Hrob je pomerne osobná záležitosť. Je to miesto posledného odpočinku našich najbližších a tiež miestom pre naše spomienky. Preto sa ho snažíme mať upravený. Nezdar ako zoschnuté kvetiny v kvetináčoch nás preto pri údržbe hrobu mrzí. Ak nemáme čas chodiť na cintorín každý týždeň, volíme niekedy ako riešenie mramorové alebo kamenné dosky. Pritom nie je nutné vzdať sa kvetín na hroboch úplne. Vzhľad hrobu oživíte farebnosťou kvetín. Cintorín je síce miestom smútku, ale pritom každý má svoju atmosféru, ktorú udávajú práve rastliny.
Všeobecné zásady pre úpravu hrobu kvetinami
Neexistuje jedna univerzálna rada, ako upraviť hrob, keď naň chcete umiestniť kvetiny. Ako sa rastlinám bude dariť, závisí na type pôdy, slnečnom svite a vlhkosti. Dôležité je tiež myslieť na estetikú stránku; nápaditosť kvetín na hrobe nie je na škodu. Veľkým zlozvykom sa stalo používanie umelých kvetín. V dnešnej dobe na trhu existuje celoročne široký sortiment živých kvetín, nielen čo sa týka rastlinných druhov, ale aj v rôznych cenách, a preto by malo byť používanie umelých kvetín postupne obmedzované.
Trvalky a pokryvné výsadby
Ak nechcete alebo nemôžete zmenu kvetinovej výzdoby uskutočňovať pravidelne, siahnite po trvalkách na hrob alebo po solitérskych ihličnanoch. Nenáročné, pritom vzhľadovo pekné a elegantné sú pokryvné trvalky na hrob. Sú to nízke, poliehavé a kobercovité rastliny, ktorých výška dosahuje od 5 do 25 centimetrov. Používajú sa všade tam, kde sa pri kvetinovom záhone vyžaduje rozmanitosť a premenlivosť. Spoľahlivý je tiež nízky poliehavý ihličnan borievka rozprestretá. Podiel pokryvných výsadieb na ploche hrobu nie je neobmedzený a odporúča sa, aby maximálny stupeň zakrytia hrobu neprevyšoval 60 percent z celkovej plochy.
Kombinované výsadby a špecifické rastliny
V prípade, že máte hrob, pri ktorom je ponechaná časť pre výsadbu, vyskúšajte tiež kombináciu dvojročných kvetín, ktoré potešia oko ako v jarnom, tak aj v jesennom období. Doplňte ich vybranými cibuľovinami, ako sú napríklad narcisy. Jedine tak bude hrob krásny už v predjarí. Jar privítajú na jeseň zasadené cibuľoviny, napríklad tulipány alebo narcisy, bledule, šafrány alebo modrice. Hneď s prvými jarnými lúčmi a teplým počasím vykukne bez prebytočnej starostlivosti prvosienka alebo tiež sedmokráska. Obľúbená a veľmi odolná trvalka na hrob je Bergénia tučnolistá. Kvitne od apríla do mája aj bez špeciálnej starostlivosti, zalievania, prihnojovania a znesie suchá aj silný mráz. Za pozornosť určite stojí aj Hosta, ktorá je nenáročná na údržbu. Najradšej má tieň a vlhko, má stálezelené dominantné listy v tvare ružice a na stonkách rastú od júna do júla kvety. Ak sa miesto hrobu nenachádza pod priamym slnečným žiarením, sú vhodné aj Hortenzie s Brečtanom. Brečtan býva typicky zelený, ale existuje aj s bielym alebo žltým vzorom. Vždy, keď takýto pokryvný koberec doplníte farebnými kvetmi, výsledok bude príjemný na pohľad. Mulčovanie hrobu sa odporúča kvôli obmedzeniu buriny.
Ruže a letničky na hrob
Aj samotné kvetiny na hrob dokážu priniesť potešenie pre oči. Ruže sú vhodné na úpravu hrobov. Dostupné sú pokryvné aj stromové varianty ruží. Niektoré vysoké ruže sú vhodné ako kulisa hrobu, ktorá ho oddeľuje od ostatných hrobov. Ruža ako solitér vyzerá skvele v kombinácii s nižšími trvalkami na hrob, napríklad s levanduľou, kocúrnikom obyčajným alebo poliehavými druhmi zvončekov. Ak netrváte výlučne na trvalkách, dlho kvitnú aj takmer nenáročné letničky, ako sú aksamitník, agerát, zornica, cínia, begónia alebo laločnica. Kvet aksamitníku vo svite slnka vyzerá priam magicky, ako by hrob horel. Na jeseň hrob skrášlia chryzantémy. Len chryzantémy z českých okrasných škôlok sú otužilé a skutočne vydržia.
