Pestovanie broskyne a starostlivosť o strom

Broskyne patria medzi obľúbené druhy ovocia a sú populárnymi ovocnými stromami v slovenských záhradách. Najlepšie sú priamo odtrhnuté zo stromu, no nestratia sa ani ako zaváranina, lekvár či pálenka. Broskyňa je krásna na pohľad, mäkučká a zamatová na dotyk - jednoducho lákavá na zahryznutie. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače.

Broskyne (Prunus persica) sú kôstkovice, blízko príbuzné slivkám, čerešniam a marhuliam. Patria do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty), a do čeľade ružovitých. Jej najbližší príbuzný je mandľa. Nektarinky sú alternatívou k broskyniam a pravidlá pre ich pestovanie sú prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti. Broskyne sú pomerne krátkoveké stromy, žijú v priemere 15-20 rokov a dorastajú do maximálnej výšky 5 metrov (podľa zvoleného podpníka).

Pôvod broskyne nie je však celkom jasný. Hoci jej latinský názov Persica naznačuje, že by mohla pochádzať práve z Blízkeho východu, jej pôvod bude zrejme ešte vzdialenejší, pravdepodobne z Číny. Odtiaľ sa „perzské jabĺčka“ dostali do Ríma a ďalej do Európy. Na územie dnešného Slovenska sa dostala až v 16. storočí. Broskyňa obyčajná rastie tiež voľne ako ker. V našich podmienkach sa pestujú najčastejšie vo forme zákrsku, klasických kmeňov alebo štvrťkmeňa - jedine tak je zabezpečený dostatočný prísun svetla do všetkých partií koruny.

Vhodné podmienky pre pestovanie

Skôr než však pozbierame plody, je potrebné sa o tento ovocný strom náležite postarať. Broskyňa je rastlina teplomilná a zároveň svetlomilná. Broskyňový strom vysadený na slnečnom, chránenom mieste, ideálne priliehajúci k teplej stene, vás odmení pekným kvetom na jar a v lete úrodou sladkých, šťavnatých plodov.

Klimatické podmienky a stanovište

• Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 (až 300) metrov nad morom.
• Stanovište by malo byť orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom.
• Vhodné sú mierne až stredné svahy, pričom príliš nezáleží na orientácii.
• Broskyne nesadíme do uzavretých kotlín alebo miest, kde sa zbiehajú svahy.
• Podmienky zahŕňajú priemernú ročnú teplotu nad 9 °C a priemerné teploty v júli a auguste nad 18 °C. Aspoň 180 dní z vegetačného obdobia by mala byť priemerná teplota nad 10 °C.
• Pri dnešnom trende otepľovania môže byť nadmorská výška pestovania aj o niečo vyššia.
• Broskyne je možné pestovať aj vo vyšších polohách (nad 450 m.n.m.), tu je ale naozaj nutný správny výber stanovišťa.
• Broskyne dokážu krátkodobo zniesť mrazy až -25 °C, ale sú pomerne náchylné na vymŕzanie. Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne, lebo drobné vetvičky sa môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Na toto obdobie je vhodné drevinu včas pripraviť napr. klasickou jutovinou či netkanou textíliou.

Požiadavky na pôdu

• Broskyne a nektarinky nie sú náročné na pôdu: preferujú suchšiu, humóznu, vápenatú a živnú pôdu s pH okolo 6,5 - 8.
• Vhodné sú priepustné, piesočnatohlinité alebo hlinitopiesočnaté pôdy. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu.
• Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Marhule neznášajú zamokrenú pôdu, a to platí aj pre broskyne.
• Stredne ťažká úrodná pôda je tiež vhodná. Hnojenie a prekyprenie im rozhodne neuškodí a zvyšuje úrodnosť stromu.

