Strihanie hrozna: Komplexný sprievodca správnym rezom viniča

Rez hrozna, alebo strihanie hrozna, sa považuje za jednu z najdôležitejších prác vo vinici. Jeho hlavným cieľom je udržanie správneho tvaru kríka, regulácia plodnosti a zachovanie správnej rovnováhy medzi nadzemnou a podzemnou časťou rastliny. Systematický a správne načasovaný rez má vplyv aj na silu, zdravotný stav a mrazuodolnosť kra, čím zabezpečuje zdravý vinič a bohatú úrodu každú sezónu. Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina, ktorá bez vhodného rezu stráca svoj tvar a vitalitu, prinášajúc prehustenú a menej kvalitnú úrodu.

Kedy strihať hrozno: Ideálny čas a riziká neskorého rezu

Otázka, kedy ideálne začať strihať hrozno, trápi mnohých vinohradníkov a záhradkárov. Hlavným dôvodom, prečo je termín rezu taký dôležitý, je jeho vplyv na mrazuvzdornosť a celkové zdravie viničového kra. Rez viniča je najlepšie vykonať už počas zimy, ideálne v januári alebo februári.

Optimálny termín

• Koniec zimy: Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je hrozno ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C).
• Február až marec: Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, v závislosti od lokality a teplotných podmienok daného roka.
• Ideálna teplota: Ideálna vonkajšia teplota na rez je medzi 6 - 10 °C.
• Mrazivé dni: Pri reze viniča neprekáža, že mrzne, práve naopak, mrazivé dni sú lepšie. Po zamrznutej pôde sa lepšie chodí, netvoria sa šľapaje a neutláča sa tak pôda. Vinič sa smie tvarovať počas celej zimy, dôležité je vystihnúť dni bez mrazu, kedy hrozí zlomenie letorastov.

Riziká neskorého rezu (apríl a neskôr)

Kríky by sa nemali rezať od začiatku apríla do polovice mája. Z vyššie uvedeného vyplýva, že apríl už zvyčajne nie je vhodným mesiacom na hlavný rez viniča, pretože hrozí slzenie rastliny a jej oslabenie. Rez by sa mal ukončiť najneskôr do konca marca, v závislosti od konkrétnej lokality a odrody.

• Slzenie viniča: Ak by sa rez uskutočnil neskôr, teda po tom, ako začne prúdiť miazga (zvyčajne od marca), môže sa objaviť tzv. slzenie viniča, t.j. vytekajúca miazga zo vzniknutých rán. Pre rastlinu je to záťaž navyše, ktorá ju oslabuje. Tomuto javu sa hovorí aj, že „vinič plače alebo slzí“.
• Poškodenie mrazom: Ak by sme načasovali rez na príliš skorý termín, silné mrazy by mohli poškodiť konce ostrihaných častí rastliny a oslabiť ju. Neorezaný ker má vyššiu odolnosť voči mrazom vďaka lepšiemu hospodáreniu so zásobnými látkami.
• Skoršie pučanie: Skorší rez znamená skoršie pučanie, čo môže byť problém v oblastiach s častými jarnými mrazmi. V lokalitách s častým výskytom silnejších zimných či jarných mrazov režte až koncom marca, aby sa posunul termín pučania a vyhli sa poškodeniam neskorými jarnými mrazmi.

Profesionálni vinohradníci začínajú s rezom už v decembri, aby mali dostatok času na celé vinice. Pri menšom počte krov je však ideálne začať koncom januára, keď už nehrozia silné mrazy. Dlhoročný pestovateľ Dominik Molda zo Smoleníc hovorí: „Pri viazaní viniča sa riadim termínom 19. marec. Do tohto dňa musí byť vinohrad pripravený, pretože po tomto dátume už vinič intenzívne slzí."

Rozpoznávanie typov dreva a apikálna dominancia

Pri strihaní vetiev je dôležité vedieť rozpoznať typy dreva, pretože vinič prináša úrodu iba na jednoročnom dreve. Apikálna dominancia, teda prevládajúci rast vrcholových púčikov, tiež zohráva kľúčovú úlohu pri reze.

