Jedlé gaštany, známe aj ako gaštanovník jedlý (Castanea sativa), sú tradičné a cenné dreviny, ktoré sa pestujú predovšetkým pre svoje chutné a výživné plody. Tieto dlhoveké stromy, pôvodom z južnej Európy a severnej Afriky, si nachádzajú svoje miesto aj v slovenských záhradách, najmä vďaka šľachteniu menších odrôd. Vôňa čerstvo pečených gaštanov neodmysliteľne patrí k jeseni a ich plody sú nielen lahôdkou, ale aj zdrojom cenných živín.
Vhodné podmienky pre pestovanie
Gaštan jedlý je strom, ktorý môže dorásť až do výšky 20 metrov, preto je ideálny pre väčšie záhrady. Pre menšie priestory sú k dispozícii vrúbľované odrody s menším vzrastom, ktoré si môžete pestovať aj na záhrade rodinného domu. Tieto odrody dosahujú maximálne 10 metrov a ich plodnosť je pravidelná. Pri ich výsadbe je dôležité dodržať vzdialenosť medzi stromami približne 10 až 15 metrov.
Stanovište
Gaštanu sa najlepšie darí na teplom, chránenom a slnečnom stanovišti. Pestuje sa predovšetkým vo vinohradníckych oblastiach a v teplejších mikroklimatických polohách s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C. Stromu sa dobre darí na slnečnej polohe, uspokojí sa však aj s miernym pritienením. Preferuje miesta bez silných mrazov, preto je v prvých rokoch po výsadbe vhodné mladé stromčeky chrániť pred nízkymi teplotami.
Pôda
Jedlý gaštan vyžaduje pôdu bohatú na živiny, priepustnú a ideálne kyslú až neutrálnu. Základnou podmienkou dobrého rastu je hlinitá, dostatočne hlboká pôda s dostatkom vlahy. Pred vysadením stromčekov pôdu hlboko skyprite. Na stanovištiach s dobrou zásobou živín nie je potrebné prihnojovanie, chudobnejšie pôdy obohaťte do zásoby základnými živinami. Ideálna je ľahká pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Komu záleží na presných hodnotách, je možné otestovať pôdu na hodnoty pH pomocou záhradných testerov a podľa toho upraviť aj hnojenie pôdy pred výsadbou. Pridanie hrabanky z bukového alebo dubového lístia pri výsadbe je tiež prospešné.
Výsadba a starostlivosť
Pri výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať. Dobre urobíte, ak do výsadbovej jamy pridáte mykorízne huby, ktoré tvoria symbiotický vzťah medzi koreňmi rastlín a pôdnymi hubami.
Opeľovanie a úroda
Väčšina gaštanov je cudzoopelivá, preto je pre dobrú úrodu nevyhnutné pestovať aspoň dve rôzne odrody, ktoré kvitnú v rovnom čase. Ideálne je, ak si v jednej záhrade vysadíte aspoň dva stromy, čím sa dá podporiť vyššia úrodnosť. Na trhu sú však dostupné aj samoopelivé odrody, napríklad ‘Lyon’. Stromy kvitnú už štvrtým či piatym rokom po výsadbe, pričom úroda začína v polovici októbra. Plodov sa dočkáte zvyčajne po 12 - 15 rokoch, štepené odrody rodia skôr.
Zavlažovanie a hnojenie
Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Mladé rastliny hnojíme pravidelne, aby sme dosiahli ich zdravý rast a nabratie sily. Odmení sa nám potom nástupom do rodivosti, vitalitou a silou, ktorú bude potrebovať. Slabý nedostatočný strom neprinesie takú úrodu, ako ten zdravý.
Tvarovanie koruny a rez
Najvhodnejším tvarom pre gaštan jedlý je vysokokmeň s prirodzene rastúcou korunou. Pri jej úprave ponechajte 4 až 5 kostrových konárov a terminál. Po vytvorení základného tvaru koruny ho v ďalších rokoch udržujte presvetľovacím rezom. Odstraňujte len choré a križujúce sa konáre. V prvých rokoch sa gaštany nerežú, treba im ponechať voľný rast. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne, odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne. Omladzovací rez je potrebné vykonávať každé 3-4 roky.
