Bôb záhradný (lat. Vicia faba, prípadne syn. Faba vulgaris subsp. vulgaris) patrí medzi najstaršie druhy zeleniny vôbec. Spomína sa dokonca aj v Biblii. V minulosti sa pestoval v Stredozemí, Ázii a neskôr aj v Amerike. Pochádza z Malej Ázie a dobre ho poznali aj starí Slovania; kultúrne sa pestoval už pred 4000 rokmi. Postupne ho však vytlačilo pestovanie strukovín, akými sú fazuľa či sója, čo je vo väčšine moderných kuchýň Európy veľká škoda. Bôb je strukovina, ktorú ľudstvo pozná už celé tisícročia. Keďže obsahuje množstvo dôležitých živín a je nenáročný na pestovanie, kedysi tvoril neoddeliteľnú súčasť stravy najmä chudobných ľudí.
Charakteristika a Odrody
V gastronómii má najväčšie využitie bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. Vulgaris), známy aj ako bôb záhradný. Bôb obyčajný (pravý, záhradný) je odrodou, na ktorej si pochutíte aj vy. Ide o jednoročnú bylinu pochádzajúcu z oblasti Stredozemného mora, respektíve severnej Afriky.
Je typický svojou hladkou, hranatou stonkou dorastajúcou do výšky 60 až 80 cm. Bôb má tmavozelené oválne listy, z ich pazúch vyrastajú drobné biele kvety s tmavofialovými až čiernymi škvrnami. Kvety sú obojpohlavné a samoopelivé - opelenie včelami alebo čmeliakmi je však napriek tomu žiaduce. Plody, alebo skôr semená, dozrievajú v zelených zamatových strukoch, dlhých až 20 cm. Vnútri sa zvyčajne nachádza 3 až 9 semien uložených v plstnatej výplni.
Bôb záhradný sa svojimi vlastnosťami i nárokmi odlišuje od ostatných strukovín. Na rozdiel od iných strukovín je viac chladuvzdorný a existujú aj ozimné formy, ktoré znesú pokles teploty až k -5 až -7 °C. U nás sa však pestujú najmä jarné formy. Jeho výhodou je, že v čase rastu znesie aj nižšie teploty, či dokonca krátkodobý mráz, čo umožňuje skorý výsev. Bôb má pomerne dlhé vegetačné obdobie, ktoré spravidla trvá 100 až 120 dní.
Niektoré z odrôd bôbu pestovaných na Slovensku sú určené na konzumné účely a iné ako krmivo pre zvieratá. Existuje viacero odrôd bôbu, ktoré sa používajú na rôzne účely - ako potravina, krmivo pre zvieratá či ako zelené hnojivo. Príkladom je slovenská stredne neskorá veľkozrnná odroda, ktorá je vhodná na využitie zrelých aj nezrelých semien a vyznačuje sa výbornými chuťovými vlastnosťami.
Požiadavky na Pestovanie
Výber Stanovišťa a Príprava Pôdy
Bôb je hlboko koreniaca rastlina. Jeho hlavný koreň môže siahať až do hĺbky jedného metra, preto vyžaduje dobre pripravené a hlboké pôdy. Hriadku na pestovanie je vhodné pripraviť už na jeseň, pričom pôdu treba do hĺbky zrýľovať. Neodporúča sa však hnojiť maštaľným hnojom.
Ideálne sú pôdy úrodné, stredne ťažké a alkalické s pH 7 až 8. Bôb má hlboký a bohatý koreňový systém, preto sa mu darí v stredne ťažkých hlbokých pôdach s takýmto pH. Znesie aj ťažšie pôdy, no neznáša pôdy zamokrené. Najlepšie sa mu darí v ťažších ílovito-hlinitých pôdach, ale dá sa pestovať všade, aj na piesočných pôdach, ako napríklad na Záhorí.
Na výsadbu volíme slnečné miesta s vhodným pôdnym zložením. Stanovište by malo byť chránené pred silnými vetrami. Najvhodnejšie na pestovanie sú slnečné, teplé, chránené polohy s hlbšími úrodnými pôdami s dostatkom živín a dobrou závlahou, najmä v období kvetu a tvorby strukov.
