Brečtan popínavý si po stáročia zachováva status mimoriadne nenáročnej a zároveň odolnej rastliny. Nevtieravý vzhľad tejto mnohostrannej vždyzelenej rastliny pôvabne dokresľuje prívetivú atmosféru starých i súčasných záhradiek.
Botanická charakteristika
Brečtan popínavý (Hedera helix L.) je vždyzelená, popínavá, drevnatá liana s vetvenou stonkou a s priliepavými korienkami. Dĺžka stoniek závisí od podkladu a môže dosiahnuť výšku až 30 metrov, s hrúbkou do 15 cm. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi.
Listy brečtanu sú na nekvitnúcich výhonkoch dlaňovito trojlaločné až päťlaločné, na kvitnúcich výhonkoch jednoduché, celistvookrajové, pretiahnuto končisté. Listy sú neopadavé, kožovité, lesklé, striedavé, stopkaté, dlaňovito laločnaté, na báze srdcovité, okolo žiliek zvyčajne belavé, v mladosti chlpaté, neskôr lysé. Listy kvitnúcich konárov sú až kopijovité, na báze klinovité, na vrchole zašpicatené, nelesklé.
Pravidelné kvety sú zelenkavo žlté, združujú sa do koncových súkvetí a kvitnú v septembri. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, kvetné stopky sú asi 2 cm dlhé, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Tyčiniek je päť. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika. Plodom je guľatá bobuľa s priemerom do 1 cm. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá modročierna a hladká.
Brečtan popínavý je najznámejšia popínavá rastlina, používajúca na pnutie korienky. Rastlina je stále zelená, neopadavá, s nevýraznými kvetmi. Vytvára husté, zelené steny, je schopná aj popínať mreže a pergoly, jej doménou však zostáva murivo, na ktorom jej korienky perfektne držia.
Výskyt a rozšírenie
Brečtan popínavý rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, na skalách, sutinách, zrúcaninách, v krovinách. Preferuje pôdy humózne, výživné, mierne kyslé až neutrálne.
Často je pestovaný v záhradách, parkoch, cintorínoch a pod., kde je ako trvalo zelená rastlina vhodný na krytie múrov, pomníkov, náhrobných kameňov atď. U nás je dosť hojný, miestami však chýba, so stúpajúcou nadmorskou výškou početnosť výskytu klesá.
Brečtan popínavý patrí do čeľade aralkovitých (Araliaceae), čo sú prevažne tropické a subtropické dreviny a byliny. Rod brečtan je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky. Rozšírený je aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma.
Jednotlivých druhov brečtanu je 12 až 15. Nové druhy totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší - niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov.
Význam a využitie
Brečtan popínavý má dlhú históriu využitia ako v tradičnom liečiteľstve, tak aj v iných oblastiach.
Liečivé účinky
Z bobúľ brečtanu sa získava ružové a šedivé farbivo na farbenie látok a vlny. Živica, ktorú možno získať zo stoniek brečtanu, sa pridávala do práškov alebo do zubných plomb. Z mäkkého brečtanového dreva sa v minulosti vyrábali poháre na filtrovanie vína či cedenie mlieka, drevo veľmi starých jedincov možno použiť namiesto na rytie drevorytín.
Brečtan podporuje vykašliavanie. Obklad z listov pomáha pri bolestiach kĺbov, na drobnejšie spáleniny sa osvedčil obklad z asi 5 minút povarených listov. Brečtan sa vnútorne podáva buď formou nálevu (polovica čajovej lyžičky drogy na šálku vody, pol šálky sa vypije ráno a zvyšná polovica večer) alebo vo forme tinktúry.
Keď Európska medicínska agentúra v Londýne nedávno zverejnila zoznam liečivých rastlín, ktoré naozaj účinne pomáhajú pri chorobách dýchacích ciest, na popredné miesta zaradila brečtan popínavý. Pri správnom užívaní extraktu neriskujete. Na rozdiel od chemických preparátov ide doslova o fytoterapiu, overenú tisícročiami.
Vzácne látky z brečtanu - saponíny, ktoré dokážu pomôcť pri odstraňovaní hlienu a choroboplodných zárodkov kašľaním, sa nezískavajú varením čaju z listov, ale maceráciou za studena.
Brečtan popínavý má sekretolytický a mierne sedatívny účinok. Vnútorne je vhodný pri chronických zápaloch dýchacieho traktu a ako prostriedok na odkašliavanie (pri astme, prechladnutí, kataru). Je vhodný aj proti parazitárnym ochoreniam. Podporuje tiež činnosť pečene a žlčového systému.
