Pestovanie bielej reďkovky: Kompletný sprievodca

Reďkovka (Raphanus sativus) je obľúbená koreňová zelenina, ktorá sa vyznačuje svojou rýchlosťou rastu a štipľavou chuťou. Je ideálna na pestovanie v záhrade aj v nádobách a vďaka krátkemu rastovému cyklu môžete úrodu zbierať už za niekoľko týždňov. Reďkovky sa vyskytujú v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách.

Druhy reďkoviek

  • Červená reďkovka - Najčastejšie pestovaný druh reďkovky s okrúhlymi, červenými koreňmi.
  • Čierna reďkovka - Má tmavú šupku a výraznejšiu, štipľavejšiu chuť.
  • Ružová a fialová reďkovka - Dekoratívne druhy, ktoré majú jemnejšiu chuť a krásne farebné korene.
  • Reďkovka typu „Watermelon“ - Tento druh má zelenú alebo bielu vonkajšiu vrstvu a krásne ružovo-červené vnútro.
  • Biela reďkovka - Má jemnejšiu a krémovejšiu chuť ako jej červená príbuzná. Buľvy sú tiež šťavnatejšie.

Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Chuť reďkovky je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkev siata má pomerne veľký koreň, ktorý je najčastejšie biely (u niektorých odrôd môže byť aj tmavá farba).

U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Biele reďkovky majú jemnejšiu chuť a dlhší koreň ako tie červené, preto si i v našich končinách získavajú čoraz viac priaznivcov, ktorí sa ich rozhodnú zaradiť medzi pestované plodiny na svojej záhrade.

Na Slovensku sa darí odrodám typu Acord, Jarola F1 alebo Daikon Japana F1, ktorá sa môže siať aj v júli či v auguste. Biela reďkovka Japana F1 bude pripravená na zber v októbri až novembri, v závislosti od toho, kedy ju vysadíte.

Zdravotné benefity bielej reďkovky

Biela reďkovka obsahuje len veľmi málo kalórií, no veľké množstvo vitamínu C, kyseliny listovej, draslíka, horčíka a vápnika. Okrem toho sa v nej nachádzajú fenolové zlúčeniny s antioxidačnými vlastnosťami. Preukázaný je jej antimikrobiálny účinok. Biela reďkovka obsahuje kyselinu listovú a veľa vitamínu B a C. Nájdete v nej tiež minerálne látky ako železo, draslík, horčík, sodík a vápnik.

Rovnako ako červená, aj táto reďkovka sa dá konzumovať surová alebo varená ako súčasť rôznych dobrých jedál. Vynikajúco pôsobí na črevnú mikroflóru, podporuje vylučovanie žalúdočných štiav či peristaltiku čriev. Biela reďkovka tiež zlepšuje kvalitu krvi a podporuje činnosť srdca. Táto zelenina dokonca uvoľňuje hlieny a znižuje hladinu zlého cholesterolu.

Infografika: nutričné hodnoty bielej reďkovky

Zásady pestovania reďkovky

Pestovanie reďkovky je pomerne jednoduché a nenáročné. Reďkovka je rýchlo rastúca a chutná zelenina, ktorá je ideálna pre začiatočníkov aj skúsených záhradkárov. Túto zeleninu si s prehľadom vypestujete bez veľkej záhrady, je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu. Reďkovka rastie rýchlosťou blesku, niekedy len za niekoľko dní. Je to ideálna voľba pre prvopestovateľov a zvlášť neskúsených záhradníkov.

Výber stanovišťa a pôdy

  • Slnečné a priepustné stanovište: Reďkovka preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň. Táto jednoročná rastlina je však náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa. Tajomstvom je jednoducho získanie primeraného množstva slnečného svetla. Reďkovke sa dobre darí, ak sa jej každý deň dostane aspoň šesť hodín plného slnka. Vyhovujúce je teplé slnečné miesto s ľahšou pôdou.
  • Pôda: Reďkovky majú rady pôdu bohatú na živiny, najlepšie s prídavkom kompostu alebo organického hnojiva. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Reďkovkám sa darí vo voľnej, dobre odvodnenej pôde bohatej na organické látky. Je užitočné, ak má pôda menej kameňov alebo nie je kamenistá vôbec. Nie je vhodná ťažká ílovitá ani príliš piesočnatá zemina. Nemá rada priame vyhnojenie maštaľným hnojom.

Čas výsevu a hĺbka

Reďkovky môžu byť vysievané priamo do záhrady od skorej jari až do jesene. Najlepšie je začať s výsevom už 4-6 týždňov pred posledným mrazom na jar. Reďkovku môžete vysievať už skoro na jar, keď sa pôda trochu zahreje, zvyčajne od marca.

Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, volíme ale tie správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu. Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať pokojne hneď vo februári. Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla.

Semená vysievaj do hĺbky 1-2 cm a medzi jednotlivými semenami nechávaj rozostupy aspoň 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast. Zakúpené semienka vysievajte do pripravených záhonov po viacerých kusoch na jedno miesto. Ideálna hĺbka výsevu je 2 - 3 cm. Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra.

