Špargľa: Kompletný Sprievodca

Špargľa (lat. Asparagus officinalis), známa aj ako asparágus lekársky, je trváca a kvitnúca rastlina z rodu asparágus.

Botanický Popis a Charakteristika

V minulosti bola špargľa klasifikovaná v rode ľalia (Lilium), podobne ako príbuzné druhy rodu Allium, cibuľa a cesnak. Genetický výskum však radí ľalie, Allium a špargľu do troch samostatných čeľadí - ľaliovité (Liliaceae), amarylkovité (Amaryllidaceae) a asparágovité (Asparagaceae) - respektíve Amaryllidaceae a Asparagaceae pod radom Asparagales.

Špargľa je bylinná trvalka, ktorá dorastá do výšky 100 - 150 cm. Má silné stonky s veľmi rozvetveným listovým porastom. „Listy“ sú v skutočnosti modifikované stonky v pazuchách; sú 6 - 32 mm dlhé a 1 mm široké a zoskupené do štyroch až 15 v tvare ruže. Koreňový systém je adventívny a koreňový typ je cievny zväzok (fasciculus).

Kvety špargle sú zvonkovitého tvaru, zeleno-biele až žltkasté, dlhé 4,5 - 6,5 mm, so šiestimi tepalami čiastočne spojenými v spodnej časti. Vytvárajú sa jednotlivo alebo v zoskupeniach po dvoch alebo troch v spojoch vetvičiek. Zvyčajne je dvojdomá, so samčími a samičími kvetmi na samostatných rastlinách, ale niekedy sa vyskytujú aj hermafroditné kvety. Dospelý porast špargle aj so semenami navyše krásne vyzerá a môže slúžiť ako ozdoba záhrady.

História a Kultúrne Využitie

Špargľa sa pre svoju výraznú chuť používa v kuchyni ako zelenina už tisícročia. V medicíne sa využívajú jej diuretické vlastnosti a údajná funkcia afrodiziaka.

Je zobrazená ako obeta na egyptskom vlyse z roku 3000 pred Kristom. V staroveku bola známa aj v Sýrii a Španielsku. Gréci a Rimania ju jedli sezónne, čerstvú, a sušili ju na použitie v zime. Rímski Epikurejci dokonca výhonky zmrazili vysoko v Alpách a jedli na sviatok Epikura. Recept na varenie špargle je uvedený v jednej z najstarších dochovaných zbierok receptov Apicius z 3. storočia pred Kr. (De re coquinaria, kniha III).

V druhom storočí pred Kristom grécky lekár Claudius Galénos, vysoko uznávaný v rímskej spoločnosti, uvádzal špargľu ako prospešnú rastlinu. Následne, potom ako sa dominantné postavenie Rímskej ríše vytratilo, opadol aj záujem o špargľu. Až neskôr, v arabskej erotickej literatúre z 15. storočia, sa objavuje špargľa ako údajné afrodiziakum. V roku 1469 sa špargľa pestovala vo francúzskych kláštoroch.

Nutričné Hodnoty a Zdravotné Benefity

Špargľa má nízky obsah kalórií a veľmi nízky obsah sodíka. Voda tvorí až 93 % jej obsahu. V 100 g obsahuje približne 20 kalórií, 0,14 g tukov, 3,03 g sacharidov (z toho 2,03 g cukry), 1,48 g vlákniny a 1,92 g bielkovín.

Špargľa je preborníčka v obsahu kyseliny listovej (vitamín B9): už sto gramov špargle pokryje odporúčanú dennú dávku tejto biologicky aktívnej látky. Obsahuje vysoké hladiny aminokyselín, čo z nej robí prirodzené diuretikum. Navyše obsahuje kyselinu (C4H6O2S2), ktorá sa po strávení rozdelí na zlúčeniny obsahujúce síru, čo spôsobuje charakteristický zápach moču po konzumácii.

Vďaka vitamínu B6 a kyseline listovej je špargľa považovaná za prírodné afrodiziakum, ktoré pomáha zvýšiť pocity vzrušenia. Vitamín E navyše stimuluje pohlavné hormóny, vrátane estrogénu u žien a testosterónu u mužov.

Ďalšie zdravotné benefity špargle:

• Zmiernenie "opice": Symptómy ako nevoľnosť, únava, vyčerpanie a dehydratácia sa môžu zmierniť podávaním špargle.
• Omladzujúce účinky: Špargľa patrí k najlepším omladzovacím prostriedkom v prírode a aktivizuje metabolizmus celého organizmu. Odporúča sa využiť špargľovú sezónu na špargľovú kúru.
• Prevencia neurodegeneratívnych ochorení: Konzumácia špargle znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby alebo demencie vďaka obsahu kyseliny listovej.
• Boj proti akné: Niacín (vitamín B3) v špargli môže pomôcť zbaviť sa najťažších prípadov akné, znižuje podráždenie a začervenanie.
• Zmiernenie PMS: Vitamín K a vápnik v špargli zmierňujú predmenštruačný syndróm, kŕče a výkyvy nálady.
• Podpora pri epilepsii: Špargľa je užitočná ako bylinný liek na epileptické záchvaty.
• Úľava pri reumatickej artritíde: Niacín (B3) je často predpisovaný na zníženie bolesti pri reumatickej artritíde a špargľa môže poskytnúť potrebné množstvo bez vedľajších účinkov liekov.