Počas svojej vegetácie pôdu prevzdušní a obohatí o dusík, takže je vynikajúcou predplodinou k všetkým druhom zeleniny okrem strukovín. Strukoviny by sa mali na rovnakom mieste pestovať najskôr o 4 roky.
Požiadavky na Vlahu a Hnojenie
Bôb je náročný na pôdnu vlahu, najmä v období klíčenia, kvitnutia a násady strukov. Najmä počas suchej jari je dôležité, aby ste rastliny poriadne polievali. V opačnom prípade im opadajú kvety a mladé struky. Na nižšiu vlahu reaguje zastavením rastu, prípadný prísušok spôsobí opad kvetov. V období rastu má vysoké nároky na vodu, kedy vytvára najviac zelenej hmoty.
Pôda, v ktorej bôb rastie, musí byť dobre zásobená vápnikom, fosforom, horčíkom a draslíkom. Čo sa hnojenia týka, bôb znáša priame vápnenie dolomitom, ktoré dodá do pôdy potrebné minerály. Pozor - je citlivý na chlórne hnojivá, preto uprednostňujeme sírne. Vyvarujte sa použitia hnojív, ktoré obsahujú chlór.
Pestovanie zo Semien
Priamy Výsev
Bôb záhradný pestujeme zo semien. Semená bôbu predstavujú základ pre úspešné pestovanie tejto výživnej strukoviny v záhrade. Klíči už pri teplote 1-2 °C, a preto ho môžeme vysievať už skoro na jar, čím skôr, tým lepšie. Vysievame skoro na jar (február až marec) do hĺbky 4 až 8 cm. Vypestovať si túto zdravú strukovinu môžeme z priameho výsevu do voľnej pôdy, od marca do apríla.
Pred vysievaním je vhodné semená bôbu na 5 hodín namočiť do vody, ideálne vlažnej. Tento krok urýchli klíčenie, ktorého dĺžka závisí od vonkajšej teploty. Tá by v ideálnom prípade mala byť 20 °C, no vyklíči už pri 2 - 3 °C. Semená je lepšie vysievať do hniezd, po tri semená do jamiek hlbokých 4 až 8 cm, v spone 50 x 15 cm, prípadne 50 × 20 cm, alebo v spone 30 × 10 až 15 cm, respektíve 30x15 cm.
Pre záhradkárov je k dispozícii osivo bôbu vhodné pre rôzne pestovateľské podmienky, ktoré podporuje zdravý rast a úrodu. Napríklad, bôb obyčajný SATURN je veľkozrnná strukovina vhodná na pestovanie v záhradách, ktorej odolné semená zabezpečia bohatú úrodu.
Predpestovanie Priesad
Vo veľmi chladných polohách alebo na získanie kvalitnejších a odolnejších rastlín sa odporúča predpestovať si priesady v zakoreňovačoch siatím už vo februári v skleníku. Postup je nasledovný:
- Zakoreňovače umiestnime na pevný podnos a naplníme ich čerstvým a kyprým výsevným substrátom.
- Osivo bôbu je pomerne veľké, takže sa s ním dobre manipuluje. Pred samotným výsevom ho môžeme (nie je to ale podmienka) namočiť do vody.
- Substrát v zakoreňovačoch jemne navlhčíme a do každého vtlačíme po jednom semienku, nie príliš hlboko, ale ani plytko.
- Vlaha podporí rýchle vyklíčenie, preto substrát s vysiatymi semenami pravidelne zavlažujeme.
Ako živia rastliny pôdu – teoretický úvod do regeneratívneho pestovania v záhrade Nová zem
Starostlivosť o Rastliny
Záhony s bôbom udržiavajte bez buriny, pravidelne okopávajte a pôdu prihŕňajte k stonkám. Rastliny vyjednotíme, keď dosiahnu výšku okolo 10 - 15 centimetrov. Pre dosiahnutie stability ich prihrnieme zeminou. Na vrchole rastu môžeme rastliny podľa potreby aj podoprieť, keďže dorastajú dospelému človeku po pás alebo aj o niečo vyššie.
Dôležitý je aj dostatok vlahy, na ktorú si bôb potrpí. Bôb vyžaduje dobre priepustnú pôdu s dostatočnou vlhkosťou. Zavlažovanie počas suchších období pomôže predísť stresu rastlín. Pre efektívnu záhradnú závlahu môžete využiť zavlažovacie systémy, ktoré optimalizujú spotrebu vody a zabezpečia rovnomerné zvlhčenie pôdy.