Výsadba broskyne

Výber sadeníc a príprava

• Broskyne sa zvyčajne kupujú ako mladé stromčeky, buď v kontajneri, alebo s obnaženými koreňmi.
• Odporúča sa používať jednoročné stromčeky, lebo broskyňa je náročná na presádzanie. Ideálne sa ujme ako jednoročná.
• Pred zasadením si strom pripravte tak, že odstránite odumreté a poškodené korene, ostatné zakráťte.
• Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody (minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín) na aktiváciu koreňovej sústavy.

Termín výsadby

• Termín výsadby broskyne je oproti iným ovocným stromom špecifický. Od opadu lístia až do rozpuku totiž netvorí na ranách hojivé závaly a problematický je aj rast koreňov. Preto sa odporúča vysádzať broskyňu až na jar.
• Ideálne je sadiť broskyňu v druhej polovici marca až do mája. S tým je zároveň spojené aj pravidelné polievanie, pretože posledné roky býva suchá jar.
• Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája.
• Pokiaľ predsa len chcete sadiť na jeseň (od októbra až do prvých mrazov), mali by ste jamu vykopať v lete. Pri jarnom vysádzaní postačí vyhĺbiť jamu počas jesene.
• Stromy pestované v kontajneroch možno vysadiť kedykoľvek, najlepšie sa však usadia od neskorej jesene do jari.

Postup výsadby

• Pri sadení broskyne je potrebné vykopať jamu aspoň 1x1x0,7m. Iný prístup odporúča vykopať aspoň dvakrát tak veľkú jamu, aký objem má koreňový systém sadenice. Pre menšie kontajnerové stromčeky postačuje jama cca 60x60cm.
• Zeminu odporúčam dávať do fúrika a zmiešať s dobre uležaným kompostom. Pri výsadbe dajte na spodok jamy 30 cm vrstvu hnoja. Potom pridajte vrstvu zeme, či už záhradný substrát alebo pôdny kompost bez rašeliny.
• Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom!
• Do jamy nalejte min. 15 l vody.
• Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajte si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm.
• Pri sadení je potrebné broskyňou niekoľkokrát jemne natriasť, aby sa zemina dostala ku koreňom. Sadenie ovocných stromov sa najlepšie robí vo dvojici: jedna osoba drží stromček kolmo na terén, druhá postupne prihadzuje zeminu.
• K stromu zatlčte oporný kolík, ktorý ale nesmie zasahovať do koruny. Kôl zatlčte do už vyhĺbenej jamy, potom zvisle vložte drevinu a prihadzujte zeminu. Substrát doplňte, ušľapte, a nakoniec pripevnite strom ku kôlu. Oporné koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení.
• Novozasadený stromček je nutné dôkladne preliať cca 15 litrami vody.
• Povrch pôdy nenechávame holý, ale ho mulčujeme vrstvou sena, slamy či iného organického materiálu. Pozor, mulčovací materiál musí byť aspoň 2 cm od kmienka.
• Po dobu dvoch až troch rokov udržiavame okolie broskyne bez konkurenčných rastlín.
• Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov. Spon výsadby (vzdialenosť kmeňov stromov) vyberáme podľa tvaru koruny.
• Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu. Pri použití na záhonoch nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) a vysaďte rastlinu. Pri použití v kvetináčoch je dávka 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináče. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať. Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve cca 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).

Zálievka a hnojenie

Zálievka

• Novovysadené broskyne by sa mali pravidelne polievať aspoň prvý rok, kým sa dobre neusadia.
• Pokiaľ je v období vysádzania sucho, sadenicu polejeme aspoň jednou krhlou vody. Okolie broskyne vytvarujeme do misky, aby voda pri polievaní stekala smerom k stromčeku.
• Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav.
• Broskyne tvarované do vejára vo všeobecnosti vyžadujú dodatočné zavlažovanie počas jari a leta, pretože múr alebo plot často znižuje množstvo zrážok, ktoré dostanú.
• Broskyne rastúce v nádobách vysychajú oveľa rýchlejšie ako stromy v zemi a dokonca aj v daždivom počasí môžu prijímať prekvapivo málo vody kvôli malej ploche zeminy. Budú potrebovať pravidelné zavlažovanie.
• Najväčšie nároky na vodu majú stromy hlavne v máji a v júni, potom cca 3 týždne pred zberom.
• Dávajte pozor, aby ste broskyne počas dozrievania nepreliali - nadmerné alebo nestále zalievanie alebo vlhké počasie môže spôsobiť štiepenie plodov.
• Je tiež dôležité nikdy nenechávať črepníkové broskyne stáť vo vode, najmä v zime, pretože im môžu korene začať hniť.

