Azalky sú očarujúce a majestátne rastliny, ktoré pochádzajú prevažne z Ázie, no voľne rastúce druhy možno nájsť aj na celej severnej pologuli. Už po stáročia sú súčasťou európskych záhrad vďaka ich nádherným listom a veľkým, exotickým kvetom kvitnúcim na jar a začiatkom leta v odtieňoch ružovej, fialovej, červenej, žltej a bielej. Aby tieto tieňomilné rastliny prosperovali, stačí im len vhodné polotienisté stanovisko s dostatkom vlhkosti a kyslá, priepustná pôda bohatá na živiny.
V súčasnosti existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Azalky sa často zamieňajú s rododendronmi, no nie je to presné označenie. Rod Rhododendron, patriaci do čeľade vresovcovité, zahŕňa širšiu skupinu rastlín s vyše tisíc druhmi rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Rod Rhododendron sa rozdeľuje do ôsmich hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky. Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie.
Pestovateľské nároky azaliek
Z pestovateľského hľadiska majú azalky a rododendrony podobné nároky na podmienky a starostlivosť. Pre azalky je ideálne polotienisté stanovisko, najlepšie pod stromami, s dostatkom vlahy. Azalky znesú na pár hodín aj priame slnko, pričom platí, že čím menšie listy majú, tým lepšie znášajú priame slnko. Príliš tienisté stanovisko by spôsobilo, že azalky by nekvitli.
Azalky môžeme sadiť počas celej vegetačnej sezóny, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, po pominutí hrozby mrazov. Tieto rastliny sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme nožnicami a rukami uvoľníme, aby sme predišli zauzleniu koreňov. Pri výsadbe je dôležité, aby horná časť koreňového balu nebola pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí - je lepšie, ak je o 1-2 cm vyššie. Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané.
Nároky na pôdu
Azalky nie sú až také náročné na nízke pH pôdy ako rododendrony, no napriek tomu obľubujú skôr kyslé pôdy (pH medzi 4,5 a 6). Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické).
Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.
Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké, no nie premočené pôdy, a preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníme ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. Pôdu okolo azaliek môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú.
Starostlivosť o azalky
Azalky nie sú náročné na starostlivosť, no keďže majú v porovnaní s inými druhmi rastlín plytšiu koreňovú sústavu, sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha a počas horúčav ich je potrebné častejšie polievať. Preto je vhodné v okolí základne rastliny nastlať mulč z borovicovej kôry alebo iného organického materiálu (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy.
Hnojenie
Azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia, no na podporu bohatšieho kvitnutia môžeme aplikovať hnojivo na rododendrony v predjarnom období. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov.
Rez
Azalky sú z pohľadu strihania nenáročnými rastlinami. Rezom odstraňujeme len suché a poškodené konáre a v prípade bujne rastúcich azaliek môžeme zostrihom upravovať aj tvar rastliny. Najvhodnejším obdobím na strihanie azaliek je ihneď po ich odkvitnutí.
Azalky tvoria základ kvetov pre ďalšiu sezónu veľmi krátko po odkvitnutí, takže rastline pravdepodobne zostriháte aj kvetné puky a s vysokou pravdepodobnosťou nasledujúci rok nezakvitne. Ak je to bezpodmienečne nutné, môžu sa rododendrony zrezávať alebo tvarovať skoro na jar. Odstránia sa tým však aj kvetné puky a preto v tomto roku nebude kvitnúť. Má to však aj výhodu: vytvorí sa kompaktný krík. Vylamovanie odkvitnutého kvetenstva podporuje tvorbu nových kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne.
Choroby a škodcovia
Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy).
Najčastejšie problémy
- Hniloba koreňov: Spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny.
- Nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus): Malý (1 cm), čierny chrobák, ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Prejavuje sa to náhlym zožltnutím, zvädnutím a nakoniec uschnutím listov. Potom sa už rastlina nedá zachrániť. Takto uhynú hlavne mladé rastliny. Chrobák je typický tým, že keď naňho náhodou narazíte, padá na zem a robí mŕtveho. Nosániky napádajú aj rododendróny, fotínie, cyklámeny, begónie alebo aj jahody a iné rastliny. Proti nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu.
