Už od dávnych čias sa brečtan (Hedera) považuje za symbol večnosti. Vždyzelené listy brečtanu vyniknú najmä počas zimy, kedy na tmavých súplodiach starších, nestrihaných jedincov zvyknú hodovať vtáky. Brečtan si často spájame s ponurým lesom alebo tajomne pôsobiacimi húštinami. Zvláštnu nostalgickú atmosféru navodzuje aj v záhrade, pričom sa ľahko môže vymknúť spod kontroly a dostať sa aj tam, kde nebude žiaduci. Brečtan prináša zaujímavú estetickú hodnotu i ekologický benefit.
Botanický opis a klasifikácia
Rod brečtan (Hedera) je jedna z výnimiek v čeľadi aralkovitých (Araliaceae), ktorá je prevažne tvorená tropickými a subtropickými drevinami a bylinami. Približne pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky. Rozšírený je aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma.
Vedecké pomenovanie a synonymá
Brečtan popínavý (Hedera helix L.) je najznámejším druhom. Iné názvy sú brečtan obyčajný, zriedkavo brečtan vždyzelený, zastarano břečtan vždyzelený. Ľudovo alebo staršie je známy ako brečtan, bršlen; ľudovo tiež ako nevoľné drievko, zimozel, bľušť, líček.
Morfologické vlastnosti
Brečtan popínavý je vždy zelená, popínavá, drevnatá liana s vetvenou stonkou a s priliepavými korienkami. Dĺžka stoniek závisí od podkladu a môže dosiahnuť výšku až 30 m, s hrúbkou do 15 cm. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi.
Brečtany sú zaujímavé aj tým, že na jednej rastline môžete nájsť dva typy výhonkov a listov. Základné sú dlaňovito trojlaločné až päťlaločné listy, typické pre mladé rastliny v čase intenzívneho rastu, keď sa v hojnom počte tvoria aj vzdušné korienky. Keď rastlina po 7 až 10 rokoch vstúpi do obdobia dospelosti, začnú vyrastať aj výhonky, na ktorých sa tvoria kvety a neskôr plody. Tie majú listy oblé, niekedy až srdcovité s celistvým okrajom, pričom na kvitnúcich výhonkoch sú jednoduché, celistvookrajové, pretiahnuto končisté. Z dlhých a tenkých stoniek vyrastajú striedavé listy.
Pravidelné kvety sú zelenkavo žlté, združujú sa do koncových súkvetí a kvitnú v septembri. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, kvetné stopky sú asi 2 cm dlhé, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Tyčiniek je päť. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika. Plodom je guľatá bobuľa s priemerom do 1 cm. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá modročierna a hladká. Modročierne guľovité bobule dozrievajú na jar.
História a symbolika
Už od dávnej minulosti sa brečtan (Hedera) uctieval ako symbol večného života, nesmrteľnosti, priateľstva a vernosti. V antickom Grécku bol ako symbol vernosti tradičným darom na svadbe mladomanželom. Boh úrody, plodnosti, veselosti ale tiež opitosti Dionýzos (Bacchus), bol často zobrazovaný s brečtanovým vencom. Ľudia verili, že predchádza otravám, preto si ním pomáhali po prílišnom požití alkoholu. Z brečtanu plietli vence a kládli ich chorému na hlavu. V starom Egypte predstavovala symbol boha slnka Osirisa, ktorý bol synom Geba (boha zeme) a Matice (bohyne oblohy). Brečtan ako symbol uznávali aj básnici.
Jeho odborné latinské pomenovanie Hedera helix L. možno odvodiť z gréckych slov: aédón = kantor, spevák i básnik; ale aj eidein = sedieť, a to pre jeho schopnosť pevne priľnúť na kmene stromov, skaly a steny. Pre tvar stonky sa však častejšie spája s keltským hedea = povraz. Svoj význam má aj helix, ktorý je odvodený od helisso = krútiť, vinúť sa alebo kučeraviť sa. Uvedená vlastnosť brečtana sa už v antike pokladala za veľmi nepríjemnú.
Druhy a kultivary brečtanu
Rod brečtan (Hedera) pozostáva z doposiaľ známych 15 druhov, ktoré pôvodne pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Afriky. Všetky druhy brečtanov sú popínavé dreviny, ktoré rastú vertikálne po opore, prípadne majú pôdopokryvný rast. V záhradno-architektonickej tvorbe sa brečtan začal naplno využívať v priestranných anglických krajinárskych parkoch, kde sa záhradníkom podarilo vyšľachtiť neuveriteľných 200 odrôd s rozdielnou dynamikou rastu či rozmanitým farebným panašovaním listov.