Keď rastlina dostatočne zakvitne, zaštipnite jej vrcholec. Semená tak budú lepšie dozrievať a zároveň bude bôb menším lákadlom pre škodcov, najmä vošku makovú.
Zber a Skladovanie
Bôb môžete zberať v zrelom aj nezrelom stave. Nezrelé semená sa zberajú od júla, niekedy dokonca skôr, už od júna, najmä pri skorom výseve začiatkom marca. Čas zberu závisí od dátumu vysadenia a podmienok pri raste. Tieto mladé semená sa následne využívajú do varenia, na šalát alebo sa sterilizujú, podobne ako kríčková fazuľa.
Termín druhého zberu pripadá na august až september, kedy sa zberajú kompletne vyzreté semená na vysušenie. Zrelé semená potom zberáme koncom augusta a neskôr. Semená určené na budúci výsev necháme v strukoch úplne dozrieť. Potom ich dôkladným presušením pripravíme na uskladnenie. Skladujeme ich v uzavretých nádobách na chladnejšom a tmavom mieste. Nesušené, ešte mladé semená, môžeme mraziť, nakoľko nezrelé zrná sú vhodné aj na mrazenie.
Choroby a Škodcovia
Úrodu bôbu v záhradách napádajú rôzne plesňové a vírusové ochorenia. Patrí medzi ne hnedá škvrnitosť bôbu, pleseň sivá či múčnatka. Najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami bôbu sú vošky, vrátane vošky makovej. Zo škodcov trpí hlavne voškami, proti ktorým je účinné zaštipovanie vrcholcov rastlín po dostatočnom zakvitnutí.
Výživová Hodnota a Kulinárske Využitie
Bôb záhradný obohatí jedálniček každého pestovateľa. Je chutná a hlavne veľmi výživná strukovina, ktorá v sebe ukrýva veľké množstvo pre človeka potrebných bielkovín. V suchom stave obsahuje dokonca až 28 % bielkovín, čím konkuruje sóji a dokáže z časti nahradiť bielkoviny z mäsa. Bielkoviny z bôbu ponúkajú zníženie závislosti na živočíšnych produktoch.
Je priam nabitá bielkovinami, ale aj draslíkom, železom, vápnikom a inými minerálnymi látkami. Je tiež zdrojom vitamínov skupiny B a kyseliny listovej. Mladé struky bôbu obsahujú poriadnu dávku vitamínu C, železa a kyseliny listovej. Okrem toho sa v nich nachádzajú dôležité minerály, ako sú draslík, zinok, horčík, vápnik a fosfor. Zanedbateľné nie je ani množstvo vlákniny. Zrná majú vysokú nutričnú hodnotu, obsahujú vyššie percento albumínov.
Bôb môžeme použiť na prípravu mnohých chutných jedál, vrátane lahodných polievok, nátierok, do cestovín, ako prílohu k mäsu či do zeleninových fašírok. V kuchyni má všestranné využitie - existuje veľké množstvo receptov, ako ho chutne pripraviť. Výborne chutí mierne čerstvý alebo mierne podusený.
Pred varením je potrebné ho na noc namočiť do vody, aby sa rýchlejšie uvaril a zbavil časti oligosacharidov, ktoré spôsobujú nadúvanie. Následne sa varí v čerstvej vode.
Príklad prípravy: Bôbová nátierka/polievka
Pre lahodnú bôbovú nátierku alebo polievku môžete postupovať nasledovne:
Očistenú cibuľu nakrájame na plátky a krátko opražíme na masle. Opraženú cibuľu, uvarený bôb a zemiaky spolu s troškou vody rozmixujeme mixérom dohladka. Ak pripravujeme polievku, zalejeme vodou, pridáme soľ, korenie, citrónovú šťavu, nasekanú pažítku a aj škrob rozrobený v troške vody. Krátko povaríme a po odstavení primiešame olivový olej.
Alternatívne, po uvarení bôbu úplne do mäkka: Na olivovom oleji s trochou masla speníme do sklovita cibuľu s cesnakom. Restovanú pridáme k vytlačenému bôbu, osolíme, okoreníme a pridáme bylinky podľa chuti. Všetko spolu rozmixujeme tyčovým mixérom.