Burina v trávniku dokáže poriadne potrápiť - jeden deň sa kocháte zeleným kobercom a druhý už medzi steblami vykúkajú nepozvaní hostia. Hoci mnohí vnímajú burinu ako problém, často ide o cenné divo rastúce bylinky bohaté na vitamíny a minerály, ktoré môžeme pokojne zaradiť do nášho jedálneho lístka alebo ich využiť iným prospešným spôsobom.
Prehodnotenie "buriny": Cenné dary prírody v našich záhradách
Kým pre záhradkárov je burina neželanou rastlinou, ktorá odčerpáva vodu a živiny z pôdy na úkor ovocných stromov, zeleniny či trávnika a dokáže narobiť nemalé škody, iní v nej vidia obrovský potenciál. Často ide o cenné divo rastúce bylinky, ktoré môžeme využiť pre naše zdravie alebo ako výživu pre záhradu. Príroda je jeden veľký supermarket s neustále čerstvým tovarom.
Prečo sú divoké bylinky tak dôležité?
Bylinky tvorili súčasť stravy našich predkov od nepamäti, no s dostupnosťou potravín 24/7 sme sa my ľudia postupne od tohto prírodného bohatstva odkláňali. Väčšina voľne rastúcich divokých byliniek má oveľa viac chlorofylu, vitamínov a minerálnych látok ako zelenina či ovocie, ktoré je nielen prešľachtené, ale aj chemicky postrekované. To je pripisované rôznym faktorom, najmä tomu, že pestované plodiny boli po mnoho generácií šľachtené pre svoju veľkosť a odolnosť, žiaľ, nie pre svoje nutričné hodnoty. Na divokých bylinách je úžasné, že majú prirodzenú obranyschopnosť a imunitu. V prírode musia bojovať samy za seba, čo ich robí odolnými a silnejšími. Práve to chceme vedieť, že sme dosť silní „prežiť“ aj bez vonkajšej pomoci. Mnohé druhy planých rastlín veľmi hlboko korenia. To má hneď dve výhody: prekyprujú pôdu do hĺbky a zároveň z nižších vrstiev zeme transportujú živiny do tých vyšších. Napríklad púpava obsahuje fosfor, draslík, vápnik, železo, horčík, kremík, meď, mangán a sodík.
Pravidlá zberu a bezpečnosť
Pri zbere divokých byliniek do stravy nie je až taký dôležitý čas, ako miesto. Medzi základné pravidlá patrí, že zbierame v čistom prostredí. To znamená vyhýbať sa lúkam blízko striekaných polí, ciest či miestam, kam ľudia chodia von so psom. Je dôležité si uvedomiť, že napríklad púpavu, žihľavu či skorocel z trávnika a okrasného záhona neradno zužitkovať neskôr v čaji pre potenciálne znečistenie. Namiesto toho ich zbierajte na okraji lesa či na lúkach, kde je čistota zaručená. Opatrnosť je vždy namieste, a hoci na Slovensku máme pomerne málo jedovatých rastlín, riziko je vždy prítomné. Preto treba zbierať iba to, čo stopercentne vieme identifikovať. Dnes už sú aj v telefónoch rôzne aplikácie na určovanie bylín, ale vždy ich treba overovať aj z iného zdroja. Neskúsený zberač by sa mal vyhnúť aj tzv. "podobným" rastlinám. Skôr, ako sa akúkoľvek bylinku rozhodnete užívať, uistite sa, že ste ju identifikovali správne a nezamenili ste si ju s inou, podobnou. Napríklad levandule, šalvie, prvosienky či echinacey majú veľmi príbuzné neliečivé druhy, ktoré sa nesmú užívať. Bylinky je vhodné zbierať doobeda, keď majú vyšší obsah éterických olejov.
Obľúbené jedlé "buriny" a ich využitie
Slovensko je naozaj veľmi bohatá krajina na výber divokých jedlých byliniek, ktoré často považujeme za burinu. Majú širokú paletu chutí, od sladkej hviezdice či okvetí ďateliny cez neutrálne (žihľava, kozonoha) alebo pikantné či kyslé (medvedí cesnak, cesnačka, divoká žerucha) až po horkú, ako je napríklad púpava. Žiaľ, už sme zabudli, že pôvodné chute väčšiny ovocia či zeleniny boli kyslé alebo horké. Práve v divokých bylinkách sú dôležité tie jemne horké chute, ktoré pomáhajú udržiavať náš tráviaci trakt zdravý. Ich nežiaduce účinky sú naozaj výnimočné, väčšinou býva dôvodom dlhodobé či nadmerné užívanie jednej byliny.
- Hviezdica prostredná: klasická "burina", ktorá ako prvá rastie v skleníku. Chutí podobne ako špenát a klíčky. Je ideálna do smoothie.
