus (predtým Ancistrocactus) uncinatus.
tags: #ancistrocactus #uncinatus #ako #pestovat