Charakteristika a pestovanie begónií
Begónie patria k najobľúbenejším okrasným kvetom. Potešiť sa z ich farebných kvetov môžete v truhlíku, na záhone a niektoré druhy dokážu svojou prítomnosťou rozžiariť aj interiér. Begónia nepochádza zo Slovenska a jej korene dokonca nesiahajú ani do Európy. Za kolísku tejto sympatickej rastlinky sa považujú tropické a subtropické oblasti Južnej Ameriky. Najmä z dažďových pralesov Brazílie, Afriky a Ázie. Na našom území sa begónia začala objavovať po tom, čo sa v 17. storočí dostala do európskych krajín. Krížením sa však vyšľachtilo už viac ako tisíc jedinečných odrôd. Begónie sú obľúbené pre svoje dekoratívne listy a výrazné kvety, ktoré môžu mať širokú škálu farieb a tvarov.
Ako rýchlo pestovať begónie // Starostlivosť o begónie v interiéri
Hlavné typy begónií
Najrozšírenejšie sú hľuzovité begónie, ktoré spoznáme podľa toho, že ich koreň pripomína malý zemiak. Vyšľachtené kultivary sa však ešte ďalej delia na veľkokveté, plnokveté a drobnokveté. Rozlišujeme tiež vzpriamené a previsnuté begónie.
- Hľuznaté begónie: Patrí medzi ne najobľúbenejšia odroda begónie s hľuznatým koreňom, ktorá je trvalkou a vydrží roky. Tieto vytrvalé rastliny môžu byť veľkokveté, plnokveté aj drobnokveté, vzpriamené aj previsnuté. Boli vyšľachtené tak, aby ich bolo možné počas leta pestovať v okenných truhlíkoch aj na záhonoch.
- Previsnutá begónia: Predstavuje skvelú možnosť v prípade výsadby na balkón, pokiaľ obľubujete závesné kvetináče, koše a misy, cez ktoré rýchlo prerastú a vytvoria nádherný vodopád kvetov.
- Krovité begónie: Pestujú sa vo väčších kvetináčoch.
- Begonia semperflorens (vždykvitnúca begónia): Je obľúbená ako letnička v záhradách a je určená pre rozsiahlejšie kobercové ornamentálne výsadby, na hroby aj do kvetináčov. Je naozaj bohato kvitnúca a bude vám kvitnúť od júna do októbra. Je samočistiaca rastlina, čiže odkvitnuté kvety odhadzuje. Máva červeno-žltú farbu.
- Begonia elatior: Je najobľúbenejším druhom do izby. Má žiarivo sfarbené kvety, väčšinou sýto ružové, a vďaka tomu vytvára farebný akcent. Najlepšie je umiestniť ju na stôl alebo na skrinku, určite nie na okno.
- Begonia maculata: Známa ako „polka dot begonia“ alebo „štvorcovitá begonia“, je populárna pre svoje výrazné, škvrnité listy a biele kvety.
- Begonia dragon: Vďaka nej budete mať záhradu o čosi pestrejšiu. Je takým pestrofarebným kríkom a dorastá do väčších rozmerov ako obyčajné kvietky v kvetináči.
Nízke druhy begónií sú vhodné aj na výsadbu hrobových miest. Tiež sú zaujímavé odrody najmä zvlnenými okrajmi kvetných lupienkov, ktoré sú navyše ozdobené úzkym červeným lemom. Odolné druhy je možné počas vegetácie pestovať aj priamo na záhrade v záhonoch, darí sa im aj pod stromami.
Pestovateľské podmienky a starostlivosť o begónie
Starostlivosť o tento druh kvetov vôbec nie je náročná, a preto je vhodná aj pre úplných začiatočníkov pestovateľov. Nemusíte sa báť zaobstarať si semiačka a pustiť sa na jar do pestovania.
Ideálne svetlo a teplota
Begónie preferujú jasné, nepriame svetlo. Priame slnko môže spáliť ich jemné listy, najmä u odrôd s pestrofarebnými alebo chlpatými listami. Najlepšie sa im darí na miestach s rozptýleným svetlom, napríklad pri východnom alebo severnom okne. Begónie milujú tieň a polotieň, vyhnite sa južnej a západnej strane, kde by ich mohlo spáliť ostré slnko. Napriek tomu, begónia vždykvitnúca je známa svojou vyššou toleranciou voči slnku a často sa využíva aj na slnečnejšie miesta, ako sú napríklad hroby. Ideálna teplota na ich rast je medzi 18-24°C, pričom nemajú rady chlad a teploty pod 15°C im môžu škodiť. Optimálna teplota na klíčenie je 20 stupňov Celzia. Begónie milujú vyššiu vlhkosť, preto je vhodné ich umiestniť v miestnosti s vyššou vlhkosťou alebo ich pravidelne rosiť.