- Molica rododendronová: Biely, muchám podobný hmyz, ktorý vysáva spodnú stranu listov. Pri silnom napadnutí sa listy mladých výhonkov skrútia a živoria.
- Vápenatá chloróza: Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze. Pri tejto chorobe listy zožltnú. Je nevyhnutné používať hnojivo určené pre kyslomilné rastliny, ktoré vápnik neznášajú. Žlté listy s viditeľným žilkovaním sú spôsobené poruchami vo výžive rastliny v dôsledku nadbytku vápnika.
Druhy a kultivary azaliek
Existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Od zakrpatených až po veľké, niekoľko metrové druhy a od opadavých až po stálozelené druhy, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu.
Stálozelené azalky
Tieto stálozelené azalky sú veľmi obľúbené vďaka bohatým kvetom a kompaktným rozmerom (výška do 1m). Sú dostupné v bohatej farebnej palete a s rôznymi obdobiami kvitnutia v priebehu apríla až júna. Sú nenáročné a mrazuvzdorné.
Opadavé azalky
Tieto opadavé azalky sú známe aj pod označením ‘knap hill‘ azalky a patria medzi najobľúbenejšie druhy. Rýchlo rastú a podľa kultivaru dosahujú výšku v dospelosti 1 až 2 m.
Opadavé azalky (odolné voči chladu)
Tento opadavý typ azaliek bol vyšľachtený v americkej Minesote, aby odolával tamojšiemu chladnému podnebiu. Ide preto o veľmi odolné azalky, dorastajúce do výšky 1 až 1,5 m. Kvitnú na jar kvetmi v rôznych odtieňoch bielej, červenej, ružovej, fialovej a žltej. Ani silné mrazy týmto azalkám nespôsobujú problémy.
Kórejské azalky
Rhododendron yedoense sú pôvodným poloopadavým druhom vyskytujúcim sa vo voľnej prírode kórejského polostrova. Zvyčajne kvitne počas jari, ešte pred vypučaním listov, takže ponúka výrazný kontrast kvetov na holých konároch. Tento typ azaliek vyniká krásnymi, voňavými kvetmi, kvitnúcimi v máji a júni.
Azalka indická
Rhododendron indicum je pôvodný druh azaliek pochádzajúcich napriek svojmu názvu z Japonska. Azalky indické sú poloopadavé kry dorastajúce v ideálnych podmienkach do 2 m. Ich kvety sú jednoduché a majú farebné odtiene od bielej až po tmavo červenú.
Azalky satsuki
Azalky satsuki boli vyšľachtené v Japonsku a oproti tradičným japonským azalkám kvitnú neskôr - v máji až júni (satsuki znamená v japončine piaty mesiac ázijského lunárneho kalendára). Okrem toho sa vyznačujú pestrofarebnými kvetmi s viacerými farebnými odtieňmi na jednej rastline, pričom existujú tisícky kultivarov satsuki.
Azalky exbury
Azalky exbury patria k opadavým hybridom, ktoré sa podobajú na veľkokveté azalky knap hill, z ktorých boli vyšľachtené. Sú to kry dorastajúce do 1 až 2 m, vyznačujúce sa výraznými farbami kvetov v odtieňoch červenej, oranžovej a žltej. Azalky exbury kvitnú na prelome apríla a mája.
Azalka japonská ´SCHNEEPERLE´
Azalka japonská ´SCHNEEPERLE´ dorastá do výšky 0,3-0,5 metra a šírky 0,5-1 meter. Farba kvetu je biela. Kvitne od mája do júna. Listy sú stredne lesklé, zelené. Ak je rastlina vysadená na priamom slnku, tak cez zimu všetky listy zhodí. Ak je na polotieni až tieni, listy si ponecháva.
Potrebujú ľahkú, kyslú, veľmi priepustnú a najlepšie neustále vlhkú (avšak nie zamokrenú) zem bohatú na železo a fosfor. Pri zachovaní vlhkosti pôdy je najlepšie mať ich neustále zamulčované. Azalky majú plytké korene rastúce do šírky, takže ich nesaďte hlboko a v žiadnom prípade do ťažkej, nepriepustnej zeme.