Populárne druhy a ich charakteristiky
- Brečtan popínavý (Hedera helix): Najbežnejší a najrozšírenejší druh v Európe, známy svojimi tmavozelenými listami a schopnosťou rásť na stenách a stromoch. Je veľmi odolný a výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky. Dorastá niekedy až do 30 m.
- Brečtan írsky (Hedera hibernica): Tento druh má väčšie listy ako Hedera helix a rastie rýchlejšie. Svojimi vlastnosťami a tvarom listov je podobný brečtanu popínavému, má však menej výraznú žilnatinu listov.
- Brečtan alžírsky (Hedera canariensis): Pochádza z Kanárskych ostrovov a Severnej Afriky. Vyznačuje sa rýchlejším rastom, má veľké, lesklé listy so štandardným tvarom, no oproti brečtanu popínavému sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor. Je vhodný do teplejších oblastí. Má výrazné bočné laloky a červenkasté stonky. Dorastá do viac ako 10 m.
- Brečtan kolchický (Hedera colchica): Pochádza z blízkeho a stredného východu a je tiež známy pod názvom perzský brečtan. Má veľké, kožovité listy, ktoré sú často panašované, oválneho tvaru bez výrazných lalokov. Rastie veľmi rýchlo a pomocou vhodnej opory dokáže dorásť do výšky 30 m.
- Japonský brečtan (Hedera rhombea): Pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu, podľa ktorého dostal aj svoj názov „rhombea“. Od iných druhov brečtanu sa odlišuje aj menším vzrastom, keďže dorastá len do 10 m.
- Brečtan Pastuchov (Hedera pastuchovii): Pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a tým, že uprednostňuje rast do výšky. V porovnaní s inými druhmi brečtanu sa preto nehodí na pôdopokryvné účely, ale skôr na porastenie vertikálnych konštrukcií.
Zaujímavé kultivary
Okrem pôvodného druhu existuje veľa zaujímavých kultivarov, ktoré sa odlišujú veľkosťou, tvarom či farbou listov. Mnohé z nich sú pomerne chúlostivé a v našich podmienkach rastú len na chránených miestach v teplejších lokalitách.
- Menej obvyklý kultivar rastúci vzpriamene, vytvára husté elegantné kríky. Má tmavšie srdiečkovité listy. Je pestovateľsky nenáročný, vyžaduje dostatok priestoru a viditeľné umiestnenie.
- Kultivar s hlboko vykrajovanými, menšími a sýtozelenými listami s piatimi cípmi. Rastie pomalšie a obľubuje mierne zásaditú pôdu.
- Zaujímavý, výrazne žlto panašovaný kultivar s jemne ružovými mladými stonkami. Tvorí husté porasty a mladé výhonky elegantne prevísajú. Hodí sa na ploty, treláže a slúži na zakrytie nevzhľadných miest.
- Pozoruhodný a osvedčený kultivar vyniká trojuholníkovými listami s krémovo bielou kresbou na okraji. Listy pôsobia, akoby boli pokryté tenkým ľadom.
Pestovanie a starostlivosť
Pestovanie brečtanu je jednoduché a nenáročné vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti. Je to stálozelená, popínavá drevina, ktorá je odolná voči nízkym teplotám, nedostatku svetla, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotná rastlina.
Svetelné podmienky
Brečtan najviac prosperuje na polotienistom až tienistom stanovisku. Tieň, ale aj polotieň je to, čo mu vyhovuje najviac. Je ideálnou voľbou pre severné strany budov alebo miesta, kde je málo priameho slnka. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru, prípadne pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali. Zeleným odrodám vyhovuje tieň, panašovaným doprajte trošku viac svetla, odmenia sa vám krásnym vyfarbením. Brečtan nemá rád priame slnečné svetlo, uprednostňuje dobre osvetlené miesto a nemá rád zmeny umiestnenia vo vzťahu k zdroju svetla.
Pôda
Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej, humóznej pôde, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, no dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam. Pôdu potrebuje mierne zásaditú, humóznu, priepustnú a mierne vlhkú, hoci po dobrom zakorenení znesie aj sucho. Ak máš chudobnú pôdu, môžeš pridať kompost alebo organické hnojivá, aby si podporil zdravý rast. Sadenie brečtanu sa nelíši od sadenia iných rastlín. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamku - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava brečtanu, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme.
Zálievka
Brečtan je pomerne odolný voči suchu, čo ho robí ideálnym pre miesta, kde je nepravidelná zálievka. Pri zalievaní je dôležité, aby si sa vyhol premokreniu, pretože prebytok vody môže viesť k hnilobe koreňov. V lete má rád hojnú zálievku, pričom musí mať neustále vlhkú pôdu. Vysadené rastliny zavlažujeme, neskôr si vystačí s vlahou zo zrážok. V zime potrebuje zalievať len mierne, zem by mu nemala vyschnúť, ale nemala by byť ani príliš vlhká. Staršie brečtany s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú pomerne odolné voči miernemu suchu, takže si za bežných podmienok vystačia s prirodzenými zrážkami. Naopak, brečtan neznáša trvalé premočenie pôdy.