Zvonka sa používa na rany, popálenie kože od slnka, na pomliaždeniny, tiež odstraňuje celulitídu. Ako kúpeľ pôsobí proti hemoroidom.
Macerát z brečtanu rozpúšťa hlien, zmierňuje kŕče, dodatočne tlmí kašeľ, a pritom nebráni vykašliavaniu. Vďaka tejto vlastnosti tlmenia kašľa podporuje pokojný nočný spánok, ktorý je dôležitým pomocníkom pri liečení choroby. Ako podpora pri liečbe pôsobia aj jeho lokálne antibakteriálne vlastnosti, ktoré aktívne napomáhajú organizmu pri jeho boji proti baktériám.
Účinné substancie v brečtane, nazývané saponíny sa získavajú predovšetkým z listov rastliny. Saponíny pri rozpúšťaní vo vode penia a odtiaľ pochádza ich názov (sapo - mydlo). Najnovšie vedecké výskumy umožnili presnejšie spoznať mechanizmus pôsobenia týchto substancií z listov brečtanu a vďaka svojmu účinkom našli použitie v modernej medicíne - predovšetkým ako prostriedok proti zápalu priedušiek.
Liečivé sú iba listy brečtanu, plody má prudko jedovaté. V malých dávkach spôsobuje rozširovanie ciev, vo veľkých však cievy zužuje a zároveň spomaľuje tep. Okrem toho podporuje činnosť pečene a žlčníka a posilňuje slabú menštruáciu.
Tradičné použitie
- Obklad: Pri bolestiach chrbta, dne sa používa obklad z čerstvo natrhaných listov brečtanu. Listy sa opláchnu vodou, priložia na boľavé miesta asi na hodinu.
- Nálev: Vnútorne sa používa vo forme nálevu.
- Tinktúra: Ďalšie vnútorné použitie je vo forme tinktúry, ktorá pomáha pri podráždených horných cestách dýchacích.
Príprava tinktúry: Čerstvé byliny nakrájame na väčšie kúsky, natlačíme do pohára, zalejeme alkoholom (ideálne 60-70% lieh, napr. vodka alebo domáca pálenka) až po okraj a uzavrieme. Pohár necháme stáť na teplom a svetlom mieste (nie na priamom slnku) po dobu 14 dní. Denne pohár pretrepávame. Po 14 dňoch tinktúru precedíme a vylisované byliny „dovymačkávame“. Tinktúru podávame vo forme kvapiek.
Roztok na vonkajšie použitie: 2 - 3 čajové lyžičky liehovej tinktúry pridáme do 250ml čaju, ideálne z rovnakých bylín, ako je tinktúra. Francovka je vhodná pre výluh bylín a výrobu roztokov určených na starostlivosť o pokožku a vlasy. Byliny nasekáme na väčšie kúsky, natlačíme do pohára, zalejeme francovkou a necháme 14 dní lúhovať na tmavom mieste. Denne minimálne 1 x pretrepávame.
Brečtan sa niekedy pridáva do čajovín napríklad spolu s listom podbeľa, vňaťou pľúcnika, anízom, feniklom i s koreňmi sladkého drievka.
List sa používa proti reumatizme, dne, na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžičky - 1g maceruje za studena asi 8 h v šálke vody - pije sa po dúškoch cez deň).
Hrsť čerstvých listov brečtanu a 1 vetvičku rozmarínu nasekáme nahrubo, vložíme do skrutkovacieho pohára a zalejeme 1/2 l olivového oleja. Necháme lúhovať na teplom mieste približne 14 dní, scedíme a zvyšky listov dobre vyžmýkame. Masážnym olejom naplníme tmavú fľašu.
Výstavba a dispozičné riešenie
Použitie v záhradníctve a dekorácii
Brečtan je veľmi populárna rastlina na zazelenenie fasád, plotov, pergol a iných konštrukcií. Vďaka svojim priľnavým korienkom sa dokáže uchytiť na rôznych povrchoch. Dorastá do výšky 20 metrov a viac.
Pre zazelenenie fasád je zaujímavých mnoho odrôd, všetky sú „mladé formy“, ktoré väčšinou dobre lezú pomocou priľnavých koreňov a v miernom podnebí (zóna 6a a vyššie) sú určite vždyzelené. Keď už nie je možné ďalej stúpať nahor, brečtan ukončí lezenie pomocou prichytávacích koreňov a vytvorí starú formu „Arborescens“, ktorá má namiesto laločnatých listov len jednoduché oválne, špicaté listy a predáva sa aj samostatne, ale rastie len ako ker.
Kvety v septembri sú voňavou pastvinou pre včely. Plody dozrievajú v zime alebo po zime a slúžia ako potrava pre vtáky.
