Borievka: Pestovanie, rozmnožovanie a druhy

Borievky, latinsky Juniperus, patria medzi obľúbené vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Tieto rastliny sú známe svojou odolnosťou a schopnosťou prispôsobiť sa širokej škále prostredí, od nízkych nadmorských výšok až po extrémne vysoké, od suchých púští po alpské tundry a mierne dažďové pralesy. Vďaka svojej nenáročnosti a estetickej hodnote sa často používajú na skrášlenie záhrad, vstupov do domov alebo na vytváranie živých plotov.

Charakteristika borievok

Borievky sú vždyzelené rastliny s ihličkovitými alebo šupinatými listami. Ich plody, nazývané aj nepravé bobule alebo šišky, sú často modročierne a majú široké využitie, najmä v kuchyni pri príprave jedál z diviny, ako aj v liečiteľstve a parfumérii. Väčšina borievok je dvojdomá, čo znamená, že existujú samostatné samčie a samičie rastliny. Samčie rastliny produkujú šišky, ktoré opeľujú samičie kvety, výsledkom čoho sú plody. Existujú však aj samorodé odrody.

Odolnosť a prispôsobivosť

Borievka obyčajná (Juniperus communis) je najrozšírenejším druhom ihličnanov a jednou z najrozšírenejších rastlín na svete. Dokáže prežiť v podmienkach, ktoré sú pre mnohé iné rastliny nepriaznivé, vrátane sucha, mrazu a chudobných, kyslých, piesočnatých alebo vápenatých pôd. Mnohé druhy borievok znášajú aj veterné exponované miesta.

Rozmnožovanie borievok

Najspoľahlivejším spôsobom, ako získať borievku, je nákup predpestovanej sadenice z predajne záhradkárskych potrieb. Pri výbere rastliny je dôležité skontrolovať jej zdravotný stav - žlté alebo hnedé lístie môže signalizovať problém. Rastlina by mala byť zelená (alebo strieborná, zlatá či modrá podľa odrody) a jej konáriky by mali pružne reagovať na jemné ohýbanie.

Rozmnožovanie odrezkami

Vhodné obdobie na odber odrezkov a zakoreňovanie je od augusta do začiatku októbra. Ideálne je však nájsť si na to čas čím skôr. Predpokladom rýchleho zakorenenia je dostatok vlahy a teplejšia jeseň. Zakorenené odrezky potom počas nasledujúcej jari rozsadíme do menších kvetináčov, kde si vytvoria kvalitné koreňové baly.

1. Odrezky dlhé asi 10 cm odoberáme zo slnečnej strany dreviny. Opatrne ich odtrhneme aj s kúskom staršieho dreva, tzv. pätkou.
2. Konce odrezkov ošetríme práškovým stimulátorom, čím podporíme rýchle zakorenenie borievky.
3. Substrát by mal byť čerstvý, určený na rozmnožovanie rastlín. Ideálne, ak obsahuje rašelinu.
4. Zapichnutie pripravených borievkových odrezkov do substrátu je posledný krok.

Okrem materiálu, ktorý budeme rozmnožovať, potrebujeme aj niekoľko nevyhnutných pomôcok. Pri vegetatívnom rozmnožovaní nové rastlinky budú úplne totožné so svojím rodičom. Pozor, pri tomto spôsobe rozmnožovania sa prenášajú aj choroby, preto dbajte na to, aby rastlina, z ktorej odrezky odoberáte, bola úplne zdravá.

Pestovanie zo semien

Hoci je technicky možné pestovať borievky zo semien, tento spôsob sa neodporúča, pretože proces je zdĺhavý (trvá štyri roky, kým vyrastie krík) a nie je jednoduchý.

Výber a výsadba borievok

Borievky sa vysádzajú na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné do pôdy zapracovať zrelý hnoj, nasekaný céder alebo kôru z tvrdého dreva. Ak je pôda piesočnatá, možno ju vylepšiť pridaním hnoja, kompostu alebo ornice. Ideálne je vykonať test pôdy na zistenie jej pH, ktoré by sa malo pohybovať v rozmedzí 6,0 - 7,0.