Hnojenie
Prihnojovanie nie je potrebné. Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu. Od marca do augusta mu môžeme pridávať komplexné hnojivo pre okrasné a listnaté izbové rastliny.
Rez a udržiavanie
Brečtan môže rásť veľmi rýchlo, až 60 cm za rok, ak má vhodné podmienky. Pravidelným rezom a obstrihávaním nových výhonkov ho udržíme na miestach a v rozsahu, aký sme mu určili. Ak ho chcete udržať pod kontrolou a v požadovanom tvare, je dôležité ho pravidelne orezávať. Najlepší čas na rezanie brečtanu je na jar alebo počas leta, keď rastlina aktívne rastie. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy.
Rozmnožovanie
Brečtan popínavý sa rozmnožuje semenami aj vegetatívne. Ak sa reprodukčný výhonok oddelí a opäť zakorení, bude pokračovať v raste s listami a výhonkami typickými pre túto fázu. Nové rastliny si veľmi jednoducho zabezpečíte pomocou odrezkov alebo potápaním. Najvhodnejším obdobím na rozmnožovanie je koniec augusta a september, kedy si pripravíte odrezky s troma listami. Spodný list odstránite a tak ich zapichnete do substrátu. Na množenie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami. Na takéto množenie je ideálne jarné obdobie. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne, ak listy z odrezkov po čase opadnú.
Využitie brečtanu
Brečtan je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie. Je to výborná voľba pre tých, ktorí chcú vytvoriť zelené steny alebo oživiť záhradu.
V záhrade a exteriéri
Využívame ho na zakrytie múrov, plotov, kútov, problematických miest, na založenie zelenej fasády, na obrastenie treláží a pergol, na svahy, ako pokryv pôdy. Môžete ho vysadiť ako popínavú rastlinu k stenám, prístreškom či pergolám. Spoľahlivo prekryje problémové severne orientované miesta a nevzhľadné časti záhrady. Ako pôdopokryvná rastlina je vynikajúci pod stromy alebo pri stabilizácii terénu. Brečtan môže rásť prichytený o podklad (skaly, múry budov) alebo o stromy pomocou špeciálnych „lepivých korienkov“, ktoré vyrastajú vo veľkom počte na jeho stonkách. Brečtan sa dožíva aj päťsto rokov, podľa niektorých autorov až tisíc.
V interiéri
Dočasne ho pestujeme aj v kvetináčoch. Je to obľúbená rastlina na závesné nádoby alebo truhlíky, kde môže rásť ako previsnutá rastlina. V domácnostiach sa mu môže dariť rovnako dobre v interiéri, kedy bude mať priestor na ťahanie sa. Dariť sa mu môže v chladnejších miestnostiach domu, preferuje teplotu od 12 do 22°C. Môžete ním skrášliť severne orientované priestory domu, kde ostatné izbové rastliny ledva prežijú. Brečtan pochádza z Európy a je prispôsobený viacerým podmienkam. V súčasnosti sa o ňom hovorí ako o stálozelenej a nenáročnej rastline.
Mýty a fakty o brečtane
Brečtan neparazituje
Aj keď v spoločnosti pretrváva názor, že brečtan je parazitická rastlina, nie je tomu tak. Stromy svojim rastom neuškrcuje, ale používa ich ako rebrík a oporu. Svojimi koreňmi nepreniká pod kôru iných rastlín, teda ani neodčerpáva z nich živiny. Problém nastáva až pri starých vyspelých jedincoch s vyššou hmotnosťou, ktoré môžu dolámať konáre alebo aj celý strom.
Brečtan má silné koreňové úpony, ktoré sa môžu prichytiť na steny. Ak máte staršie, poškodené omietky, brečtan môže preniknúť do trhlín a spôsobiť ďalšie poškodenie. Taktiež pomocou koreňov je schopný odčerpať vlhkosť zo základov domu. Veľkú nevýhodu však predstavuje neustále vytváranie vzdušných korienkov, ktoré môžu narušiť murivo.
Ekologický význam
Brečtan prináša zaujímavú estetickú hodnotu i ekologický benefit. Patrí medzi najlepšie prírodné čističe vzduchu ako v interiéri, tak i v exteriéri. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že je to vždyzelená popínavá liana s celoročným dekoračným i funkčným efektom, preto by mal nájsť uplatnenie v každej rodinnej záhrade. Vďaka jeho schopnosti zamedzenia cirkulácie vzduchu medzi stenou a listami, môžete počas zimných mesiacov ušetriť až 20 percent tepelnej energie. Naopak v lete vám jeho listy doprajú príjemný chládok a osviežujúcu vlhkosť vzduchu.