Pri výškach nad 6 metrov sa odporúča použitie pomocného tlačiaceho zariadenia alebo ochrany proti pádu, pretože pri búrke alebo krehkej starej omietke sa môžu uvoľniť celé časti rohoží. Vhodné lanové systémy sú k dispozícii.
Jednoduché stavebné súpravy „Basic“ a stredné, prípadne aj ťažké/masívne stavebné súpravy sú vhodné na podporu rastu. Okrem toho má dekoratívny účinok aj vpletenie do plotov, drôtených sietí atď.
Pri výsadbe brečtanu do malej záhrady si treba dobre premyslieť. Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot.
Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien.
Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie.
Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu.
V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku - do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla.
Náš Brečtan popínavý "Erecta" je však iný! Je to špecifický, nekvitnúci a vzpriamený ker - rastlina, čo znamená, že sa nebude nekontrolovateľne šíriť semenami ako jeho bežní príbuzní. Túto vlastnosť si obzvlášť ceníme, pretože nám umožňuje ponúknuť vám krásu brečtanu bez starostí o jeho invazívny potenciál. Je to zakrslá, stĺpovitá forma brečtanu.
Mytológia a symbolika
V mýtoch sa brečtan spájal s bohmi a božská je aj jeho moc. Brečtan popínavý je ako rastlinný druh jediným zástupcom čeľade aralkovitých (Araliaceae) na Slovensku. Rastlinu brečtanu sprevádzajú inšpirujúce mytologické príbehy.
V starom Egypte predstavoval symbol boha slnka Osirisa, ktorý bol synom Geba (boha zeme) a Matice (bohyne oblohy). Osiris zdedil trón faraóna a priniesol právo, poriadok a zdvorilosť.
V starovekom Grécku zas brečtanové vence symbolizovali manželskú vernosť, ale tiež priateľstvo, družnosť a opilstvo. Sú typické pre boha úrody, plodnosti, vína a veselosti Dionýza (Baccusa).
Brečtanové vence, vetvičky či listy symbolizovali od staroveku manželskú vernosť, ale tiež družnosť, priateľstvo a opilstvo (napr. Boh úrody, plodnosti, vína a bujného veselia Dionýzos čiže Bacchus býva zobrazovaný s brečtanovým vencom).
V antike bol brečtan symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života.
Grécky lekár, lekárnik a botanik Dioskurides (*40 - †90 n. l.) ju napríklad primiešaval do mastí na popáleniny a vredy alebo ju používal ako liek proti silnej hnačke a horúčke, pri bolestiach hlavy či zubov.
Brečtan ako symbol uznávali aj básnici. Veď i jeho odborné latinské pomenovanie Hedera helix L. možno odvodiť z gréckych slov: aédón = kantor, spevák i básnik; ale aj eidein = sedieť, a to pre jeho schopnosť pevne priľnúť na kmene stromov, skaly a steny. Pre tvar stonky sa však častejšie spája s keltským hedea = povraz. Svoj význam má aj helix, ktorý je odvodený od helisso = krútiť, vinúť sa alebo kučeraviť sa.
Toxicita a opatrenia
Brečtan popínavý je však dobre známou liečivou rastlinou, individuálne použitie sa však neodporúča, rastlina je totiž jedovatá.
Najjedovatejšou časťou rastliny sú zrejme bobule, údajne bola zaznamenaná otrava dieťaťa po požití 5 bobúľ. Otrava sa prejavuje hnačkou a vracaním, postihnutému treba podať aktívne uhlie.
Treba však dbať na podávané množstvo, pri väčších dávkach sa dostavuje ľahká otrava. V malých dávkach zase spôsobuje rozšírenie ciev, vo väčších ich zúženie a súčasne spomalenie srdcového tepu. Jedovaté bobule môžu vyvolať hnačky, ba dokonca ohroziť človeka na živote. Nie je vhodné ho užívať dlhodobo.
Plody brečtanu sú jedovaté, listy môžu dráždiť pokožku.
Častou otázkou v súvislosti s renováciou fasády a odstraňovaním brečtanu je, ako naložiť s priľnavými koreňmi, ktoré zostávajú na stene po odstránení brečtanu: v tomto prípade pomôže len opálenie a následné nanesenie novej farby.
Škodcovia a choroby
Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa.
- Z vošiek je to druh Aphis hederae, ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne.
- Z chrobákov je to druh Kissophagus hederae (syn. Kissophagus vicinus).
- Z hubovitých patogénov je to druh Boeremia hedericola. Parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky.
- Ďalej sa spomína aj druh Dasineura kiefferi.