Hybridné skupiny azaliek
- Kurume hybridy: Sú pomenované po japonskom meste Kurume. Rastliny sa vyznačujú kompaktným vzrastom a spravidla nie sú vyššie ako 80 cm. Kvety sú maličké a veľmi početné. Ich farebná paleta siaha od svetloružovej až po tmavočervenú alebo fialovú. Ideálne sa hodia do malých záhrad. Odporúčame odrodu „Adonis“.
- Kaempferi alebo Malvatica hybridy: Majú pomerne veľké kvety. Kvitnú na oranžovo, červeno alebo fialovo.
- Vuykiana hybridy: Pomocou nich chceli botanici vyšľachtiť nové tvary a farby kvetov. Výsledkom sú odrody ako „Vuyk’s Scarlet“ alebo „Vuyk’s Rosyred“. Majú veľmi pekné a veľké kvety s priemerom od 5 cm do 7 cm. Vzrast hybridov je skôr kompaktný.
- Arendsii hybridy: Sú výsledkom kríženia s odrodou „Noordtiana“, ktorá je veľmi odolná proti zime. Kvitnú na svetlofialovo až ružovo alebo červeno.
Azalky ako izbové rastliny
Azalka je malý krík s drevitým kmeňom, ktorý sa objavuje v predaji v kvete od neskorej jesene do polovice jari. Vo všeobecnosti je považovaná za dočasnú izbovú rastlinu, ktorá sa po odkvitnutí likviduje. Nie každému sa ju podarí udržať pri živote dlhšie ako rok, aj keď internet je plný dobrých rád, ako na to. Rastlina je obľúbená pre veľké a bohaté kvety, ktoré nasadzuje v zimnom období (podobne ako cyklámen alebo vianočná ruža).
Podmienky pre izbové azalky
- Umiestnenie: Azalka má rada chladné prostredie (okolo 12°C) s dostatkom svetla, nie však priame slnko.
- Zemina: Potrebuje humóznú, kyslú, priepustnú a primerane vlhkú pôdu. Optimálna hodnota substrátu je pH 4,5 - 5,5. V ťažkých, chudobných a vápenatých pôdach živorí. Nevhodné pôdy treba vymeniť, alebo zlepšiť prídavkom rašeliny, listovky, uležaného maštaľného hnoja, alebo kompostu.
- Zálievka: Vyžaduje rovnomerne vlhký substrát bez nadmerného premokrenia. Vadí jej vápnik v pôde aj v zálievke. Polievajte ju preto len odstátou dažďovou vodou, prípadne vodu zmäkčenú vhodným hnojivom. Dbať treba na to, aby rastlina nestála vo vode.
- Kvitnutie: Bohato kvitne v zimnom období od decembra do marca. Kvitnutiu častokrát bráni príliš teplé prostredie. V kombinácii so suchým vzduchom (častým v bytových podmienkach) sa stáva, že rastline opadávajú puky a v aktuálnej sezóne už viac kvitnúť nebude.
Azalky dobre rastú, keď majú kvetináč plný koreňov, presádzajte ich každé 2 - 3 roky, po odkvitnutí. Kvetináče aj všeličo iné si vyberiete tu. Pri presádzaní nezabudnite vytvoriť na dne kvetináča dobrú drenážnu vrstvu. Azalkám vyhovuje zvýšená vlhkosť vzduchu, preto ich umiestnite na zvlhčujúce kamienky a často im roste listy. V lete sa odporúča tzv. letnenie. Zapustite rastlinu aj s kvetináčom do zeme niekde na vlhké a tienisté miesto v záhrade.
Starostlivosť o azalky | Zlaté pravidlá
Pestovanie azaliek v nádobách
Rododendrony a azalky môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 20 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite hotovú rašelinovú záhonovú zem. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Hnojenie: môžete použiť hnojivo na balkónové rastliny. Rastlina tak získa sýte farby a bude odolnejšia. Rez: nie je nutný žiadny rez. Pokiaľ by ste chceli rastlinu zrezať na požadovaný tvar, správny čas je po odkvitnutí. Zavlažovanie: v črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne.
Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