Typy dreva

• Jednoročné drevo: Na jar začnú z púčikov vyrastať mladé výhonky, ktoré do jesene vyzrejú, dorastú do finálnej dĺžky a postupne menia farbu zo zelenej na hnedú. Na konci vegetačnej sezóny sú tieto výhonky považované za jednoročné drevo. Z jeho púčikov sa na nasledujúcu jar vytvoria ďalšie výhonky, na ktorých vzniknú kvety a následne plody.
• Dvojročné drevo: Je to drevo, ktoré v predchádzajúcej sezóne slúžilo ako rodivé drevo. Rodivé výhonky vyrastajú z púčikov na jednoročnom dreve, ktoré je napojené na drevo dvojročné.
• Staré drevo: Nadzemná časť viničového kra staršia ako dva roky sa označuje pojmom staré drevo. Jeho kôra (borka) je tmavej farby a odlupuje sa v pásoch. Staré drevo tvorí kmienok, hlavu, poprípade aj ramená. Počas zimy, hlavne keď teploty klesnú pod -10 °C, je pre vinič najlepšou zásobárňou rezervných výživných látok. Aj na starom dreve sa môžu objavovať letorasty, no tie bývajú veľmi málo rodivé.
• Letorasty: Ide o nezdrevnatené výhonky, ktoré vyrastajú z mladých púčikov.

Apikálna dominancia

Vinič je liana a pri reze treba myslieť na takzvanú apikálnu dominanciu. Platí, že najvyššie vyrastajúce (vrchné) púčiky pučia ako prvé a nižšie (spodné) v raste trošku zaostávajú. Rodivosť kra zároveň stúpa od bazálnej, spodnej časti výhonka smerom hore k jeho apikálnej časti, ale len do dvoch tretín. Potom opäť klesá.

Základné princípy a technika rezu

Základ rezu viniča je pre všetky pestovateľské tvary rovnaký. Cieľom je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna.

Postup rezu

1. Zhodnotenie stavu kra: Pred samotným rezom je kľúčové zhodnotiť stav kra. Sledujeme rozmiestnenie jednotlivých častí dreva, pričom najdôležitejšie je pre nás rodivé jednoročné drevo. Všímajte si jeho vyzretie a polohu. Než začnete strihať vinič, poriadne si rastlinu prezrite a premyslite, aké drevo bude najvhodnejšie ponechať. Malo by byť rovné a zdravé, tzn. bez mechanického poškodenia a bez šedých škvŕn, značiacich mycélium múčnatky alebo plesne šedej.
2. Odstránenie vyrodeného dreva: Ako prvé odstraňujeme vyrodené konáre. Prvým krokom každého rezu viniča je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva (minuloročných ťažňov) a staré drevo necháme len na kmeni, prípadne na kordónoch, tj. na bočných ramenách kmeňa. Vyrodené minuloročné ťažne odstrihneme celé, čo najbližšie ku konáru/kmeňu. Staré vyrodené ťažne spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstráňte vyrodené ťažne s letorastmi tesne pri „hlave“, rovnako aj tie, ktoré vyrastali priamo z hlavy.
3. Ponechanie ťažňov a čapíkov: Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhony, nazývané ťažne, nám prinesú počas sezóny úrodu (ťažně je potrebné očistiť aj od starých úponkov, ktorými boli prichytené o vedenie). Okrem ťažňov môžeme na rastline nechať aj záložné jednoročné výhonky, nazývané čapíky. Ich úlohou je zabezpečiť rast výhonkov na ďalšiu sezónu a tvoriť záložnú alternatívu pre prípad, ak by došlo k poškodeniu alebo chorobe časti viniča. Vytvoriť záložný čapík je veľmi dôležitá súčasť zimného rezu viniča, poslúži pri poškodení hlavného ťažňa alebo pri potrebe úpravy stavby kríka.
4. Skracovanie výhonkov: Ponechané ťažne skráťte na 6 až 10 púčikov. Počet púčikov volíme podľa odrody a podmienok lokality. Čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky, pretože ich úlohou nie je prinášať úrodu, ale poskytovať záložný plán rastu viniča. Z dvojočkového čapíka zvyčajne vyrastú v sezóne dva ťažne.
5. Správna technika rezu:
   • Uhol rezu: Ťažne aj čapíky striháme vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom tak, aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (na stranu, kde nie je púčik, aby ho miazga nezaliala). Nesprávne vedený rez smerom k púčiku môže spôsobiť jeho zaliatie miazgou.
   • Minimalizácia rán: Snažte sa čo najviac minimalizovať rezné rany. Do starého dreva pokiaľ možno nestrihajte vôbec. Každý rez vykonávame čo najbližšie k drevu, aby nám na hlave neostávali tzv. „vešiaky“ a povrch bol čo najcelistvejší.
   • Odstránenie rastu: Očakávajte, že pri reze viniča sa spolu každoročne odstráni 70 až 90 % rastu z minulého roka, čo zabezpečí lepšie prevzdušnenie viniča.