- Mrlík biely: veľmi chutná rastlinka do šalátov, smoothie, omeliet, slaných závinov, využiť ju môžete všade tam, kde pridávate špenát. Obsahuje vlákninu, vitamín C aj železo. Nesuší sa, zbiera sa čerstvá a pridáva sa rovno do jedla.
- Púpava: koreň púpavy sa často praží a využíva ako náhrada kávy bez kofeínu.
- Kozonoha: má 4x viac vitamínu C ako citrón. Je ideálna do smoothie, ktorému dodáva petržlenovú príchuť.
- Pŕhľava (žihľava): má vysoký obsah vitamínu C. Čerstvá sa pridáva do macerátov a smoothies. Semienka pŕhľavy sú mimoriadne chutné a výborné na ochutenie šalátov.
- Sedmokráska: má príjemnú orieškovú chuť a v šalátoch je pastvou pre oči.
- Skorocel: bežne používaný.
Ako pripraviť bylinkový čaj z divokých byliniek (studený macerát)
Divoké bylinky je najlepšie používať buď v surovom stave, napríklad pridať na konci varenia, alebo iba jemne spariť. Najvhodnejšou formou na získanie účinných látok z čerstvých byliniek je však vodný macerát. Ide o studený bylinkový čaj, ktorý ocenia aj tí, ktorým klasický teplý bylinkový čaj nechutí. Bylinkové maceráty sú vlastne naložené čerstvé bylinky vo vode, v ktorej sa ich účinné látky a vitamíny pomalým procesom vyplavujú.
- Pohár naplňte čerstvými bylinkami (vyhnite sa bylinkám z trávnika, ktoré nie sú z čistého prostredia).
- Zalejte ich čistou vodou (môže byť aj minerálna voda).
- Nechajte pri izbovej teplote aspoň 6 hodín odstáť - macerovať. Ideálne je zaliať bylinky večer a ráno máte vitamínový životabudič!
- Nemusíte ani scediť, stačí vypiť cez slamku. Ocenia to hlavne deti.
Ako bonus môžete pridať obľúbenú mätu, medovku, prípadne bobuľové ovocie či lyžicu medu. Pre bolesť žalúdka je napríklad výborný čaj z čerstvej pŕhľavy a nechtíka v pomere 1:1, alebo kombinácia pŕhľavy, rebríčka, púpavy a skorocelu. Boľavému hrdlu uľaví šalvia, medovka a yzop. Zlaté pravidlo pre kombinovanie byliniek je „4 a dosť“, najlepšie však dve či tri. Čím menej rôznych byliniek spojíte, tým výraznejší účinok budú mať.
Ďalšie využitie divokých byliniek v kuchyni
Na jar si pochutnávame na mladých výhonkoch, v lete na zelených listoch a kvietkoch, na jeseň zase na plodoch, semenách a koreňoch. Divoké bylinky môžete zaradiť do ovocných smoothie alebo odšťaviť, pridávať do bežných jedál, polievok, ryže, cestovín, ale pokojne aj ako čipsy! S kvietkami sa dá krásne pracovať v sladkých jedlách, ako sú rôzne koláče, čokolády či zmrzliny. Ďalšia obrovská kapitola je ich samotné spracovanie vo forme pest, medov, bylinných macerátov, olejov, tinktúr atď. Ideálne je ich používať buď v surovom stave, napríklad pridať na konci varenia, alebo iba jemne spariť.
| Názov bylinky (často "burina") | Využitie a vlastnosti |
|---|---|
| Mrlík biely | Chutná rastlinka do šalátov, smoothie, omeliet, slaných závinov. Používa sa tam, kde špenát. Obsahuje vlákninu, vitamín C, železo. Zbierame čerstvý. |
| Portulaka zeleninová | Má pomerne hrubé, šťavnaté a kyselkavé listy. Bohatá na živiny, vhodná do šalátov. V zahraničí bežne používaná a kupovaná. |
| Cesnakové cíbiky | Vyrastené mladé cíbiky nakrájame na 2 cm pásiky a zavárame štandardne ako uhorky s cibuľkou a mrkvičkou. |
| Malinové listy | Obsahujú látku, ktorá dokáže urýchliť a uľahčiť pôrod, vyvoláva sťahy maternice. Tehotné ženy pijú čaj z nich, ak už prenášajú, alebo na uľahčenie pôrodu (1-2 poháre denne z 1 lyžičky listov). |
| Orechové listy | Sú silným insekticídom. Ideálne k domácim miláčikom proti blchám, aj proti ľudským všiam (listy natrhať do 5l pohára a zaliať vodou). |
| Morušové listy | Čaj z usušených listov moruše bielej poznajú najmä cukrovkári. Upravuje krvný tlak, reguluje cukor v krvi, znižuje cholesterol. Pomôže aj pri nespavosti. |
Keď "burina" pomáha záhrade: Burinový čaj ako prírodné hnojivo
Okrem konzumácie môžeme burinu využiť aj na prospech našej záhrady. Burina rastie všade, aj tam, kde sa neúspešne pokúšate pestovať paradajky, mrkvu, kaleráb. Je to preto, že všetky druhy buriny sa vyznačujú tým, že z každej pôdy „vyťahajú“ počas svojho života obrovské množstvá živín a cenných minerálov, aby posilnili svoj rast. Recyklovaním buriny do čaju ako hnojiva vrátite do pôdy silný rad prospešných zložiek, ktoré hravo položia na lopatky komerčne vyrábané hnojivá.