Hnojenie

• Pokiaľ chceme, aby broskyňa dobre rástla a prinášala bohatú úrodu, nesmieme zabúdať na hnojenie.
• Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu.
• V polovici jari aplikujte mulč z dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu okolo základne broskýň rastúcich v zemi.
• Veľmi dôležité je hnojenie po dokvete/odkvitnutí, aby sme podporili veľkosť a kvalitu plodov.
• Dopĺňame základné živiny, predovšetkým draslík a dusík (dusíka menej).
• Možno prihnojovať aj vyzretým hnojom, ale treba už určité skúsenosti (k trojročnému stromu cca 10 kg hnoja, k päťročnému 20 kg atď.).
• V súčasnej dobe je možné zohnať už špeciálne hnojivá určené priamo pre broskyne, ktoré nám celú prácu uľahčia. Broskyne v nádobách budú potrebovať aj pravidelné hnojenie.

Rez broskyne

Broskyňa podobne ako marhuľa sa vyznačuje rýchlym ontogenetickým vývojom, čo sa odzrkadľuje v jej odlišnom raste. Ovocný strom veľmi rýchlo prechádza životnými štádiami, teda skoro prináša úrodu a zároveň aj rastie. Tieto štádiá nie sú od seba niekedy jednoznačne oddelené a častokrát splývajú. Broskyňa je rastlina teplomilná a zároveň svetlomilná, na to treba pri reze obzvlášť pamätať.

Všeobecné princípy rezu

• Zatienené konáriky vo vnútri koruny pri nedostatku svetla slabšie rastú a rastlina tzv. vyhoľuje.
• Najlepšiu úrodu prinášajú jednoročné výhonky o hrúbke ceruzky, na ktorých sú sformované najčastejšie po troch púčiky od spodku až nahor.
• Plodné púčiky sa objavujú už na jednoročných výhonkoch. Tieto púčiky sa tvoria natoľko intenzívne, že cieľom rezu je nielen tvarovanie a presvetľovanie korunky, ale aj redukcia násady.
• Väčšina broskýň by sa mala strihať ročne, aby boli v dobrom stave, zdravé a produktívne, hoci niektoré prirodzene kompaktné odrody potrebujú len malý alebo žiadny rez.
• Vždy odstraňujeme všetky choré, suché alebo dovnútra rastúce letorasty. Odstránime výhony rastúce smerom dovnútra a výhony krížiace hlavné vetvy.
• Rez robíme v lete alebo až na jar vo fáze ružového púčika. Pri broskyniach je pomerne náročný, a ak nie ste v tejto oblasti zdatní, ponechajte túto prácu odborníkom.

Tvarovanie koruny

• Pri pestovaní broskyne sa najčastejšie používa tzv. kotlovitá koruna. Jej výhodou je najmä dobré osvetlenie celého stromu. Strihanie broskýň do tvaru s otvoreným stredom sa odporúča pre maximálne vystavenie stromov slnečnému žiareniu, maximálny výnos a najlepšiu kvalitu.
• Pre vytvorenie takéhoto typu koruny je potrebný rez po zasadení.
• Spon výsadby (vzdialenosť kmeňov stromov) vyberáme podľa tvaru koruny.

