Borievka rozprestretá (latinsky Juniperus horizontalis) je nízky, plazivý ihličnan pochádzajúci zo Severnej Ameriky, obľúbený pre svoju schopnosť vytvárať hustý, široko rozprestretý koberec. Patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých, pričom domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Je čoraz obľúbenejší ihličnan pre svoju nenáročnosť a celoročnú okrasnú hodnotu.
Charakteristika Borievky Rozprestretej
Borievka rozprestretá dorastá do výšky okolo 15-30 cm a šírky až 2-3 m, čo z neho robí ideálnu pôdopokryvnú rastlinu. Jeho vetvy sa plazia po zemi a ľahko zakoreňujú, čo pomáha stabilizovať pôdu a zabraňuje erózii. Vetvy sa poliehajú tesne nad povrchom pôdy a z centra rastliny vyžarujú jemné, husto vetvené výhonky, ktoré tvoria súvislý ihličnatý koberec. Rastlina je vždyzelená, bez výrazného sezónneho kvitnutia; prípadné drobné šištice sa objavujú len nenápadne a majú iba dekoratívny význam.
Ihlice borievky poliehavej sú jemné, šupinovité až ihlicovité, v odtieňoch modrozelenej až striebristo modrej. Často sa vyznačujú premenlivou farbou v priebehu roka, kedy môžu na jeseň a v zime získať aj purpurové odtiene. Na jar sú striebristo namodralé, v lete ľadovo modré a v zime často ľahko stmavnú do šedomodrého odtieňa. Listy borievok majú ihlicovité alebo šupinaté, prípadne sú na jednej rastline spojené obe formy. K negatívam tejto zelene patrí azda len to, že pichá, čo môže menej skúsených záhradkárov odradiť od ich pestovania. Napriek tomu sú borievky dlhoveké dreviny, vhodné aj pre začínajúcich záhradkárov.
Výhody a Využitie
Borievka rozprestretá nachádza využitie ako pôdopokryvná drevina na svahy, kde pomáha obmedziť eróziu, v skalkách, vresoviskových výsadbách a v predzáhradkách. Dobre sa uplatní aj v nádobách na vyvýšených múrikoch, kde jeho prevísajúce výhony mäkko prekrývajú hrany. Plazivé formy nájdu uplatnenie aj ako náhrada trávnika na problémových miestach, na svahoch či pri schodoch. V závislosti od druhu či odrody si ich môžeme vysadiť samostatne alebo do skupín, napríklad aj spolu s inými ihličnanmi.
Obľúbené Kultivary Borievky Rozprestretej
'Glacier'
Kultivar 'Glacier' osloví pestovateľov, ktorí chcú nenáročný, vždyzelený koberec s jemným, modrostrieborným ihličím. Patrí medzi veľmi nízke, pomaly rastúce kultivary severoamerického druhu, ktorý v prírode osídľuje skalnaté stráne, piesočné náveje a chladné, veterné lokality v Kanade a severných oblastiach USA. Bol nájdený v roku 1980 v prírodnej rezervácii Glacier v Skalistých horách a vybraný pre nezvyčajne svetlé, ľadovo modré ihličie. V podmienkach strednej Európy vytvára veľmi nízky, plošne sa rozrastajúci ker, ktorý po 10 rokoch dosahuje spravidla 0,1-0,2 m výšky a okolo 1 m šírky, v starobe až 1,5 m podľa stanovišťa. V našich podmienkach dorastá asi 10-20 cm výšky a okolo 1 m šírky, postupne sa rozširuje a dobre pokrýva pôdu.
'Blue Chip'
Borievka rozprestretá ´BLUE CHIP´ je široko rozložitý ihličnan, ktorý vytvára atraktívne modrozelené koberce. Jeho rast je pomalý, s ročným prírastkom cca 15 cm do dĺžky. Dorastá do šírky 2 m. Výhony rastú poliehavo a ich konce mierne stúpajú nahor. Používa sa na spevnenie svahov, ale tiež na ozelenenie plôch. Je vysoko mrazuvzdorná.