Nakoľko patrí k druhom kvitnúcim neskoro v septembri a októbri, je významným zdrojom nektáru a peľu pre včely a motýle v období, keď sa ostatné rastliny pripravujú na zimný spánok. Plody postupne dozrievajú do apríla nasledujúceho roka a sú obľúbenou potravou pre vtáctvo. Je výbornou medonosnou rastlinou, keďže počas leta a jesene láka opeľovačov zo širokého okolia.
Liečivé účinky a toxicita
Jedovatosť brečtanu
Napriek tomu, že všetky časti rastliny sú jedovaté, sú plody brečtanu najjedovatejšou časťou rastliny. Bobule sú prudko jedovaté. Medzi mierne jedovaté časti brečtanu popínavého patria najmä bobule, no v menšej miere aj stonky a listy, ktoré dokážu po požití spôsobiť nevoľnosť a po kontakte s pokožkou vyvolať podráždenie. Otrava môže nastať už po užití troch bobuliek a prejavuje sa zvracaním, preháňaním alebo bolesťou hlavy. Uvedené obsahové látky sú rozložené po celej rastline, ale osobitne v plodoch. Pre jeho toxické pôsobenie je upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. Preto neriskujte a pri vnútornom používaní siahnite po certifikovaných liečivách z lekárne.
Liečivé vlastnosti
Brečtan obsahuje účinné liečivé látky, ktoré sú nápomocné vo forme masti pri kožných problémoch, vredoch, popáleninách, hemoroidoch a reumatizme. Pre jeho liečivé účinky sa zbiera list, najvhodnejšie na jar alebo v lete (jún - júl). Rýchlo sa sušia v tenkých vrstvách na dobre vetranom mieste, ktoré môže byť aj slnečné.
Rastliny obsahujú predovšetkým saponíny (do 5 percent), ktoré sa súborne nazývajú hederakozidy. Po chemickej stránke majú triterpénový charakter. Známy je hederakozid hederasaponín A, ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky po jednej molekule glukózy a arabinózy. Čo sa týka množstva, najviac (asi 4 percentá) je hederasaponínu C a hederasaponínu B, ktoré ľahko prechádzajú na hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 150 000). Rastlina obsahuje aj ďalšie horké glykozidy, trieslovinu a fytoncídne látky, pôsobiace proti baktériám a mnohým hubám.
Fytoterapeutické účinky tejto liečivej rastliny boli známe už v staroveku. Grécky lekár, lekárnik a botanik Dioskurides ju napríklad primiešaval do mastí na popáleniny a vredy alebo ju používal ako liek proti silnej hnačke a horúčke, pri bolestiach hlavy či zubov. Brečtan sa v medicíne používa oddávna, vnútorne ako odvar hlavne pri zápaloch dýchacích ciest, pretože podporuje vykašliavanie. Pri pľúcnych chorobách slúži ako pomocný liek. V malých dávkach spôsobuje rozširovanie ciev, vo veľkých však cievy zužuje a zároveň spomaľuje tep. Okrem toho podporuje činnosť pečene a žlčníka a posilňuje slabú menštruáciu. Droga má veľmi dôležité miesto medzi saponínovými drogami. Jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu a pri spastických bronchitídach (zápaly priedušiek).
Čaj z brečtanu môže pomôcť napríklad pri zápale priedušiek, uľahčuje vykašliavanie. Na prípravu čaju sa aplikuje presne plná kávová lyžička drogy na šálku horúcej vody. Čaj pijeme trikrát denne, pričom v takejto terapeutickej dávke nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. List sa v ľudovom liečiteľstve používal nielen ako expektorans (uvoľňuje hlien), ale aj pri reumatizme, dne, na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka. Pri žlčníkových bolestiach spojených s kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy (asi 1 gram) maceruje za studena asi osem hodín v šálke vody - odporúča sa piť po dúškoch cez deň. Zistilo sa, že brečtan máva rozdielnu účinnosť v závislosti od stanovišťa a odrody.
Škodcovia a choroby
Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa. Brečtan je zvyčajne odolný voči väčšine škodcov, čo z neho robí nenáročnú rastlinu.
- Z vošiek je to druh Aphis hederae, ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne.
- Z chrobákov je to druh Kissophagus hederae.
- Z hubovitých patogénov je to druh Boeremia hedericola. Parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky.
Ak sa na rastline objavia vošky alebo iní škodcovia, môžete použiť ekologické insekticídy alebo prírodné prostriedky, ako je mydlový roztok.