Brečtan popínavý si po stáročia zachováva status mimoriadne nenáročnej a zároveň odolnej rastliny. Jeho nevtieravý vzhľad pôvabne dokresľuje prívetivú atmosféru starých i súčasných záhradiek. Je to najznámejšia popínavá rastlina, ktorá na pnutie využíva korienky. Rastlina je stálezelená, neopadavá, s nevýraznými kvetmi. Vytvára husté zelené steny, je schopná popínať mreže a pergoly, jej doménou však zostáva murivo, na ktorom jej korienky perfektne držia.
Vďaka svojmu hustému olisteniu dokáže rýchlo zakryť ploty, múry, altánky či pergoly. Rovnako dobre sa uplatní aj ako pôdopokryvná rastlina, ktorá potláča burinu a zadržiava vlahu v pôde. Brečtan popínavý je stálozelená, popínavá rastlina, ktorá si už po stáročia zachováva status mimoriadne nenáročnej a zároveň odolnej rastliny.
Charakteristika a vlastnosti
Brečtan popínavý je vždyzelená, popínavá, drevnatá liana s vetvenou stonkou a s priliehavými korienkami. Dĺžka stoniek závisí od podkladu a môže dosiahnuť výšku až 30 metrov, s hrúbkou do 15 cm. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi.
Listy brečtanu sú na nekvitnúcich výhonkoch dlaňovito trojlaločné až päťlaločné, zatiaľ čo na kvitnúcich výhonkoch sú jednoduché, celistvookrajové a pretiahnuto končisté. Pravidelné kvety sú zelenkavo žlté, združujú sa do koncových súkvetí a kvitnú v septembri. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, s kvetnými stopkami dlhými asi 2 cm, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Rastlina má päť tyčiniek. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika.
Plodom je guľatá bobuľa s priemerom do 1 cm. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá potom modročierna a hladká. Brečtan má dva typy listov: laločnaté, ktoré slúžia na upínanie na povrchy, a srdcovité, ktoré majú voľný prístup k slnku. Kvety brečtanu sú drobné, zelenožltej farby a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače.
Klasifikácia a druhy
Brečtan popínavý patrí do čeľade aralkovitých (Araliaceae). Rod brečtan (Hedera) je výnimočný tým, že približne pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie, zasahujúc ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky. Rozšírený je aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma.
Existuje mnoho menej známych popínavých rastlín, ktoré ho na záhrade aj v kvetináčoch skvele doplnia. Medzi najznámejšie kultivary patria:
- Hedera helix ‘Thorndale’ - odolná, mrazuvzdorná forma s tmavozelenými listami.
- Hedera helix ‘Goldheart’ - dekoratívna, panašovaná odroda so žltým stredom listov.
- Hedera helix ‘Glacier’ - kompaktný kultivar s bielo-sivastým lemom listov.
- Hedera helix ‘Woerneri’ - hustý, rýchlo rastúci brečtan vhodný na pokrytie plôch.
- Brečtan popínavý MIX (Hedera helix MIX) - stálozelený, rýchlo rastúci brečtan v rôznych odrodách s odtieňmi zelenej, žltej či panašovanej farby.
- Brečtan popínavý ‘Kolibri’ (Hedera helix ‘Kolibri’) - kompaktná panašovaná odroda s drobnejšími listami v odtieňoch zelenej, krémovej a bielej.
- Brečtan popínavý ‘Glacier’ (Hedera helix ‘Glacier’) - elegantná panašovaná odroda brečtanu s sivozelenými listami a krémovými okrajmi.
- Brečtan popínavý ‘Goldheart’ (Hedera helix ‘Goldheart’) - výrazná panašovaná odroda s typickým zlatým stredom listu a tmavozeleným okrajom.
- Brečtan popínavý ‘Plattensee’ (Hedera helix ‘Plattensee’) - silný a odolný brečtan so sýto zelenými, veľkými listami a rýchlym rastom.
- Brečtan popínavý ‘Goldchild’ (Hedera helix ‘Goldchild’) - elegantný popínavý brečtan s veľkými listami so zlatým lemovaním.
- Brečtan kolchický ‘Dentata Variegata’ (Hedera colchica ‘Dentata Variegata’) - veľkolistý, pestrofarebný brečtan s krémovo-zelenými listami a rýchlym rastom.
- Brečtan popínavý ‘Hibernica’ (Hedera hibernica) - silný, stálozelený brečtan s veľkými, tmavozelenými listami.
