Mak siaty: Pestovanie, legislatíva a jeho význam na Slovensku

Mak siaty (Papaver somniferum L.) má vo svete dlhú tradíciu pestovania. Je to významná poľnohospodárska plodina a zároveň liečivá rastlina, ktorá nachádza uplatnenie nielen v potravinárstve, ale aj vo farmaceutickom priemysle. Vďaka týmto vlastnostiam sa výrazne diferencujú smery šľachtenia nových odrôd. História pestovania maku siaha hlboko do minulosti; jeho účinky poznali ľudia už 6000 rokov pred naším letopočtom. Ide o veľmi starú plodinu, využívanú celé stáročia. Podmienky pestovania maku nie sú univerzálne; v niektorých krajinách je jeho pestovanie dokonca zakázané vzhľadom na jeho omamné účinky.

Na Slovensku sú podmienky pestovania maku stanovené zákonom. V prípade maku siateho ide o komplexný balík platnej legislatívy v oblasti pestovania, vydávania relevantných povolení a predovšetkým legislatívy z oblasti kvality a zdravotnej neškodnosti. Prevádzkovatelia potravinárskeho podniku sú totiž povinní zabezpečiť pri vyrábaných potravinách pravidelnú kontrolu dodržiavania požiadaviek na zdravotnú neškodnosť a kvalitu, ktoré sú ustanovené Potravinovým kódexom a osobitnými predpismi.

Téma bakalárskej práce „Význam maku siateho vo výžive a potravinárstve“ popisuje využitie maku v potravinárstve, poukazuje na jeho dôležitosť pri výžive ľudí a vysvetľuje význam jeho správneho používania, výsadby, zberu a skladovania. Cieľom práce je rozbor botanickej a morfologickej stavby maku siateho, charakteristika nutričného zloženia a jeho využitie v potravinárskom priemysle. Jednotlivé body sú rozdelené do kapitol a podkapitol.

Využitie a význam maku siateho

Mak siaty je fascinujúca rastlina s bohatou históriou a širokým využitím v kuchyni, farmácii či v priemysle. Jeho semená sú cenným zdrojom olejov a živín, zatiaľ čo makovica a slama majú farmaceutické využitie vďaka obsahu alkaloidov.

Potravinárske a nutričné vlastnosti

Mak siaty sa vďaka svojim výnimočným nutričným hodnotám a chuti opäť dostáva do pestovateľského povedomia. Makový olej, získavaný zo semien, je bohatý na n-3 mastné kyseliny, dôležité pre ľudské zdravie. Obsahuje tiež proteíny, vlákninu a minerálne látky ako vápnik, horčík, fosfor a železo.

Nutričné zloženie semena maku (orientačné hodnoty na 100g):

Farmaceutické využitie

Mak siaty je tiež zdrojom alkaloidov, predovšetkým morfínu, kodeínu a tebaínu, ktoré majú významné analgetické a sedatívne účinky. Tieto látky sa extrahujú z makovíc a používajú sa pri výrobe liekov proti bolesti a v anestézii. Je však dôležité odlíšiť mak siaty pestovaný na potravinárske účely od maku pestovaného pre farmaceutický priemysel, ktoré sa líšia obsahom alkaloidov a šľachtením.

Podmienky pestovania maku siateho

Pre úspešné pestovanie maku siateho je kľúčové zvoliť vhodné podmienky týkajúce sa pôdy, klímy a umiestnenia pozemku.

Pôda a stanovište

Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii, bez čerstvých hnojív, ale dobre zásobené humusom a živinami. Ideálne sú hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, dobre priepustných pôdach s neutrálnym pH. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 až 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu.

Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište.

Klimatické podmienky

Mak siaty preferuje mierne chladné až mierne teplé klimatické podmienky. Počas vegetačného obdobia sú dôležité najmä primerané zrážky, obzvlášť vo fáze klíčenia a rastu. Extrémne chladné a vlhké roky, ako napríklad rok 2010, môžu negatívne ovplyvniť parametre produkcie, ako napríklad úrodu a obsah morfínu, najmä pri odrodách citlivých na tieto podmienky.

Výsev a výsadba

Správny čas a spôsob výsevu sú zásadné pre úspešné založenie porastu maku.

Časovanie výsevu

Mak siaty je možné vysievať na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október) v závislosti od klimatických podmienok a cieľovej odrody. Mak je jednou z prvých plodín, ktorú možno vysiať, dokonca aj „na sneh“, pretože semená nezamrznú. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20 °C počas 3-4 dní. Časový rámec výsevu je od februára (aj na sneh) najneskôr do konca apríla.

Ideálne podmienky pre sejbu ozimného maku sú v lokalite Šurany začiatkom septembra, čo umožňuje lepšiu využiteľnosť vlahy.

Metóda a hĺbka výsevu

Osivo sa vysieva do riadkov s rozstupom 20 až 35 cm. Semená sa vysievajú plytko, zvyčajne do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov. Pri domácom pestovaní na malej ploche je vhodné zvoliť výsev do riadkov vzdialených od seba približne 35 cm.