Prečo použiť burinový čaj ako hnojivo?
Mnohí záhradkári využívajú burinu paradoxne v boji proti burine. Pokosenou trávou vysýpajú hriadky a priestor medzi plodiacimi rastlinami, vytvárajúc tak prirodzený trávový mulč, ktorý zabráni, aby tam rástla ďalšia burina. Burinový čaj, známy ako Weeds Tea, je takýto skvelý zdroj živín pre vaše rastliny a plodiny už stovky rokov. Recyklovanie buriny na hnojivo sa deje takmer v každom kompostéri a je známe aj v permakultúrnom pestovaní. Možno neviete, ale taká obyčajná rastlina, ako ďatelina poľná obsahuje trojnásobné množstvo vápnika, takmer dvojnásobné množstvo beta-karoténu a viac ako dvojnásobok minerálov ako kel či špenát. Ako bonus ponúkajú niektoré buriny zložky, ktoré odpudzujú škodcov a hmyz. Burina sa považuje za dusíkatý materiál, preto ho musíme pred kompostovaním ešte zmiešať s uhlíkatým materiálom, napr. slamou, drevnou štiepkou, lístím.
Postup výroby burinového čaju (hnojiva)
Ide o tekuté hnojivo, na ktorého výrobu nepotrebujete žiadnu technickú pomôcku, len vodu, burinu a barel.
- Pripravíme si veľký barel (20 - 50 litrový), sud, alebo nádobu, ktorá sa dá uzatvoriť.
- Zhromaždíme burinu. Pre začiatok je výhodný napríklad obsah zásobníka vašej motorovej kosačky, kde je burina a tráva posekaná. Neskôr môžete do burinového čaju pridávať aj celú burinu (napríklad púpavu vrátane koreňa a podobne). Sami postupne zistíte, ktoré rastliny zvládne váš barel „premeniť“ na hnojivo. Do burinového čaju možno pridávať aj byliny ako mladá žihľava (zlepšuje pôdne prostredie), harmanček alebo praslička (proti plesniam).
- Burinu nasypeme do barelu - spočiatku sa odporúča do troch štvrtín, skúsení naplnia barel až po vrchnú časť. Výhodou je, že oproti klasickému kompostu pridávame burinu do barelu aj s kvetmi (semienka kvetov sú aj po vytrhnutí zo zeme aktívne a rozsiali by sa nám po komposte).
- Barel doplníme vodou po samý vrch, zatvoríme veko a necháme stáť minimálne dva týždne (odporúča sa mesiac) vonku pri našom políčku.
- Po uplynutí tejto doby otvoríme veko. Obsah bude mierne páchnuci, no nie nepríjemne. Na prvý pohľad je však jasné, že sa v nádobe niečo udialo. Zmes sa podobá farbou na vyzretý kompost alebo mokrú rašelinu. Tmavá farba je znakom, že nastal proces uvoľňovania živín z buriny do vody. Ide hlavne o dusík, draslík, fosfor, vápnik, magnézium a podobne.
- Natiahnite na vedro starú pančuchu a prefiltrujte cez ňu cca 1 liter tmavej vody z barelu. Vedro, alebo polievaciu krhlu doplňte čistou vodou v pomere 1:10. Čiže na jeden diel čaju z buriny ide 10 dielov vody. Touto zmesou polievajte rastliny vo vašej záhrade, stromy, aj rastliny v črepníkoch. Pozor: Nelejte na plody, ktoré sú určené na zber. Lepšie je zavlažovať korene rastliny.
- Takto môžete naraz odliať z barelu niekoľko litrov tekutého hnojiva. Barel doplňte ďalšou burinou, zalejte vodou a môžete pokračovať v príprave hnojiva.
Čo s obsahom, ktorý vám počas filtrovania zostane na pančuche? Môžete ho použiť ako mulčovaciu kôru - rozhodiť okolo koreňov rastlín, stromov a podobne. Ak je pevného (no spracovaného) obsahu barelu príliš veľa, dajte ho priamo na kompost. S takýmto hnojivom sa podarilo vypestovať sladký zemiak vážiaci 1,6 kilogramu, čo potvrdzuje jeho účinnosť.