Optimálne zaťaženie kra

Púčiky, ktoré necháme na ťažňoch a na čapíkoch, predstavujú pre vinič zaťaženie, ktoré by sme mali optimalizovať pre konkrétnu rastlinu. Nezabúdajte na množstvo plodných očiek, ktoré na kríku necháte. Ak chcete mať kvalitný strapec, rozhodne nesmiete ker preplodzovať.

• Počet púčikov: Na meter štvorcový zelenej plochy by sme mali nechať 4 až 10 púčikov. Čím je vinič starší a silnejší, tým môžeme zaťaženie (počet púčikov) pridávať.
• Rozdelenie zaťaženia: U nás sa odporúča nízke (4 až 6 púčikov), stredné (6 až 8 púčikov) alebo vysoké (8 až 10 púčikov) zaťaženie, pričom jeho hodnota závisí od odrody a požadovanej kvality hrozna.
• Vplyv odrody: Počet ponechaných púčikov závisí od požadovaného zaťaženia kra. Odroda viniča ovplyvňuje optimálne zaťaženie. Platí, že čím má odroda väčší a ťažší strapec, tým vyžaduje nižšie zaťaženie. Ak chcete pestovať hrozno takpovediac na kvantitu, ponechávajte na jednom kríku aj dva ťažne po 8 - 10 očiek.

Náradie a ošetrovanie rán

K celému úkonu strihania hrozna potrebujete kvalitné, ostré a hlavne čisté náradie. Ostré nožnice zabezpečia čisté a hladké rezy, ktoré rýchlo regenerujú a zároveň vám ušetria sily. Používajte nožnice na vinič a prerezávaciu pílku.

• Dezinfekcia: Na strihanie viniča používajte vždy ostré a dezinfikované nástroje. Príliš tupé nožnice alebo záhradné nožnice ranu zbytočne rozstrapkajú a sťažia jej hojenie.
• Ošetrovanie: Malé rany po reze nemusíte ošetrovať, ale kmienky a väčšie rezné rany ošetrite stromovým balzamom alebo štepárskym voskom. Všetky rezy musia byť okamžite ochránené.

Pestovateľské tvary a ich špecifiká

V odbornej literatúre môžete nájsť viacero pestovateľských tvarov viniča ako vedenie na záves, rýnsko-hessenské vedenie, kolíkové vedenie, pergolové tvary a ďalšie formy pestovania. Všetky typy rezov a foriem pestovania sú však postavené na rovnakých a jednoduchých princípoch. Cieľom je efektívne tvarovať vzrast viniča, ktorý treba prispôsobiť rôznym vonkajším, priestorovým podmienkam a konkrétnej opore (stĺpik, drôt, kolíky).