Starostlivosť o rastliny

Po vzídení vyžaduje mak pravidelnú starostlivosť, ktorá zahŕňa jednotenie, udržiavanie pôdy bez burín a adekvátnu závlahu.

Jednotenie a regulácia burín

Mak je dôležité včas jednotiť, najlepšie pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotí sa na vzdialenosť 10 až 15 cm, aby na 1 m² bolo asi 40 rastlín. Keď mak vzíde, je potrebné udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny. Mak je náročný na „čistotu“ záhona, pretože nedokáže konkurovať burinám. Záhon sa nutne po vyklíčení udržiava nakyprený a odburinený.

Zavlažovanie

Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie, preto sa zavlažovanie obmedzuje. Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň, hlavne do fázy kvitnutia.

Výživa a hnojenie

Mak má špecifické nároky na výživu počas rôznych fáz svojho rastu.

Potreba živín

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 hektára v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia.

Nároky v jednotlivých fázach rastu

V počiatkoch rastu, pri tvorbe koreňa, má mak malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme v pôde. Do doby 3-4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä zinok sa odporúča aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.

Nedostatok živín

Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

• Dusík: Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS (hmotnosť tisícich semien).
• Fosfor: Prejavuje sa obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín, narušeným energetickým metabolizmom, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín a ich odolnosti proti poliehaniu.
• Draslík: Výrazne ovplyvňuje metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín, čím sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: Znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek a zhoršuje fyzikálne, biologické a chemické vlastnosti pôdy.
• Horčík: Vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
• Síra: Obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.

Mikrobiogénne prvky

Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky ako bór (B), zinok (Zn) a mangán (Mn). Bór zasahuje do procesu opeľovania, zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, zatiaľ čo mangán je dôležitý pri fotosyntéze a pôsobí pozitívne najmä na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

V jesennom období sa odporúča aplikácia hnojiva AMOFOS. Pri pestovaní maku sa neosvedčilo prihnojenie dusíkom.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Mak siaty je náchylný na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité porasty dôsledne sledovať a včas zasiahnuť.

Choroby

• Pleseň maková: Napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Prejavuje sa chlorotickými škvrnami na listoch, deformáciou vegetačného vrcholu. Na šírenie choroby stačia nízke teploty (od 4 °C), vlhko a hustý porast. Znižuje ju morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba a likvidácia rastlinných zvyškov.
• Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti a vývojové štádiá. Prejavuje sa žltnutím listov, hnedými škvrnami a deformáciou toboliek. Optimálna teplota na šírenie je 24-28 °C. Ochrana spočíva vo vyrovnanej výžive, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
• Ďalšie patogény: Medzi ďalšie ohrozujúce patogény patria bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba a pleseň sivá.

Škodcovia

• Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú vzchádzajúce rastliny požerom, larvy silno poškodzujú hlavný kolový koreň. Rastliny môžu odumierať alebo silno krpatieť. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
• Voška maková: Vytvára na listoch, stonkách a tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú. Je nebezpečná ako prenášač viróz.
• Krytonos makovicový: Chrobáky vyhrýzajú ryhy a otvory do stoniek a mladých makovíc. Larvy vyžierajú semená v tobolkách a spôsobujú tzv. červivosť maku.
• Ďalší škodcovia: Môže sa vyskytnúť aj žĺtatka.

Pri domácom pestovaní na malej ploche sa týmto škodcom do veľkej miery dá vyhnúť používaním namoreného osiva a dodržaním minimálne trojročného odstupu v osevnom postupe.

Herbicídna ochrana

Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá, pretože mak je citlivý na herbicídy.

Fytotoxicita herbicídov

Paradoxne, niekedy zaburinený porast s ručným zberom môže poskytnúť vyššiu úrodu ako odburinený porast, čo je spôsobené fytotoxicitou herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Výsledok pestovania tak často závisí od toho, ako dokáže pestovateľ obmedziť herbicídne škody pri súčasnom odburinení porastu.

Možnosti aplikácie

Aplikácia herbicídov sa delí na preemergentnú (pred vzídením) a postemergentnú (po vzídení). Preemergentná ochrana zabezpečuje nezaburinený porast počas prvých 4-5 týždňov po sejbe. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať skladbu burín, vývinové štádium maku a burín, ako aj poveternostné podmienky.

V ozimnom maku sa z herbicídov využíva Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Legislatíva týkajúca sa pestovania maku na Slovensku

Pestovanie maku siateho na Slovensku je regulované legislatívou, ktorá má za cieľ predchádzať zneužívaniu rastliny na výrobu omamných látok.

Zákonné rámce

Legislatíva týkajúca sa pestovania maku sa riadi najmä Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.

Povolenia a informačné povinnosti

Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 m² na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona.

Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho má voči Ministerstvu zdravotníctva SR informačné povinnosti:

1. Do 15. februára príslušného roka predkladá:
   • potvrdenie spracovateľskej organizácie o odbere úrody makovej slamy s uvedením osevnej plochy maku, alebo vyhlásenie držiteľa povolenia o zabezpečení zneškodnenia makovej slamy bezodkladným zapracovaním do pôdy.
   • vyhlásenie o plánovanej výmere osevnej plochy maku siateho v pestovateľskej sezóne s uvedením katastrálneho územia a parcelného čísla pozemku.
   • vyhlásenie, že v príslušnom roku nebude pestovať mak siaty (v takom prípade doklady podľa predchádzajúcich bodov nepredkladá).
2. Do 31. mája každého roka oznamuje skutočne osiatu plochu makom siatym.
3. Do 31. ... (informácia je tu nekompletná).

Každý pestovateľ maku siateho na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok a pri poškodení porastu privolať orgány činné v trestnom konaní.

Maková slama (aj „makovina“) je podľa § 16 ods. 1 zákona definovaná ako tobolka maku siateho so stonkou dlhou najviac 15 cm, okrem semien.

K žiadosti o povolenie pestovania maku musí žiadateľ okrem iného priložiť aj doklad o odbornej spôsobilosti svojej alebo svojho odborného zástupcu. Odborná spôsobilosť sa preukazuje diplomom o skončení štúdia v študijných odboroch uvedených v § 6 ods. ... (informácia je tu nekompletná).

Regulácia a medzinárodné dohody

Európska komisia vydala v roku 2014 odporúčanie o osvedčených postupoch na prevenciu a zníženie prítomnosti alkaloidov ópia v makových semenách a vo výrobkoch z makových semien. Minimálne požiadavky pre uvádzanie na trh potravinárskeho maku sú uvedené vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 132/2014 Z. z.

Slovenská republika je zmluvnou stranou Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach (1961), ktorého predmetom je aj regulovanie pestovania maku siateho a prevencia zneužívania drog. Jednotný dohovor bol na národnej úrovni implementovaný do spomínaného zákona č. 139/1998 Z. z.

Pod pojmom zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami zaradenými do II. skupiny sa rozumie aj pestovanie. Odbornú spôsobilosť musí mať žiadateľ o vydanie povolenia alebo jeho odborný zástupca.

Ekonomické aspekty a výskum

Mak siaty má potenciál byť ekonomicky zaujímavou plodinou, no jeho pestovanie čelí výzvam.

Výkonnosť a úrodová stabilita

Slovenské odrody maku boli vyšľachtené v našich agroklimatických podmienkach a patria medzi úrodovú špičku v sortimente odrôd maku. Sú úrodovo stabilné a dokážu poskytovať uspokojivé úrody aj v pestovateľsky horších rokoch. Slovenské šľachtenie tým poskytuje pestovateľom veľmi hodnotný biologický materiál, čo je prvým dôležitým predpokladom úspešného pestovania maku.

V posledných rokoch sa už v SR dosiahli priemerné výnosy nad 1 t/ha. Avšak, konkrétna analýza pestovania odrody Buddha na VPP SPU, s.r.o. Kolíňany v roku 2010 zaznamenala priemernú úrodu semena na úrovni 0,53 t/ha a priemerný obsah morfínu bol 0,95 %. Tieto parametre nespĺňali kritériá pre spracovanie vo farmaceutickom priemysle, čím bol dosiahnutý negatívny hospodársky výsledok. Rok 2010 bol zároveň hodnotený ako extrémne chladný a extrémne vlhký, čo znížilo produkčné parametre.

Podpora pestovania a výskumné projekty

Mak siaty vďaka Centru výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch zažíva istú renesanciu. Tradičné semináre ako „Mak siaty pre Slovensko“, usporadúvané v spolupráci s firmou LABRIS, s.r.o., pomáhajú pestovateľom riešiť problémy od založenia porastu až po zber a predaj produkcie. Ceny semena aj makoviny sú v posledných rokoch dobré, čo naznačuje oživenie záujmu o pestovanie.

Projekt APVV Popylysis (2011-2014), realizovaný Centrom výskumu rastlinnej výroby Piešťany v spolupráci s ďalšími piatimi pracoviskami, sa zameriava na hodnotenie kvalitatívnych vlastností makového semena. Cieľom je prispieť k lepšiemu poznaniu plodiny z pohľadu pestovateľa, obchodu a spracovania, a tým zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských odrôd.

Bariéry a budúcnosť

Najväčšou prekážkou pre slovenských poľnohospodárov v pestovaní maku sú legislatívne podmienky, ktoré sú v porovnaní napríklad s Českou republikou považované za prísne a komplikované. Mak však patrí na slovenské polia, kde má tisícročnú tradíciu a môže byť významným biodiverzitným článkom v osevných postupoch. Pevne sa verí, že spoločne sa prekonajú bariéry, ktoré sťažujú pestovanie maku, a Slovensko sa vráti k tejto náročnej, ale ekonomicky zaujímavej plodine.

tags: #bakalarska #praca #mak #siaty