Pre pestovanie bielej reďkovky je vhodné vytvoriť zvýšené hriadky, teda takzvané hrobčeky, ktoré sú vysoké približne 30 až 40 cm. Biela reďkovka sa pestuje v „hrobčekoch“ vysokých 30 až 40 cm, podľa potreby. Do zeme sejte po štyri semená a vzdiaľte ich od seba asi 6 cm. Po vzídení pretrhajte a nechajte len jednu rastlinku.

Ako pestovať reďkovky od semienka až po zber!

Zavlažovanie a hnojenie

  • Zavlažovanie: Reďkovky potrebujú pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby sa zabezpečil správny vývoj koreňov. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť, že reďkovky budú drevnaté, horké alebo prasknú. Počas celého vegetačného obdobia doprajte reďkovkám dostatok vlahy, aby boli buľvy šťavnaté. Reďkovka vyžaduje pravidelné zavlažovanie, aby sa pôda nevysušila. Reďkovky vyžadujú dostatočné zavlažovanie, čo znamená, že pôda musí byť mokrá, ale nie premočená. Optimálnym kľúčom je striedme pravidelné zavlažovanie. Ak je vaša pôda extrémne suchá, reďkovka sa scvrkne, môže byť kratšia a príliš kyslá. Ak je príliš nasýtená, jej korene sa zlomia a rozpadnú. Udržiavajte pôdu navlhčenú.
  • Hnojenie: Používaj organické hnojivá alebo kompost, aby si zabezpečil dostatok živín pre rast reďkoviek. Vyhni sa prehnanému používaniu dusíkatých hnojív, pretože to môže spôsobiť nadmerný rast lístia na úkor vývoja koreňov. Reďkovka nepotrebuje silné hnojenie. Používajte kompost alebo organické hnojivo, ktoré podporí zdravý rast koreňov. Volíme ideálne záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo. Počas rastu už nie je potrebné prihnojovať.

Starostlivosť o rastliny

  • Prerieďovanie: Termín “prerieďovanie rastlín” znamená odstránenie nadbytočných rastlín z porastu, zachováte optimálny počet. Ak sa rastliny nepreriedia, môžete očakávať, že vašu úrodu budú tvoriť len scvrknuté, nejedlé, zlé korene. Keď rastlinky podrastú, porast vyjednoďte.
  • Mulčovanie: Reďkovku mulčujte hnojivom obohateným dreveným popolom. Udržiava to otravné koreňové červy v dostatočnej vzdialenosti a zároveň pomáha udržiavať správnu vlhkosť pôdy, ktorá je základným znakom dokonalej reďkovky.
  • Odburiňovanie: Hriadky udržiavajte odburinené.

Ochrana pred škodcami a chorobami

  • Škodcovia: Reďkovky môžu byť napadnuté slimákmi, voškami a rôznymi druhmi hmyzu. Použi organické pesticídy alebo prírodné prostriedky na ochranu rastlín, ako sú mydlové roztoky alebo pasce na slimáky. Pri pestovaní reďkoviek sa prakticky nevyskytujú žiadne choroby. Myslite na škodcov.
  • Prevencia chorôb: Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňuj buriny, aby si znížil riziko plesňových ochorení. Dlhá reďkovka však vytvára čierne korene s tmavými škvrnami na korienkoch.

Pestovanie reďkovky v kvetináči alebo skleníku

Áno, reďkovku môžete jednoducho pestovať aj v kvetináči. Ako pestovať reďkovky v kvetináči? Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlboký a meter dlhý. Naplníme ho kvalitným substrátom.

Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie. V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený.

Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Pokiaľ zvolíte veľmi skorú odrodu určenú na rýchlenie a váš skleník je dostatočne vyhriaty, môžete zeleninu zberať už za dva až tri týždne. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr.

Ako sme si už spomenuli vyššie, reďkovky možno pestovať aj počas zimy. Môžeme tak urobiť vo vykurovanom skleníku alebo v interiéri pri pestovaní v kvetináči. Na zimné pestovanie volíme odrody určené na celoročný výsev. Aj počas zimy myslite na to, že reďkovky potrebujú dostatok svetla. Kvetináč by mal byť vždy umiestnený na okennom parapete orientovanom na juh. Pre rýchlejšie klíčenie aj rast je dobré miestnosť vykurovať.

Zber a skladovanie

Reďkovky sú pripravené na zber zvyčajne 3-4 týždne po výseve, keď dosiahnu veľkosť 2-4 cm v priemere. Reďkovka zvyčajne dozrieva za 25-30 dní po výseve. Reďkovky opäť zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr.

Niektoré odrody reďkovky dozrievajú už tri týždne po vysadení. Zistíte to tak, že spozorujete značný kus hlavičky trčiaci zo zeme. Ak potrebujete väčšie reďkovky, jednoducho ich nechajte rásť ešte desať dní. Nenechávajte ich však dlhšie. Ak budete váhať príliš dlho, vytvorí sa hviezdica s dutým stredom a nebude ani dobre chutiť. Nie je ale žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú.

Zberaj reďkovky postupne, aby si mal neustále čerstvú úrodu. Ak ich necháš v pôde príliš dlho, môžu drevnatieť alebo prasknúť. Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.

tags: #biela #redkovka #sadenie