Výsadbová jama by mala byť dvakrát väčšia a rovnako hlboká ako nádoba, v ktorej ste borievku zakúpili. Po jemnom vybratí rastliny z nádoby a uvoľnení koreňov sa koreňový bal umiestni do jamy a zasype sa zeminou. Je dôležité vyhnúť sa vysádzaniu na miesta s neustálym tieňom a zle odvodnenou pôdou. Dodržiavanie odporúčaných rozostupov medzi rastlinami je kľúčové pre prevenciu chorôb.

Starostlivosť o borievky

Borievky sú mimoriadne odolné voči suchu, preto platí pravidlo - menej je viac. Nadmerná vlhkosť im škodí. Polievanie by malo byť mierne, najmä v prvých týždňoch po výsadbe, kým sa rastlina nezakorení. Dospelé rastliny potrebujú zálievku len počas extrémne suchých období.

Hnojenie borievky nie je nevyhnutné, ale ak sú pestované v extrémne chudobnej pôde, môže byť prospešné pôdu pred výsadbou obohatiť živinami. Na jar je možné použiť univerzálne hnojivo pre ihličnany na podporu zdravého rastu a sfarbenia.

Slnečné stanovište

Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov.

Pôdne podmienky

Ker potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho.

Mrazuvzdornosť

Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní iba zbavujeme vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať.

Rez borievok

Doba a frekvencia strihu závisia od druhu, odrody a spôsobu pestovania. Všeobecne sa borievky skracujú v období vegetačného pokoja, ideálne na jar, kedy sa vykonáva radikálny rez. Počas jari, leta či jesene je možný ľahký strih na udržanie požadovaného tvaru.

Na úpravu tvaru sa vám osvedčia presné nožnice na tvarovanie živých plotov, ktoré zaručia precízne strihanie bez námahy. Mladé výhonky, podobné sviečkam, sa môžu na polovicu alebo viac skrátiť na podporu hustejšieho rastu. Väčší rez znášajú niektoré druhy, ako napríklad tis, smrekovec či cypruštek Leylandov, ktoré vyháňajú aj zo starého dreva.

Borievky v nádobách

Borievky je možné úspešne pestovať aj v nádobách na balkónoch a terasách. Pri výbere nádoby je dôležité zvoliť dostatočne veľkú, na dno umiestniť drenážnu vrstvu a použiť kvalitný substrát (zmes záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:1). Miesto očkovania by malo byť tesne pod úrovňou zeminy. Po výsadbe je potrebné rastlinu dobre zaliať a umiestniť na slnečné miesto.

Pre pestovanie v nádobách sú vhodné najmä zakrpatené kultivary, ako napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'. Rastliny v črepníkoch vyžadujú pravidelnejšiu zálievku, a to aj počas zimy v slnečných dňoch, keď nemrzne, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy.

Druhy a odrody borievok

Existuje mnoho druhov a odrôd borievok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou:

