Zanthoxylum: Viac než len korenie
Medzi pozoruhodné dreviny pestované ako bytové bonsaje patrí zantoxyl (Zanthoxylum piperitum L.), známy aj pod synonymami Fagara piperita L. a Xanthoxylum piperitum. Tento strom je po stáročia vo svete známy ako sečuánske korenie, japonské korenie alebo fagara.
Červenohnedé bobule a semená týchto aromatických drevín sa využívajú v mnohých ázijských kuchyniach. Dodávajú jedlám špecifickú korenistú chuť a citrónovú vôňu. Sečuánske korenie je neodmysliteľnou ingredienciou čínskej, tibetskej, bhutánskej, indickej a japonskej kuchyne.
V Číne je toto korenie známe najmä pod menom chua-ťiao alebo aj šan-ťiao. Japonci ho volajú sanšó a Tibeťania gyerma alebo emma. Hovorovo sa nazýva aj horské korenie, pretože rastie najmä v oblasti Himalájí a v horských oblastiach Japonska. Spolu so zázvorom a kasiou patrí k najstarším čínskym koreninám.
Sečuánske korenie v kuchyni
Na rozdiel od ostrého a horkastého čilli alebo čierneho korenia má sečuánske korenie jemnejšiu drevnatú chuť i vôňu a nie je také pálivé. Keď váš bonsaj prinesie plody, môžete ich nasucho opražiť na miernom ohni a potom zomlieť. Pridajte ich k soli a vyskúšajte si okoreniť chrumkavú kačicu, kurča alebo zeleninový šalát.
V kuchyni sa dajú využiť aj jemne aromatické listy a kôra stromu.
Liečebné účinky
V Číne i v Indii sa využívajú aj liečebné účinky sečuánskeho korenia. Mierni tráviace i črevné problémy, hnačky, čistí pokožku, pretože uľahčuje vylučovanie toxických látok z tela von. Zvyšuje elasticitu kože a znižuje tak tvorbu vrások. Má protizápalové, antibakteriálne a antivírové účinky.
V Kórei sa ním lieči aj tuberkulóza a vypudzujú sa ním črevné parazity.
Zanthoxylum ako bytový bonsaj
Drobnolisté formy zantoxylu pestujeme ako bežný bytový bonsaj. Zantoxyl má rád veľa svetla, prípadne polotieň. V lete by sme ho nemali vystavovať priamemu poludňajšiemu úpalu. Výborne mu prospieva letnenie na príjemnom mieste v záhrade.
Polievame ho pravidelne a hojne každý deň, ak je zasadené vo vzdušnom substráte. V opačnom prípade ho môžeme nechať jemne preschnúť a zasa ho bohato zaliať. Nezabúdame na hnojenie tekutými hnojivami raz za 2 týždne počas vegetačnej sezóny alebo môžeme aplikovať i pevné, pozvoľne pôsobiace hnojivá, napr. Biogold alebo Osmocote (Substral).
Tvarovanie zantoxylu
Zantoxyl tvarujeme strihom a drôtom. Drôtujeme opatrne, aby sme nepoškodili mladé konáriky, a tiež treba dávať pozor na pichľavé drobné tŕne.
Po základnom vytvarovaní pomocou drôtu môžeme ďalej upravovať tvar stromu strihom. Výbornou vlastnosťou tejto dreviny je, že po tvarovaní rýchlo a bohato zazelená.
Zimovanie a rozmnožovanie
Zantoxyl môžeme zimovať dvomi spôsobmi. Buď mu doprajeme v chladnejšej miestnosti mierny vegetačný pokoj (10-15°C), alebo ho aj v zime pestujeme pri izbovej teplote tak, ako ostatné bytové bonsaje.
Nezabúdame pritom na dostatok svetla a dávame pozor, aby ho nezasiahlo suché sálavé teplo z radiátora. Pri pestovaní platí zásada: čím teplejšie, tým svetlejšie. Nezabúdajte na to najmä v zime!
Strom začína prinášať semená a plody už vo veku 2-3 rokov. V máji a v júni kvitne priamo na dreve malými kvietkami. Tvorí oddelene samčie a samičie kvety a nie je samoopelivý. Preto, ak si chceme dopestovať semená, je potrebné pestovať spolu samčiu i samičiu rastlinu tak, ako je to aj u ginka dvojlaločného.
Po opelení sa vyvinú drobné aromatické bobule obsahujúce tvrdé semená. Dozrievajú v októbri až v novembri. Pred výsevom je potrebné semená stratifikovať v chlade asi 3 mesiace.
Zantoxyl môžeme rozmnožovať aj polodrevnatými odrezkami, najlepšie v júli a v auguste.
Karagana: Podobná, no odlišná
Pekný bytový bonsaj sa dá vypestovať aj z karagany. Karagana sa trochu podobá na zantoxyl a bonsajisti si ich často mýlia, pretože obe dreviny majú podobné listy a drobné tŕne. Hoci nejde o identické druhy, podmienky pre dobré pestovanie zantoxylu i karagany sú podobné.
Najčastejšie sa u nás pestuje karagana stromovitá (Caragana arborescens), pôvodom sibírsky druh, a jej rôzne variety (napríklad C. arborescens microphylla).
Karagana sa výborne pestuje ako bytový bonsaj, ale vzhľadom na svoj pôvod výborne znáša aj drsnejšie podmienky pestovania, napríklad výkyvy teploty, návaly vetra a aj chudobné pôdy. Karagana je opadavou drevinou.
Medzi bonsajistami je obľúbený aj mongolský druh Caragana chamlagu.