Rez po výsadbe

• Pri jarnej výsadbe je možné prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Ak sadíme na jeseň, rez odložíme na jar. Ak jesenná výsadba, neodporúča sa strihať, ale iba otrhať listy na sadenici.
• Ihneď po výsadbe zrežte strom na výšku 66 až 76 cm.
• Odrežte všetky bočné konáre, aby zostal len kmeň (výhonok bez bočných vetiev).
• Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Vyberieme tri maximálne štyri výhonky, ktoré sú pravidelne rozložené okolo celej osi (smerujú do rôznych strán) a majú odstup od seba aspoň 15 cm. Tieto letorasty zakrátime na 2 - 3 očká (púčiky). Nižšie postavené konáriky môžeme nechať dlhšie, vyššie postavené režeme na kratšie.
• Letný rez vykonávame zásadne na jar (najlepšie v období kvitnutia), aj keby sme strom sadili na jeseň. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von.

Výchovný rez (prvé roky)

• Dobre zasadená a živená broskyňa má tendenciu rýchlo rásť. Prirodzene sa však vyvíjajú najmä vrchné konáre, zatiaľ čo nižšie postavená zvyknú zakrpatieť.
• V prvom roku: Počas prvého roka odstráňte choré, zlomené a nízko rastúce konáre. Potom odstráňte silné vzpriamené výhonky, ktoré narástli na vnútornej strane hlavného poschodia. Preto je potrebné už v prvom roku po výsadbe v júni robiť letný rez. Hlavné letorasty zastrihávame za desiatym až pätnástym listom (cca 25 cm), tak aby boli všetky hlavné ramená v jednej úrovni.
• V druhom roku: Aj v druhom roku sa snažíme vypestovať širokorozložitú korunu s pevnými kostrovými konármi. Je možné, že sa na jar objavia na broskyni už prvé kvety, v takom prípade je však potrebné ich otrhať. Na stromčekoch, kde sme vykonali v predchádzajúcom roku letný rez, robíme iba doplňujúci a opravný rez. V období kvitnutia odstraňujeme suché, choré alebo letorasty rastúce do koruny. V prvom rade vyberieme najvhodnejšie postavené letorasty, ktoré budú pokračovateľom kostrových konárov. Skrátime ich asi o tretinu až polovicu dĺžky. Bočné výhony striháme hlbšie, čiže na dva púčiky, na nižšie postavených miestach na tri až štyri. V druhom roku po vysadení broskyne vykonávame taktiež letný rez v júni.
• V treťom roku: Počas nasledujúceho roka je možné počítať s prvou úrodou broskýň. Preto musíme strom na túto úlohu pripraviť a v lete podporiť na niektorých letorastoch tvorbu kvetov tým, že ich čiastočne skrátime. Aj v tomto roku máme snahu vytvoriť silnú korunu, ktorá bude schopná prinášať bohatú úrodu. Postup je prakticky rovnaký ako v predchádzajúcom roku. Opäť sa snažíme vybrať najvhodnejší výhonok na predĺženie kostrových konárov. Ten by mal mať správny odklon od koruny a nemal by rásť príliš kolmo na zem. Hĺbka rezu sa líši podľa bujnosti rastu stromu a intenzitou rastu spodného obrastu. Keď je obrast dostatočne vyvinutý, môžeme predlžujúce výhonky zrezať menej hlboko a naopak. Ostatný bočný obrast režieme na 2 - 3 púčiky. V treťom roku sa zároveň snažíme vypestovať vedľajšie polokostrové konáre. Týmto krokom sa rozširuje rodiaca plocha broskyne. Vytvorenie polokostrových konárov je jednoduché: na vhodnom mieste, kde je voľný priestor a nové letorasty nebudú zbytočne zatieňovať vnútro koruny resp. ostatné nižšie postavené výhony, vyberieme správne smerujúci letorast. Ten nezrežeme na krátko, ale necháme na ňom 6-10 očiek.