• Borievka obyčajná (Juniperus communis): Pôvodný druh v našich končinách, pestovaný pre okrasu aj pre svoje liečivé plody. Je to úzko ihlanovitý, často viackmeňový tŕňový ihličnatý strom (do 12 m), častejšie vždyzelený ker. Ihlice sú ihlicovité, zoskupené do trojpočetných praslenov, na vrchnej strane majú biele pásy prieduchov. Kvety sú dvojdomé, samčie žlté, kvitnú od jari do leta, samičie jednotlivé, na nich sa vytvárajú guľaté plody, šiškové bobule veľké 5 - 9 mm, oinovatené, dozrievajúce v druhom až treťom roku, v zrelosti sivomodré, odborne označené termínom galbulus. Borievka obyčajná rastie v celom miernom pásme severnej pologule, na juh až po severnú Afriku, na juhovýchod po západné Himaláje; tvorí viac geografických rás. Borievky z juhu majú výraznejšiu arómu.
• Borievka netatová (Juniperus sabina): Nižší ker s rozloženým habitusom, pôvodom zo Stredomoria. Využívala sa v ľudovom liečiteľstve, pričom výťažky mali pomáhať proti kŕčom, plynatosti alebo proti zápalom močových ciest.
• Borievka čínska (Juniperus chinensis): Pochádza z Ázie, dorastá do výšky 1-20 metrov, v závislosti od spôsobu pestovania. Tento druh má široký vzrast a je veľmi variabilný, od nízkych pôdopokryvných foriem až po vyššie, stĺpovité kultivary.
• Borievka japonská (Juniperus procumbens): Pôvodom z Japonska. U nás sa pestuje ako pôsobivá okrasná rastlina, najčastejšie potom v nádobách. V Ázii tento druh často tvarujú ako bonsaj, u nás dávajú pestovatelia skôr vyniknúť jeho prirodzenému vzhľadu.
• Borievka virgínska (Juniperus virginiana): Tento severoamerický druh dorastá do výšky až 15 metrov a je známy svojimi tmavozelenými až modrozelenými ihličkami. Známym kultivarom je 'Blue Arrow' s úzkou, stĺpovitou štruktúrou.
• Borievka skalná (Juniperus scopulorum): Jej domovom je Severná Amerika, od Kanady až po Texas. U nás sa pestuje ako okrasná drevina, s obľubou sa vysádza hlavne do živých plotov.
• Borievka šupinatá (Juniperus squamata): Tento druh je oproti ostatným borievkam pomerne nízky. Ihlice sú malé a sploštené, pripomínajú šupiny - odtiaľ pochádza jeho druhové meno.
• Borievka plazivá (Juniperus horizontalis): Nízke kríky dobre fungujú ako pôdopokryvné rastliny. Tento druh borievky má nízky a plazivý rast, čo z nej robí ideálnu pôdopokryvnú rastlinu.
• Borievka rozprestretá (Juniperus horizontalis): Plazivé druhy s domovom v Japonsku, otužilé a rozložité. Medzi odrody patria 'Blue Chip', 'Golden Carpet' a 'Pince Of Wales'.
• Borievka oxycedrus (Juniperus oxycedrus): Ker nižšieho vzrastu, ktorý je doma hlavne v Stredomorí a v oblastiach Čierneho mora. Ako už jeho názov napovedá, od ostatných druhov sa líšia farbou plodov, ktoré sú v tomto prípade sýto červené. Využíva sa v drevárskom priemysle, v aromaterapii a parfumérii.

Ochrana rastlín

Borievky sú vo všeobecnosti odolné voči škodcom, ale môžu byť napadnuté voškami alebo roztočmi. Medzi bežné problémy patria:

• Voška smreková: Spôsobuje žltnutie a opadávanie ihličia.
• Hálky: Nádorky na ihličí vznikajú saním vošiek.
• Zavíjač borový: Hnednutie a usychanie špičiek výhonkov.
• Voška vlnatka: Prejavuje sa bielymi bodkami na ihličí a kôre.

Prevencia spočíva v priebežnej kontrole rastlín a v prípade potreby ošetrení vhodnými prostriedkami proti savému hmyzu.

Využitie plodov borievky

Vyššie spomenuté šišky sú vlastne plody borievky, ktoré sa nazývajú borievky. Pripomínajú tmavé bobule a majú pomerne široké využitie. Vďaka ich typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny. Zberá sa zrelý plod (fructus juniperi). Hlavnú obsahovú látku tvorí silica, flavonoidy a prípadne cukry. Plody pôsobia silne močopudne priamym dráždením obličiek, majú dezinfekčné účinky a dráždia kožu.

tags: #borievka #obycajna #rozmnozovanie