1. Vedenie na záves

Často využívanou formou pestovania viniča v domácich podmienkach aj vo vinohradoch je vedenie na záves. Rodivé ťažne sú od seba dostatočne vzdialené, čo podporuje lepšiu cirkuláciu vzduchu, znižuje riziko hubových chorôb a s viničom a jeho úrodou sa vďaka jeho výške lepšie pracuje. Vedenie na záves môže mať jedno, dve a staršie, silnejšie rastliny aj viacero ramien v dvoch etážach. Ramená (kordóny) môžu byť vyvedené v rôznej výške, môžu byť rôzne dlhé a rodivé jednoročné výhonky (ťažne) môžu mať rôznu dĺžku - všetko závisí od veku, sily a zdravotného stavu viniča. Pri samotnom reze nechávame jeden alebo viac čapíkov v hornej časti kmeňa ako zálohu (v prípade odumretia ramena) a jeden čapík na konci každého ramena, čo zabezpečí cirkuláciu živín až na koniec ramena a predĺži jeho životnosť. Nevýhodou tejto formy pestovania hrozna je, že vytvorenie plne rodivého tvaru si vyžaduje dlhší čas.

2. Stredné vedenie (Rýnsko-hessenské)

Stredné vedenie je najrozšírenejšou formou pestovania viniča v produkčných vinohradoch aj v domácich záhradách. Nevyžaduje si veľa priestoru, takže jednotlivé rastliny hrozna môžeme vysádzať bližšie pri sebe. Kmienok viniča má približne 1 meter a navrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú výhonky. Využíva sa napríklad Guyotov rez, pri ktorom sa necháva na hlave jeden ťažeň, ktorý sa následne prehne a uviaže o vodiaci drôt. Ohýbanie ťažňov do oblúka potláča apikálnu dominanciu, čím sa zabezpečí rovnomerné prúdenie energie a živín po celej dĺžke ťažňa. Okrem ťažňov môžeme na viniči nechať aj záložné čapíky, z ktorých budú počas vegetačnej sezóny vyrastať nové výhonky pre budúcu sezónu.

Pri Guyotovom reze sa najskôr zhodnotí kvalita a rast výhonov. Ponechávajú sa ťažne z výhonov, ktoré vyrastajú z minuloročného zásobného čapíka. V druhom kroku sa vybrané výhony očistia od úponiek a zálistkov, aby sa pri odstraňovaní ostatných častí dreva nepoškodili. Následne sa odstráni všetko prebytočné drevo z minulého roka. Vyššie postavený výhon (vyrastajúci z horného očka) sa skráti na požadovaný počet očiek (púčikov).

3. Kolíkové vedenie

Pri tejto forme pestovania viniča nemáme žiaden kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhonky, je len pár centimetrov nad úrovňou pôdy. Tento typ pestovania viniča nepotrebuje žiadne vodiace drôty, postačí vysoký kolík, o ktorý sa počas sezóny postupne uväzujú rastúce výhonky. Ďalšími výhodami kolíkového vedenia sú malé priestorové nároky (vinič môžeme vysádzať v menších sponoch) a vysoká odolnosť proti silným mrazom.

Pestovanie na pergole

Vinič hroznorodý sa dá pestovať aj v malých záhradách, jeden či viac kusov na dobre oslnenom mieste. Keďže je to liana, môžete ho vysadiť k pergole, pričom v prvých rokoch vypestujete jeden (alebo viac) hlavný ťažeň, z ktorého budú vyrastať rodivé výhony. Ak vám stačí jedna odroda hrozna, pokojne vysaďte iba jeden ker. Postupom rokov vytvorí mohutnú nadzemnú sústavu a nosný ťažeň môže dosiahnuť dĺžku až 15 m, prinášajúc desiatky kilogramov úrody. K jednej pergole môžete vysadiť aj viac odrôd, napríklad dozrievajúcich v rôznom termíne. Vinič na pergole režeme z rebríka.