Výsadba a pôda
Celý proces pestovania začína zasadením kvetu, čo je jedna z najkľúčovejších častí pestovania. Zakúpené hľuzy vysádzajte koncom zimy až začiatkom jari (február až marec) do rašelinového substrátu s podielom piesku asi 5 cm pod povrch. Keď trochu podrastú, zeminu prisypte. Zemina, do ktorej begónie zasadíte, by mala byť prevzdušnená, bohatá na živiny a mať nízky obsah vápnika. Begónie sa pestujú vo výživnej, dobre priepustnej, na humus bohatej, neutrálnej až mierne kyslej pôde. Von ich vysádzajte až v polovici mája, keď nehrozí pokles teploty pod nulu a nebudú im hroziť mrazy. V tomto období im už nebudú hroziť mrazy. Dobrým pomocníkom pri pestovaní môže byť samozavlažovací kvetináč. Begónie totiž potrebujú vlhko, ale substrát nesmie byť premočený.
Zálievka a hnojenie
Begónie kvitnú od júna až do prvých mrazov, hlavné obdobie kvitnutia je jún až október. Aby kvitli bohato, potrebujú pravidelnú zálievku. Polievajte vždy ráno a výdatne, aby mohli čerpať vodu počas celého dňa. Dávajte pozor na premokrenie, pretože nadmerná zálievka by mohla spôsobiť ich uhynutie. V zimných mesiacoch znížte frekvenciu zalievania, najmä ak rastlina rastie pomalšie alebo ak sa nachádza v chladnejšom prostredí. Počas vegetačného obdobia (jar a leto) je nevyhnutné pravidelné prihnojovanie. Používajte bezchlórové a bezvápnité tekuté hnojivo pre kvitnúce rastliny s vyšším obsahom fosforu a draslíka, raz za 2-3 týždne, alebo dokonca každých sedem dní.
Prezimovanie a rozmnožovanie
Keď na konci októbra prestanú begónie kvitnúť, treba začať s prípravou na studené obdobie roka. Prestaňte s pravidelnou zálievkou a keď rastlina úplne preschne, vyberte hľuzy zo zeme. Očistite ich od hliny a zaschnutých častí. Každú hľuzu osobitne zabaľte do novinového papiera a uložte do škatule na suché, tmavé miesto, napríklad do pivnice, chodby alebo špajze, kde teplota neklesne pod 10 stupňov. Pre ochranu pred vlhkosťou alebo pri väčšom množstve hľúz ich umiestnite do debničky so suchou rašelinou alebo pilinami, ktoré budú odvádzať vlhkosť. Hľuzy poukladajte vegetačným vrcholom nahor. Rozmnožovanie begónií je pomerne jednoduché, najmä pri druhoch s okrasným listom. List alebo jeho časť narežte na 5 cm kúsky a zastrčte do pripraveného substrátu. Úspešnosť rozmnožovania zvýši vyššia teplota a vlhkosť, ktorú zabezpečí plastová fólia, vrecká alebo kryty, ideálne v malom izbovom skleníku. Listy begónií sú známe vysokou regeneračnou schopnosťou.
Choroby a škodcovia
Aj begónie majú svojich nepriateľov, pred ktorými ich treba chrániť. Najčastejšie to bývajú vošky, puklice a roztoče. Pôvodcami chorôb sú rôzne druhy baktérií, húb alebo vírusov. Proti hubám viete begónie z časti uchrániť, no čo sa týka vírusov a baktérií, tak je to prakticky nemožné. Infekcia sa často šíri poranením, ale niektoré druhy baktérií sa dostanú do rastliny aj pomocou otvorov v listoch. Ak sa napríklad objavia na listoch begónií fľaky, čo sa stáva pomerne často, môže ísť len o príliš veľké množstvo vody, ktoré listy zle znášajú, v spojení s priamym slnkom, a to begóniám moc nevyhovuje. No fľaky na listoch môže spôsobovať aj choroba spôsobená baktériou Xanthomonas begoniae. Prejavuje sa to tak, že sa na spodnej strane listov objavujú malé olejovité škvrny jasnej farby, ktoré sa rýchlo zväčšujú a postupne začínajú splývať. Napadnuté pletivá rastliny potom hnednú a postupne odumierajú. Napadnuté časti je potrebné okamžite odstrániť. V boji proti chorobám je u begónií dôležitá aj prevencia, keďže sa môžu šíriť náradím, rukami alebo hmyzom.
Upozornenie na toxicitu
Begónie sú mierne toxické pre domáce zvieratá a ľudí. Obsahujú šťaveľany, ktoré môžu pri požití spôsobiť podráždenie úst a hrdla, nevoľnosť alebo zvracanie.