Odrody gaštanovníka jedlého
Šľachtením boli vyvinuté menšie odrody gaštanovníka jedlého, ktoré sú vhodné aj do menších záhrad. Medzi ne patria:
- ‘Migoule’: Vrúbľovaná odroda pôvodom z Francúzska. Má menšiu korunu, začína kvitnúť skôr a úroda dozrieva v polovici októbra. Plodí už štvrtým rokom.
- ‘Marigoula’: Skoršia francúzska odroda s rýchlejším nástupom plodnosti (obvykle už počas dvoch až troch rokov). Hodí sa do nadmorskej výšky do 600 m n. m.
- ‘Marcus’: Slovenská odroda vhodná do vyšších polôh okolo šesťsto metrov nad morom. Má pomerne veľké plody a zber môžete počítať od piateho roku.
Okrem týchto vrúbľovaných odrôd môžete získať aj semenáče, ktoré sú síce lacnejšie, ale začínajú plodiť neskôr (cca po 10-15 rokoch) a vlastnosti plodov sú menej predvídateľné.
Rozlišovanie gaštana jedlého od pagaštanu
Gaštan jedlý (Castanea sativa) je často zamieňaný s pagaštanom konským (Aesculus hippocastanum). Príbuzné rastliny nie sú, pagaštan konský patrí do čeľade mydlovníkovitých a jeho plody nie sú jedlé. Rozdiel je ľahko viditeľný na plodoch: tobolka pagaštanu má riedke a kužeľovité ostne, zatiaľ čo plod gaštana jedlého je husto pokrytý tenkými, ihličkovitými ostňami. Ďalším znakom je list: listy pagaštanu konského sú typicky dlanite zložené z piatich až deviatich listov, zatiaľ čo u gaštana jedlého vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.
Využitie gaštanov v kuchyni
Jedlé gaštany sú veľmi všestranné a dajú sa využiť v rôznych receptoch. Sú bezlepkovou pochúťkou, ktorú využijete v sladkej aj slanej kuchyni. Ich nutričná hodnota je vysoká - obsahujú množstvo sacharidov, vitamínov (C, B), minerálov (draslík, horčík) a vlákniny. Nízky obsah tuku dopĺňa vyšší podiel cukru, preto by pri konzumácii dobrôt z jedlých gaštanov mali byť obozretní napríklad diabetici.
Pečené gaštany
Pri pečení gaštanov nezabudnite: ešte surové gaštany ostrým nožom na plochej strane narezať do kríža. Tento krok je nevyhnutný, aby mohla unikať para a zabránilo sa explózii gaštanov. Krížik by mal byť dostatočne hlboký, aby preťal šupku, ale nie príliš hlboký, aby nezasiahol dužinu. Po narezaní ich môžete zaliať vodou. Keď sa voda vyvarí, piecť dovtedy, kým sa šupky nezačnú na zárezoch „otvárať“. Nechať vychladnúť a ošúpať.
Ďalšie kulinárske využitie
Okrem pečených gaštanov si z nich môžete pripraviť gaštanové pyré, gaštanovú roládu, tortu, chlieb, gaštanovú polievku, gaštanové rizoto alebo ich použiť pri príprave králika na gaštanoch. V cukrárskom priemysle je používaná gaštanová múka na výrobu kaší či placiek.
Skladovanie gaštanov
Čerstvé gaštany vydržia pri izbovej teplote maximálne týždeň. Ak si ich chcete uchovať dva alebo tri týždne, nechajte ich v šupke a uložte ich v papierovom vrecku do chladničky. Pre dlhšie skladovanie ich môžete zmraziť. Po zbere ich nechajte v teplej miestnosti obschýnuť a dobre prezrite, či nie sú napadnuté plesňou. Následne ich môžete uložiť v suchej chladnej miestnosti vo vzdušných debničkách či jutových vreciach, alebo medzi vrstvy piesku v pohároch.
Domáce gaštanové pyré, jednoducho a rýchlo...
tags: #australsky #gastan #pestovanie