Špecifické aspekty a dôležité rady

Rez mladého viniča

V prípade mladých rastlín vyzerá rez trochu inak, pričom systematický rez je mimoriadne dôležitý už od výsadby:

• 1. rok po výsadbe: Mladé sadenice viniča sa vysádzajú na jeseň do zeme tak, aby nad povrch vyčnievali dve očká, ktoré sa prikryjú kopou pre dobré prezimovanie. V prvom roku po výsadbe sa hlavný výhonok skráti tak, aby zostali dve očká. Z nich vyrastajú dva výhonky viniča, ktoré tvoria základ novej rastliny.
• 2. rok po výsadbe: V druhom roku sa tvorí kmeň. Drevnaté časti rastliny sa režú na výšku 70 - 80 cm. Ak je rastlina dostatočne veľká už v druhom roku, hlavný výhonok sa skráti vo výške 150 cm a zvyšné výhonky sa ohnú vodorovne k opore. Ak je výhon príliš tenký, zrežte ho na dve očká, čím sa vytvorenie kmeňa posunie o jednu sezónu.

Strihanie odrôd a zaťaženie

Výber odrôd vo vinici ovplyvňuje optimálne zaťaženie kra. Vždy režte ako prvé odolnejšie odrody, napríklad v poradí ‘Rizling rýnsky’ od polovice januára až po ‘Müller Thurgau’ začiatkom marca. Stolové odrody režte ako posledné. Pre výrobu akostných vín sa odporúča stredné až vysoké zaťaženie, pri prívlastkových vínach nízke.

• Vyššie zaťaženie: Dobre a bez zníženia kvality znášajú napríklad odrody ‘Chardonnay’, ‘Tramín červený’ a ‘Sauvignon’.
• Nižšie zaťaženie: Uplatňuje sa pri modrých odrodách ako ‘Frankovka’, ‘Cabernet Sauvignon’, ‘Merlot’, ‘Laurot’, ‘Zweigeltrebe’ alebo pri bielych odrodách, ako je ‘Müller Thurgau’, ‘Malverina’ či ‘Veltlínske zelené’.

Ak si nie ste istí, ktorý spôsob rezu zvoliť, stredný rez je vhodnou voľbou pre väčšinu odrôd, ako napríklad ‘Neuburské’, ‘Svätovavrinecké’, ‘Ametyst’, ‘Dora’, ‘Negra’, ‘Onyx’ či ‘Opál’.

Vyväzovanie jednoročného dreva

Vyväzovanie jednoročného dreva robte, až keď nemrzne. V letorastoch už vtedy naplno prúdi miazga, sú ohybné a ľahko sa s nimi manipuluje. Vyväzujte do vodorovna alebo do oblúka tak, aby koniec ťažňa smeroval nadol. Potlačíte dominantný rast vrcholového púčika a nové letorasty budú rásť s rovnakou silou. Vyväzujte iba pri reze na poloťažne alebo dlhé ťažne a nezabudnite, že letorasty sa nesmú krížiť.

Ďalšie dôležité rady

• Odstránenie chorého dreva: Chorobami alebo škodcami napadnuté drevo okamžite odstráňte z blízkosti viniča a spáľte. Takýto ker spáľte a použitý rezný nástroj poriadne dezinfikujte.
• Vplyv intenzity rezu: Ak zostriháme vinič až príliš, znížime tým úrodu a ker zmohutnie. Ak bude naopak rez nedostatočný, dosiahneme síce väčšiu úrodu, ale viničový ker zoslabne. Príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie a v prípade malého počtu strapcov by sa nevyužil potenciál rastliny.
• Zelené práce: Vyhnite sa akémukoľvek rezu už zelených častí viniča, pretože takéto zásahy rastlinu oslabujú.
• Dostatok priestoru: Vinič potrebuje oporu, po ktorej sa bude môcť ťahať. Optimálne zaťaženie je 4 - 8 očiek na m² (v závislosti od sponu, odrody, tvaru kríka). Ak by sme nechali vinič rásť bez strihania, väčšinu energie by dával do rastu starého dreva a rodivé jednoročné drevo by tvorilo len veľmi malú časť. Prehustenie viniča by viedlo k rastu malých a riedkych strapcov, dozrievanie by bolo nepravidelné a vinná réva by bola viac náchylná na choroby.

tags: #april #kedy #strielat #hrozno