Borievka obyčajná, známa aj pod ľudovými názvami ako borievka, borovec, borovniak, jadlovec, bôr, bôrka, borica, borovička či jalovec, je stálezelený ker alebo ihličnatý strom z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae). Táto pôvodná drevina je rozšírená takmer po celej Európe, vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule, na juh až po severnú Afriku a na juhovýchod po západné Himaláje. Na Slovensku ju môžeme nájsť na slnečných suchých stráňach, ale aj v subalpínskom stupni.
Botanický opis a vlastnosti
Borievka obyčajná má sivastú kôru a ľahké, jemne vláknité drevo, ktoré voňia ako balzam. V prírode sa vyskytuje v rôznych formách - ako vzpriamené kríky, menšie stromčeky alebo rozprestreté kríky, v závislosti od podmienok stanovišťa a konkrétnej variety. Dorastá obvykle do výšky 2 až 5 metrov, ale existujú aj zakrpatené alebo plazivé formy. V extrémnych prípadoch môže dosiahnuť výšku až 12 metrov.
Rastlina sa vyznačuje tuhými, pichľavými, sivo inovatenými ihlicovitými listami dlhými 1-2 cm, ktoré vyrastajú v trojpočetných praslenoch. Na vrchnej strane ihlíc sa nachádzajú biele pásy prieduchov. Borievka je dvojdomá rastlina. Samčie kvety sú drobné zeleno-žlté púčiky alebo malé žlté jahňady, zatiaľ čo samičie kvety sa vytvárajú na jednotlivých vetvičkách. Peľ prenáša vietor.
Typickou ozdobou borievky sú jej plody - guľaté, trojsemenné dužnaté šišky označované ako galbulus, alebo šištičkovité bobule - borievky. Tieto plody sú spočiatku zelené a dozrievajú až druhým alebo tretím rokom. V zrelosti sú fialovomodré až čierne a sú známe svojou charakteristickou vôňou. Na rastline môžu byť súčasne prítomné zelené aj dozreté plody.
Pestovanie a nároky
Borievky sú v podstate nenáročné na pestovanie. Uprednostňujú slnečné alebo polotienisté stanovištia, pričom slnku dávajú prednosť viac. Znášajú akýkoľvek typ pôdy - kamenistú, vápenatú alebo kyslú. Mladé rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, ale dospelé rastliny nemajú problém s krátkodobým suchom. Nevadia im ani veterné exponované miesta. Vytvárajú ihličnaté alebo šupinaté listy (ihlice).
Rozmnožovať borievku je možné odrezkami, ktoré sa odoberajú v lete pod sklom, alebo na jeseň priamo na mieste.
Využitie borievky
Borievka obyčajná je cenená nielen ako okrasná rastlina, ale predovšetkým pre svoje aromatické plody a liečivé účinky. Plody borievky sa tradične využívajú v kuchyni, liečiteľstve a na výrobu alkoholických nápojov.
Využitie v kuchyni a nápojoch
Najväčšie množstvo plodov borievok sa využíva na výrobu tradičných alkoholických nápojov ako sú borovička a gin. Pre slovenský liehovarnícky priemysel sú dôležitou surovinou, s deklarovanou potrebou približne 500 ton ročne. Plody sa používajú aj na dochucovanie likérov a mäsa.
Liečebné účinky a použitie
Liečebné účinky borievky boli známe už v stredoveku. Jej plody pôsobia silne močopudne priamym dráždením obličiek, majú dezinfekčné účinky a dráždia kožu. V súčasnosti sa borievka najčastejšie využíva pri:
- Močových chorobách: Zvlášť pri bielkovinách v moči, často v kombinácii s inými bylinami ako zlatobyľ a breza.
- Kĺbových problémoch: Zlepšuje látkovú výmenu v kĺboch a vďaka močopudnosti pomáha pri kĺbovom reumatizme.
- Srdcovej slabosti: Na odvodnenie organizmu, v kombinácii s krušinou a ligurčekom.
- Kožných chorobách: Má priaznivé účinky na rôzne kožné problémy.
- Detoxikácii a pečeni: Stimuluje detoxikáciu a činnosť pečene, urýchľuje revitalizáciu pečeňového tkaniva a využíva sa pri rekonvalescencii po pečeňových ťažkostiach.
- Obličkách: Podporuje činnosť obličiek, pomáha rozpúšťať usadeniny a piesok.
- Cievach: Znižuje hladinu cholesterolu a pomáha udržiavať čisté cievy.
Zvonku sa borievka používa ako prísada do posilňujúcich kúpeľov, do ktorých sa môžu pridať aj mladé výhonky a ďalšie podobne pôsobiace bylinky. V ľudovom veterinárstve sa oddávna využíva jej močopudný účinok pri zápaloch močového mechúra a vodnatielke.
Borievka je tiež súčasťou špecializovaných kúr, napríklad pri borelióze (Kúra K24) alebo na ochranu žlčníka a pečene (Kúry K30, 30A).
Zber a úprava plodov
Predmetom zberu je plod (Fructus juniperi). Zberá sa neskoro na jeseň, v období od septembra do novembra. Zrelé plody sa otriasajú na podloženú plachtu alebo sa trhajú v rukaviciach. Z nazbieraných plodov sa odstránia cudzie prímesy, nezrelé a nevyvinuté plody. Materiál sa suší v tieni v tenkých vrstvách na dobre vetrateľnom mieste. Umelo sa môže sušiť pri teplote do 40 °C.
Plody borievky obsahujú do 40 % cukrov, 0,5-2 % silice (s obsahom terpénov ako apinén, kadín a borneol), organické kyseliny (askorbovú, jablčnú), minerálne látky a farbivá. V kôre sa nachádzajú triesloviny (do 8 %) a silica.
Borievka v histórii a súčasnosti
Liečebné účinky borievky boli známe už v stredoveku. V časoch morových epidémií sa verilo, že pálenie borievkových konárov zabraňuje vstupu choroby. Latinské pomenovanie borievky "juniperus" pochádza od Keltov a znamená "trpký".
Napriek tomu, že borievka je najrozšírenejším ihličnanom na svete, jej populácia na Slovensku v minulosti čelila úbytku. Pôvodne sa vyskytovala na pasienkoch a lúkach, no po ústupe pastvy a v dôsledku "čistenia pasienkov" od náletových drevín sa jej priestor zmenšoval. V súčasnosti sa však obnovuje záujem o jej pestovanie, najmä na produkciu plodov pre liehovarnícky priemysel. Prebiehajú výskumné projekty zamerané na možnosti pestovania borievky na produkciu plodov, ktoré by mohli viesť k jej širšiemu využitiu.
Je dôležité poznamenať, že borievka má aj kontraindikácie. Drogu by nemali užívať ľudia chorí na obličky a tehotné ženy, pretože dlhodobé používanie môže poškodiť obličky. Taktiež sa neodporúča prekračovať odporúčané dávkovanie.