Rez v ďalších rokoch (udržiavací a zmladzovací)

• Rez broskyne v ostatných rokoch je podobný, ako pri ostatných ovocných stromoch. Na jar odstraňujeme všetky choré, suché alebo dovnútra rastúce letorasty. V prípade, že striháme na tzv. dlhý rez, už letorasty nezakracujeme. Vyberáme najlepšie rastúce výhonky, ktoré prinesú v tomto roku úrodu. Ostatné, konkurenčné úplne odstraňujeme.
• Nemôžeme zabudnúť ani na letný rez broskyne. Ten sa vykonáva v prvej polovici júna, kedy sa odstraňujú všetky výhony rastúce do koruny a tiež tie, ktoré rastú kolmo nahor. V augustovom reze potom zakracujeme všetky bočné výhony, ktoré sú dlhšie ako 40 cm, skrátime ich o zhruba jednu tretinu.
• V piatom roku by naše ovocné stromy už mali plodiť.
• Zmladzovací rez vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.

Prebierka plodov

Súčasťou pestovania broskyne je aj prebierka plodov. Je veľmi dôležitá z hľadiska kvality plodov. Tú vykonávame v júni, keď sú plody veľkosti lieskových orieškov. Na kratších konárikoch ponechávame maximálne dve broskyne, na dlhších môžeme až päť. Na jednoročnom broskyňovom výhone necháme päť až šesť plodov vzdialených od seba 100 až 120 mm. Prebierkou plodov sa síce pripravíme o časť úrody, plody však budú väčšie a chutnejšie.

Postupujte tak, že vybrané plodnice rozrežete záhradníckymi nožnicami na polovicu - tie potom odpadnú bez poškodenia výhonkov. Začnite s akýmkoľvek nevhodne umiestneným, zle tvarovaným alebo výrazne menším ovocím. Ako sa plody vyvíjajú, budú potrebovať ochranu pred vtákmi a veveričkami.

Choroby a škodcovia broskyne

Broskyne a nektarinky trpia množstvom chorôb, rovnako ako ostatné ovocné dreviny. Existujú odrody, ktoré sú viac či menej náchylné na jednotlivé ochorenia. Pokiaľ však chceme bohatú úrodu, zrejme sa použitiu chemickej ochrany nevyhneme.