'Prince of Wales'
Kultivar ´Prince of Wales´ je nízky, pôdopokryvný, vždyzelený ihličnan s modrastým ihličím a rozprestierajúcim sa, kobercovitým rastom. Táto kanadská odroda je známa svojou schopnosťou vytvárať husté zelené koberce, ktoré sa s príchodom jesene sfarbujú do purpurového nádychu. Dorastá do výšky maximálne 30 cm, ale jej šírka môže dosiahnuť 100 až 150 cm, v niektorých prípadoch až 2 metre. Rast je pomalý, pričom plných rozmerov dosahuje približne za 10 rokov. Vetvy sú tuhé, pravidelne rozvetvené, s malými, jemnými a slabo pichľavými ihličkami. Ihličie má sýtozelenú farbu s jemným modrým nádychom, ktorá sa v zimných mesiacoch mení na atraktívnu purpurovú. Vďaka svojej hustote ihličia vytvára nepreniknuteľný zelený koberec. Modrozelené lístie obsahuje drobnú vretenovitú štruktúru vyrastajúcu zo zložitej mriežky drevitých stoniek. Vďaka energickému šíreniu po zemi získala rastlina bežné pomenovanie „plazivá borievka“. Niektorí ju pre podobnosť s ihličnatým kobercom, doplnenú drobnými modrobielymi kvetmi a malými guľovitými šiškami, nazývajú aj „plazivý céder“. Je považovaná za jednu z najnižších odrôd borievok a je mimoriadne vhodná rastlina na zelené výplne plôch alebo na spevnenie svahov, kde jej kobercovitý rast efektívne zabraňuje erózii pôdy.
Ďalšie obľúbené odrody
Medzi ďalšie obľúbené odrody borievky rozprestretej patria 'Dwarf Form', ktorá je stálozelený, hustý ker vytvárajúci vyššie plazivé porasty s výškou do 50 cm a šírkou až 1 meter, s mäkkými modrozelenými ihličkami. 'Ice Blue' je nová odroda plazivej borievky s atraktívnym modrosivým ihličím. Ďalej je to žltozelená ‘Golden Carpet’ a ‘Wiltonii’ s drobnými sivomodrastými ihlicami. Pre pestovanie v nádobách sú vhodné zakrpatené kultivary ako 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'.
Požiadavky na Pestovanie a Stanovište
Borievky patria medzi najmenej náročné rastliny, dokážu rásť takmer všade, vrátane miest s nedostatkom živín a vlahy. Čím však majú lepšiu pôdu, tým rastú rýchlejšie a majú krajšiu farbu.
Výber Stanovišťa
Borievka rozprestretá preferuje slnečné stanovište, kde sa plne prejaví modrostrieborné sfarbenie ihličia a hustota porastu. Na plnom slnku vyniká. Ľahší polotieň znesie, ale rastliny bývajú redšie a farba tmavne. Ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov.
Stanovište má byť skôr suché až mierne vlhké, dobre prevzdušnené a bez dlhodobého zimného zaťaženia ťažkým snehom. Prirodzene sa prispôsobuje chudobným, kamenistým a piesočnatým pôdam, čo sa odráža v malej náročnosti na živiny a vysokej odolnosti voči suchu.
Požiadavky na Pôdu
Pôda sa volí priepustná, piesočnato-hlinitá až hlinitá, bez trvalého zamokrenia. Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Najlepšie vyhovuje reakcia v rozmedzí pH približne 5-6,5, teda pôda kyslá až mierne kyslá, bohatá na hrubšiu minerálnu zložku. Borievky tolerujú aj vyšší obsah vápnika či prítomnosť štrku a kamienkov. Kvalita pôdy sa môže zlepšiť pridaním vlhkého rašelinového múľu alebo kompostu, ktorý sa zmieša so zeminou, čím sa zvýši tvorba jemných koreňov a rastlina sa rýchlejšie adaptuje na novom stanovišti.
Výsadba
Mladé borievky sa vysádzajú s neporušeným koreňovým balom. Borievky sú dodávané v zemných baloch, v jutovom alebo drôtenom obale. Pletivo treba uvoľniť pri kmeni alebo rozstrihnúť uzol, aby sa zabránilo neskoršiemu zaviazaniu. Obaly z umelej hmoty, ktoré sú nepriepustné, odstraňujeme. Aby sa rastliny mohli rýchlejšie zakoreniť, pôda musí byť dobre prekyprená a jamy musia mať dvojnásobný rozmer koreňového balu. Vysadzujú sa kontajnerované rastliny od marca do novembra do jám o niečo širších ako koreňový bal, v ťažších pôdach je vhodné pridať drenážnu vrstvu štrku a zapraviť do pôdy piesok.
Ideálna doba výsadby je na začiatku jari (marec až máj) a potom koncom leta a začiatkom jesene (od polovice septembra až po mrazy). Rastlina s balom sa vloží do takto pripraveného priestoru, do polovice sa zahrnie zeminou, výdatne sa zaleje (zabahní) rovnako pri jarnej či jesennej výsadbe. Nakoniec sa jama zasype a zem ušliape. Koreňový bal sa zhora prikryje niekoľkými centimetrami zeminy. Pôdu upravíme tak, aby sa voda zhromažďovala v okolí rastliny - vytvoríme kruhový žliabok. Pri výsadbe v extrémnych horúčavách a suchu je bezpodmienečne nutné zatienenie plachtou. Väčšie rastliny treba ukotviť, aby vietor nekýval rastlinou a nezabraňoval tak úspešnému zakoreneniu.