Varenie a Kulinárske Využitie

Špargľa má delikátnu príchuť a môže byť konzumovaná surová, grilovaná alebo pečená. Mladé výhonky majú najjemnejšiu štruktúru a najlepšiu chuť (najmenej horkú). Staršie rastliny majú hrubšie stonky. Staršie a hrubšie stonky môžu mať vrchnú časť spodnej vrstvy drevnatú, ktorá sa dá olúpať.

Výhonky špargle sa po celom svete pripravujú a podávajú na rôzne spôsoby, zvyčajne ako predjedlo alebo ako zeleninová príloha. Môže byť pridaná ako prísada do uhoriek, šalátových receptov a polievok. V ázijskej kuchyni je špargľa často smažená na oleji (stir-fry). V kantonskej kuchyni v Spojených štátoch sa špargľa často smaží s kuracím mäsom, krevetami alebo hovädzím mäsom. Môže sa aj grilovať na uhlí alebo dreve a používa sa aj ako prísada v niektorých omáčkach a polievkach. Špargľa sa môže tiež fermentovať alebo zavárať a skladovať niekoľko rokov.

Sezóna Špargle

Sezóna špargle je v Európe „vrcholom gastronomického kalendára“, aj keď zelená špargľa je vďaka celoročnej dostupnosti menej exkluzívna ako v minulosti. Tradične sezóna špargle zvyčajne začína od konca apríla do júna. V Spojenom kráľovstve sa tradične začína 23. apríla a končí sa letným slnovratom.

V kontinentálnej Európe má špargľa, v dôsledku krátkeho vegetačného obdobia a dopytu po lokálnej produkcii, vyššiu cenu. Gurmáni najväčšmi vyčkávajú na apríl a máj, keď je sezóna špargle. Skoré odrody špargle pochádzajú zo slnečných oblastí Grécka, ale o niekoľko týždňov neskôr už dozrieva aj špargľa na poliach západnej Európy.

Biela Špargľa: Špecifiká a Pestovanie

Biela špargľa je v Európe a západnej Ázii veľmi populárna. Jej sfarbenie nesúvisí s odrodou, ale so spôsobom pestovania. Je výsledkom blanšírovacej techniky, ktorá sa používa počas rastu výhonkov. Výhonky sú počas rastu zakryté (nie sú vystavené slnečnému žiareniu, nespustí sa fotosyntéza) a zostanú biele.

Biela špargľa je prezývaná „biele zlato“, „jedlá slonovina“ alebo aj „kráľovská zelenina“. Je menej horká a má jemnejšiu chuť oproti zelenej špargli, ktorá je horkastá a chuťovo výraznejšia. Počas nemeckého Spargelsaison alebo Spargelzeit („špargľová sezóna“ alebo „čas špargle“) špargľová sezóna tradične končí 24. júna.

Pestovanie Špargle

Pestovanie špargle môže byť výzvou aj pre skúsenejších záhradkárov. Pokiaľ však vytrváte, budete môcť žať túto lahodnú a zdravú zeleninu mnoho rokov. Špargľa je trvalka, ktorú nemusíte každý rok vysádzať, pretože je plne mrazuvzdorná. Pokiaľ sa o špargľu správne postaráte, vydrží vám na záhone aj dvadsať rokov (priemyselne menej). Plnohodnotnú úrodu môžete mať od tretieho roku.

Voľba Stanovišťa a Pôdy

Špargľa vyžaduje ľahké pôdy a neznáša ťažkú vlhkú zem. Všeobecne sa jej darí v ľahkých hlinitopiesočnatých a dobre priepustných pôdach, ktoré sú dôkladne premiešané s kompostom. Dobre sa jej bude dariť na slnečnom stanovisku, ktoré je chránené pred studeným vetrom a chladom. Pred výsadbou je dobré pôdu na jeseň pripraviť. Odporúča sa ju rigolovať do hĺbky 50 - 90 cm. Do brázdy potom uložte vrstvu kompostovej zeminy zmiešanej s dobre rozloženým maštaľným hnojom. Pôda by mala byť zásaditejšia, vhodné pH je 6 až 6,5. Pokiaľ máte pôdu kyslejšiu, upravte ju vápnením.

Výsadba Špargle (zo semien alebo sadeníc)

Špargľa sa pestuje zo semena, alebo kúpou jednoročných koreňov, tzv. korún. Väčšina odrôd je vhodná na pestovanie oboch variantov, ako napríklad špargľa Gijnlim alebo Backlim.

Špargľa je dvojdomá rastlina, preto má rastliny samčie aj samičie. Jedlé výhony produkujú oba varianty. Samičie rastliny v lete kvitnú a potom vytvárajú červené bobule, ktoré nie sú jedlé. Zároveň môžu produkovať nežiaduce burinové semenáčiky. Preto je väčšina hybridov samčích, tie sa totiž nevysiľujú tvorbou semien a plodov.