Hubové ochorenia

• Kučeravosť broskýň (kučeravosť listov) - ide o najzávažnejšie hubové ochorenie, ktoré sa prejavuje pľuzgierovitými vypuklinami na listoch. Najprv sa objavujú žlto-zelené, neskôr červené, vypuklé pľuzgiere, ktoré sa zväčšujú a tým deformujú celý list. Tie sa zároveň krútia a majú žltočervené odtiene. Postihnuté listy často odumierajú a opadávajú. Huba napáda aj mladé letorasty, ktoré následne slabnú.
  • Prevencia a ošetrenie: Prvýkrát v období nalievania púčikov, v prípade daždivého počasia opakovať v 7- až 10-dňových intervaloch až do začiatku kvitnutia. Preventívne ešte na jeseň Folicit 0,4-0,5 %, v období nalievania púčikov meďnatý prípravok (Kuprikol 50) 0,6 %. Pre silné napadnutie: Folicit 0,5 % + CuproTonic 0,2 %. Osvedčil sa aj jesenný postrek na listy meďnatými prípravkami (Champion, Kocide). Pri oteplení na 10 až 13 °C treba strom „umyť“ skôr, ako sa puky rozvinú. Následne sa môže použiť prípravok Sulka (na báze síry) v koncentrácii 4 až 5 %. Naše babičky využívali na postrek listov mlieko - ekologická metóda.
• Monilióza (moníliová hniloba, moníliový úpal) - napáda všetky druhy ovocia. Okrem plodov sa nachádza aj na výhonkoch, ktoré následne vädnú a úplne odumierajú. Ak vetvičky vášho stromu vyzerajú ako spálené, listy zosychajú, ale neopadávajú a kvety sú ako po spálení mrazom, pravdepodobne ide o moníliový úpal.
  • Prevencia a ošetrenie: Pred kvetom a po odkvitnutí. Pred kvetom: Chitopron 0,2-0,5 %, po odkvitnutí: NovaFerm SIRIUS 2,0 % + BorOil 0,1 %. Preventívne strom ošetrujeme na začiatku kvitnutia a po odkvitnutí, obzvlášť ak je jar chladná a daždivá.
• Múčnatka broskýň - hubové ochorenie, ktoré napáda listy aj mladé letorasty. Tie začínajú postupne vysychať a opadávajú.
  • Prevencia a ošetrenie: Preventívne pred kvitnutím, po odkvitnutí. Ďalšie postreky pri suchom a teplom počasí (Folicit 0,4-0,5 %).
• Glejotok - je spôsobený infekciou húb Valsa cincta a Valsa Leucostoma. Prejavuje sa vytekaním hnedastého výtoku, ktorý na vzduchu tuhne (vyzerá ako živica). Príčin vzniku tohto ochorenia býva viacero: príliš skorý alebo neskorý rez, premŕzanie stromu, zlá výživa. Špecifikom broskýň je tvorba glejotokových rán, ktoré vyčistíme, natrieme zriedeným octom a štepárskym voskom.
• Chrastavitosť broskyne - táto huba napáda najmä plody, na ktorých vytvára drobné chrastičky, ktoré môžu prerásť až do praskania plodov.
  • Prevencia a ošetrenie: Pred kvetom PowerOf-K 0,7 % + BorOil 0,2 %.
• Šarka broskýň (Plum pox) - je najničivejšie vírusové ochorenie, postihujúce kôstkové ovocie. Vírus prenášajú vošky.

Škodcovia

• Vošky - vošky napádajú všetky druhy ovocných stromov, v menšej miere nemajú vplyv na rastlinu, môžu však prenášať rôzne vírusové a iné ochorenia. Kaderenie a žltnutie listov a ich následný opad spôsobujú aj vošky broskyňové, sú tiež prenášačom ďalších vírusových chorôb.
  • Prevencia a ošetrenie: V predjarnom období napríklad draselným mydlom, repkovým olejom alebo iným eko insekticídom (Rock Effect).
• Psota broskyňová - húsenice tohto motýľa patria k bežne rozšíreným škodcom.
  • Prevencia a ošetrenie: Koncom mája, začiatkom júna a opätovne v júli - NovaFerm Orion.
• Obaľovače -
  • Prevencia a ošetrenie: Koncom mája, začiatkom júna a opätovne v júli - NovaFerm Orion.

Zber a skladovanie broskýň

Plody broskyne sú pripravené na zber, keď sú úplne vyfarbené a dužina v blízkosti stopky je mäkká. Broskyňa chutí najlepšie, keď dozreje priamo na strome na potrebnú farbu a mäkkosť. Pri zbere uchopte ovocie do dlane a jemne nadvihnite - malo by ľahko odpadnúť zo stromu. Pri oberaní sa staráme o správnu zrelosť, či už konzumnú, alebo na zaváranie. Najmä pri broskyniach dbáme na dobre vyfarbené plody.

Broskyne, ktoré nemôžete okamžite skonzumovať alebo spracovať, by ste mali skladovať pri teplotách čo najbližšie k 0 °C a v atmosfére s vysokou vlhkosťou, aby sa zachovala ich kvalita. V mnohých prípadoch sa týmto skladovacím podmienkam najviac približuje domáca chladnička. Ak chceme z broskýň robiť kompót, zberáme polotvrdé vyfarbené plody.

Cukríky konzervované medom a sušené pri teplote 55 °C, z marhúľ, sliviek, broskýň a drobného ovocia neobsahujú nijaké chemické látky a sú veľmi chutné, zdravé a výdatné.

tags: #broskyna #pekne #telo