Spon Rastlín
- Silno rastúce druhy: 2 - 4 m
- Stredne silno rastúce druhy: 0,8 - 1,5 m
- Zakrpatené formy: 0,5 - 1 m
Zálievka
Po výsadbe sa udržuje pravidelná, ale skôr striedma zálievka, kým rastliny dobre neprekorenia. Neskôr borievka znáša dlhšie prísušky a zálievka sa obmedzuje na obdobie výrazného sucha. Borievke vyhovuje dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Dlhotrvajúce sucho je nepriateľom všetkých vždyzelených ihličnanov. V suchom období sa odporúča zavlažovať i nadzemné časti rastlín.
V suchých oblastiach treba pred príchodom zimy všetky ihličnany riadne zaliať vodou. Prikrytie zeminy mulčovacou kôrou zabraňuje vysýchaniu a pomáha udržiavať vlhkosť.
Hnojenie
Ihličnany majú malú, avšak stálu spotrebu živín. Prihnojovanie nebýva nutné, postačí ľahká jarná dávka hnojiva pre ihličnany.
Rez a Údržba
Rez je minimálny. Borievka rozprestretá zvyčajne nie je náročná na strih, a preto sa strihanie zvyčajne neodporúča, aby sa zachoval jej prirodzený, kaskádovitý rast. Obvykle sa na jar iba odstránia suché či poškodené vetvy a prípadne sa upravia okraje porastu pozdĺž ciest. Ich šírku a výšku môžeme každoročne upravovať rezom. Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania.
Všeobecne by sa borievky mali skracovať v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období sa robí radikálnejší rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru. Výhony sa zrezávajú len pri hrúbke ceruzky. Ak režeme pod mladým výhonom, zostane miesto rezu zakryté. Pri reze sa musí prihliadať na tvar rastu.
Mrazuvzdornosť
Väčšina z bežne predávaných druhov borievky znesie aj extrémnejšie podmienky, ako sú sucho, slnečná páľava či vietor. V našich podmienkach je borievka rozprestretá mrazuvzdorná približne do -29 °C a patrí medzi spoľahlivé dreviny aj pre chladnejšie oblasti. Niektoré odrody, ako napríklad 'Prince of Wales', sú plne mrazuvzdorné až do -34 °C. Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní iba zbavujeme vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať. Borievky s postranným rastom sa môžu polámať pod váhou snehovej vrstvy.
Pestovanie v Nádobách a na Balkónoch
Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné ľahko pestovať v nádobách na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Pre borievky v nádobách je nutné vybrať zakrpatené alebo pomaly rastúce kultivary, ako sú 'Nana' alebo 'Sentinel'.
- Príprava nádoby: Pred presadením umiestnime na dno dostatočne veľkého kvetináča 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu štrku zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom.
- Substrát: Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1) alebo kvalitný substrát pre ihličnany.
- Výsadba: Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
- Zálievka: Viac vlahy musíme dopriať borievkam vysadeným v nádobách. Novovysadené jedince zavlažujeme, neskôr po zakorenení znesú aj suchšiu pôdu. Obyčajne sa zalievajú raz denne, v závislosti od poveternostných podmienok. Treba ich zavlažovať aj v zime, počas slnečných dní, keď nemrzne. Mnohé druhy ihličnanov v nádobách na balkóne alebo terase treba zalievať aj počas teplejších zimných dní. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
- Hnojenie: Pre ihličnany v nádobách použite vhodné univerzálne hnojivo. Rastlina tak bude pevná a farba je sýta.
- Rez: Obyčajne sa nerežú.
- Zimná ochrana: Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom.
Potenciálne Problémy a Ochrana
Na ťažkých, dlhodobo podmáčaných pôdach môže borievka trpieť hnilobami koreňov. V prehustnutých, nevetraných výsadbách býva náchylnejšie k hubovým chorobám výhonov.
K ihličnanom neodmysliteľne patria aj plody - šišky. Ich šišky sú však iné, nenápadné. Modré bobule borievky sú vlastne šišky a majú pomerne široké využitie. Vďaka ich typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny.
Aj napriek tomu, že sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve niektorých kultúr výťažky z borievky užívali vnútorne, takmer všetky časti rastliny sú jedovaté.
tags: #borievka #rozprestreta #pestovanie