Pestovanie zo semien:

Príprava výsadby zo semien je pomerne náročná. Najskôr semená vysejte do kvetináčov alebo do pareniska. Pred výsevom ich dajte na 1 až 2 dni do vody a nechajte ich vyklíčiť pri teplote 22 °C. Po 6 týždňoch rastlinky presaďte do vzdialenosti približne 10 cm od seba. Nechajte ich rásť celé leto, aby mali dôkladný koreňový systém. V priebehu rastu sa o ne starajte - hnojte a polievajte.

Výsadba sadeníc:

V marci až apríli vysaďte sadenice špargle do brázd 30 cm hlbokých a 40 až 60 cm širokých. Odporúča sa vysádzať samčie sadenice, najlepšie triedy A (s najmenej piatimi koreňmi). Všeobecne je najlepšie dať 4 až 5 rastlín na meter. Potom ich zasypte niekoľkými centimetrami kompostovej zeminy a mierne pritlačte.

Starostlivosť v Prvom Roku

Dodržujte pravidelnú závlahu a prihnojujte kompostom s prímesou minerálnych hnojív s obsahom dusíka, horčíka a síry. Sadenice tiež pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.

Starostlivosť v Druhom Roku a Čiastočný Zber

Pestovanie v druhom roku je podobné prvému. Na jar k rastlinám pridajte preosiaty kompost a spoločne so zeminou ho prihrňte do výšky až 30 cm a šírky približne 40 cm. Nezabudnite špargľu okopávať, polievať a odstraňovať burinu. Na začiatku vegetačného obdobia ju potom prihnojujte. Čiastočne môžete začať zbierať úrodu už tento rok, odporúča sa však len z 30 až 50 %, aby sa rastlina nevyčerpala.

Starostlivosť a Zber v Treťom a Ďalších Rokoch

Tretí rok už je v znamení plnohodnotnej úrody. V polovici marca nahrňte nad riadkami 50 cm vysoké a široké kopčeky, vrcholy pritlačte, alebo celé rady pokryte čiernou, netkanou textíliou. Približne koncom apríla sa začne povrch zeme alebo fólie nadvihovať. Potom môžete odhrnúť pôdu a výhonok v dĺžke 25 až 30 cm odrezať. Kopček opäť prihrňte. Takto môžete zbierať úrodu až do konca júna. Potom zber ukončite rozhrnutím kopčekov. Ďalšie výhony nechajte voľne rásť až do jesene, aby rastliny nabrali silu. Celý čas sa o špargľu starajte - prihnojujte, okopávajte a polievajte. Výnos zo špargle na m² je nízky (60 až 75 výhonkov), pričom z každej rastliny počas sezóny získate približne štvrť kilogramu výhonkov.

Rozšírenie Sezóny a Pestovanie na Slovensku

Pri pestovaní vo fóliovníkoch môžu pestovatelia predĺžiť sezónu zberu. V Spojenom kráľovstve sa odhaduje, že obdobie zberu špargle sa začína už v polovici februára a pokračuje do konca jesene. Dosahuje sa to pestovaním kultivarov odolných voči chladu pod vyhrievanými fóliovníkmi. Na území Slovenska sa špargľa pestuje hlavne v okolí Kútov a Veľkých Levárov, aj keď jej pestovanie u nás nepatrí k tradičným druhom zeleniny a nie je príliš rozšírené.

Škodcovia a Choroby

Aj pestovanie špargle má určité riziká a prirodzených škodcov. Najväčším nepriateľom špargle je špargľovník obyčajný alebo špargľovník dvanásťbodkovaný. Jedná sa o chrobáky z čeľade mandelinkovité, ktoré sú 5 až 6 milimetrov veľké. Majú čierne telo so šiestimi svetlými bodkami a červeným lemovaním. Larvy sú šedočiernej farby, 1 cm dlhé, s tromi pármi nôh.

V prípade premnoženia môžu špargľovníky na špargli pri klíčení napáchať značné škody. Dospelé chrobáky a ich larvy odstraňujú zo stonky vonkajšiu kôru a listy. Poškodené miesta sa stávajú žltohnedými a vysušenými. Pokiaľ vám rastliny napadnú, môžete odstraňovať vajíčka alebo ručne zbierať larvy aj chrobáky. Chrobáky, ktoré prezimujú, zničte spálením starých stoniek na konci sezóny. Ďalšími škodcami sú potom slimáky, ktoré sa živia mladými sadenicami. Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov. Preto venujte pozornosť aj príprave pôdy.

Skladovanie a Nákup Špargle

Pri kúpe dávame pozor na hladkú pokožku, žiarivo zelenú farbu (pri zelenej špargli), kompaktné hlavy a čerstvo vyrezané konce.

Na skladovanie špargľu omotáme gumičkou, zrežeme konce a ponoríme do pohára s vodou cca 2 cm od dna, tak aby boli konce špargle namočené. Pohár prikryjeme voľne plastovým sáčkom a uložíme do chladničky, kde takto vydrží až týždeň.

tags: #biela #spargla #por