- Brečtan popínavý ‘Gold Child’ (Hedera helix ‘Gold Child’) - stálozelený brečtan s dekoratívnymi listami v odtieňoch zelenej a zlatej.
Pestovanie a starostlivosť
Brečtan popínavý je mimoriadne nenáročná a odolná rastlina. Preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty. Počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Je to vždyzelená, popínavá rastlina, ktorá sa úchytnými koreňmi vyšplhá na steny, stromy, ale rýchlo sa rozmnoží aj na zemi a dobre pokrýva.
Nenáročná, mrazuvzdorná rastlina, dobre znáša aj tienisté miesta. Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Pripravíme si dostatočne veľkú jamu, ktorú ideálne vysypeme rašelinou zmiešanou s hnojivom. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujeme ich na plot alebo fasádu domu. Je dôležité dbať na to, aby fasáda bola neporušená, bez prasklín. Pri výsadbe v malej záhrade si treba dobre premyslieť jej umiestnenie.
Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhonky na jeden meter nad povrch pôdy, čo následne vedie k rýchlemu rastu. Brečtan sa dobre prispôsobuje rôznym podmienkam - od slnka až po hlboký tieň. Je plne mrazuvzdorný, nenáročný a dlhodobo spoľahlivý.
Jak SPRÁVNĚ stříhat révu vinnou (základy).
Využitie
Brečtan popínavý sa používa na pnutie pomocou korienkov. Vytvára husté zelené steny, je schopný popínať mreže a pergoly, no jeho doménou zostáva murivo, na ktorom jeho korienky perfektne držia. V posledných rokoch sa brečtan stal veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme - mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku.
Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku: do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna a stanovište by malo mať dostatok rozptýleného svetla.
Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom jeho výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, plot bude počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov.
Brečtan ako hnojivo
Vonkajšie rastliny môžete hnojiť buď posypom Hnojíka okolo stonky, alebo postrekom z jeho výluhu. Pri posype jemne rozložte hnojivo okolo rastlín alebo po celom záhone tak, aby vrstva bola tenká a hnojivo sa rovnomerne rozkladalo. Vyhnite sa vytváraniu kôpok, pretože pri dlhšom ponechaní hnojiva vo vlhkom prostredí môže začať plesnivieť. Tento jav rastlinám škodiť nemusí, ale môže predstavovať problém pre alergikov a esteticky nepôsobí príjemne. Okrasné rastliny stačí počas vegetačného rastu hnojiť 1-2x mesačne. Spotreba hnojiva je minimálna, no výsledky sú vynikajúce.
Toxicita a liečivé účinky
Brečtan je rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny sa nachádzajú dokonca v sirupoch proti kašľu, ale z toxikologického hľadiska je to jedovatá rastlina, pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie. V antike bol brečtan symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života. Je tiež dobre známou liečivou rastlinou, individuálne použitie sa však neodporúča, rastlina je totiž jedovatá.
Škodcovia brečtanu
Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa.
- Z vošiek je to druh Aphis hederae, ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne.
- Z chrobákov je to druh Kissophagus hederae.
- Z hubovitých patogénov je to druh Boeremia hedericola, ktorý parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky.
- Ďalej sa môžeme stretnúť s larvami hmyzu Dasineura kiefferi.
Vedecká klasifikácia
Synonymá:
- Hedera communis
- Hedera helix var.
- Brečtan popínavý
- brečtan obyčajný
- zriedkavo: brečtan vždyzelený
- zastarano: břečtan vždyzelený
- ľudovo alebo staršie: brečtan, bršlen
- ľudovo: nevoľné drievko, zimozel, bľušť, líček
Latinský názov: Hedera helix L.
Brečtan popínavý patrí do čeľade aralkovitých, čo sú prevažne tropické a subtropické dreviny a byliny. Rod brečtan je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky. Rozšírený je aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma.
Brečtan popínavý sa rozmnožuje semenami aj vegetatívne. Ak sa reprodukčný výhonok oddelí a opäť zakorení, bude pokračovať v raste s listami a výhonkami typickými pre túto fázu.
V antike bol brečtan symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života. Je tiež dobre známou liečivou rastlinou, individuálne použitie sa však neodporúča, rastlina je totiž jedovatá.
Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa. Z vošiek je to druh Aphis hederae, ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne. Z chrobákov je to druh Kissophagus hederae. Z hubovitých patogénov je to druh Boeremia hedericola. Parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky.
tags: #brectan #nizsie #klasifikacie