Burina v zeleninovej záhrade: komplexný sprievodca bojom a prevenciou

Burina je pravdepodobne najväčším postrachom všetkých záhradkárov, či už s okrasnými alebo úžitkovými záhradami. Pod pojmom burina rozumieme takmer akékoľvek rastliny, ktoré rastú na konkrétnom mieste proti vašej vôli, obzvlášť v zeleninových hriadkach, kde nemá svoje miesto. Je to nežiaduca návštevníčka, ktorá dokáže potlačiť rast kultúrnych rastlín, odčerpávať im živiny a vlhkosť, ba dokonca šíriť škodcov a choroby, či už bakteriálneho, vírusového alebo hubového pôvodu. Navyše, je často nevzhľadná a môže brániť výhľadu na kvety alebo úžitkové plodiny. Zbaviť sa buriny môže byť zdĺhavý proces, ale so správnymi metódami ju vieme udržať pod kontrolou.

Čo je burina a prečo rastie?

Burina je rastlina, ktorá v záhrade neprináša žiadny úžitok, keďže odčerpávaním vody a rôznych živín z pôdy ohrozuje všetky úžitkové plodiny. Takmer v každej lyžici zeminy sa nachádza dosť semien na to, aby rastliny, ktoré by z nich vzišli, pokryli rozsiahlu plochu. Z niektorých semien by vzišlo niečo pekné, no z väčšej časti by sa stala burina, tzv. nežiaduca zeleň. Presné zloženie semien závisí od kvality pôdy a jej pôvodu. Kyslá pôda obsahuje semená, ktoré obľubujú kyslé prostredie, zatiaľ čo vo vápencovej pôde sú semená, ktorým sa darí v zásaditej zemi. Burinou príroda zaceluje zelené plochy; mnohé jej druhy znovu prerastajú a zakrývajú holé miesta, napríklad po zosuvoch pôdy, krtince, jazvečie či králičie nory alebo bahnité plochy. Všetky tieto časti uvoľnenej plochy pôdy potrebujú spevniť, aby sa zemina nezmývala alebo ju neodvial vietor.

Klasifikácia burín

Aby sme mohli zvoliť tú najsprávnejšiu stratégiu, ako zdolať buriny, treba poznať aj ich vegetačné obdobie a spôsoby ich rozmnožovania. Buriny môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií - najčastejšie podľa životného cyklu, spôsobu rastu a výskytu.

Podľa životného cyklu

• Jednoročné buriny: Tieto buriny vyrastú, vysemenia sa a odumrú počas jednej sezóny. Množia sa prevažne generatívne, teda semenami.
  • Skoré jarné: Majú dlhšie vegetačné obdobie, vyhovuje im zanedbaná záhrada. Na pôdach s častejšou kultiváciou sa vyskytujú zriedkavejšie (napríklad kolenec roľný, žihľava malá, reďkev ohnica, ovos hluchý, stavikrv vtáčí, drchnička roľná).
  • Neskoré jarné: Neprezimujú, vzchádzajú až po prehriatí pôdy. Majú krátky vegetačný čas, ale veľkú rozmnožovaciu silu (napríklad galinsoga, lobody, merlíky, bažanka, láskavce, portulaka, horčiaky, mliečniky, durman, ježatka kuria noha).
  • Efemérne rastliny: Prezimujú, ich vegetačné obdobie je veľmi krátke, končí sa už na jar (napríklad arábovka tálová, nezábudka malokvetá, veronika brečťanolistá).
• Dvojročné buriny: Tieto buriny, napríklad bodliak či repík, vytvárajú v prvom roku len prízemnú ružicu listov a kvitnú až nasledujúci rok. Rozmnožujú sa zväčša semenami a sú veľmi húževnaté vďaka odolným koreňom. Rozširujú sa predovšetkým vysemenením na mieste (napríklad skorocel, knotovka, štiav) alebo nalietavaním (napríklad púpava lekárska). Neznášajú orbu či hlbokú kultiváciu.
• Trváce buriny: Sú najproblematickejšie, pretože majú hlboké korene a dokážu prežiť aj niekoľko rokov. Majú vytrvalé korene či podzemky a dokážu sa rozrastať dlhodobo. Množia sa semenami aj koreňmi.
  • Plytko koreniace druhy: Vyskytujú sa tam, kde sa pravidelne hlboko neorie alebo nekope, napríklad v ovocných sadoch (napríklad iskerník plazivý, nátržník husí, zádušník brečťanolistý).
  • Druhy s pevnými a tuhými výbežkami: Neznášajú pravidelnú hlbokú orbu (napríklad pýr plazivý, psinček výbežkatý).
  • Druhy s mäkkými výbežkami: Vyskytujú sa na zamokrených pôdach (napríklad čistec bahenný, mäta roľná).
  • Hlbšie koreniace buriny: Sú húževnatejšie a je problém ich vyhubiť, lebo vytvárajú pakorene, drevité výbežky a hľuzy (napríklad kozia noha hostcová, cirok, podbeľ, prasličky, horčiak obojživelný, trstina, mlieč roľný, linária, pichliač roľný, mliečnik chvojkový, pupenec roľný, vesnovka obyčajná, chabzda, hrachor hľuznatý, blyskáč jarný).

Podľa spôsobu rastu a výskytu

• Plazivé buriny: Ako napríklad pupenec, mach či pýr plazivý, sa šíria po povrchu alebo pod zemou.
• Pichľavé buriny: Ako bodliaky alebo pŕhľava, vyžadujú pri mechanickom odstraňovaní opatrnosť a ochranné rukavice. Najlepšie sú odstrániteľné v štádiu mladých rastlín. Na menších plochách ich možno vytrhnúť ručne s koreňom, väčšie výskyty ošetriť herbicídom s predĺženým účinkom.
• Vysoká burina: (napríklad bodliaky, loboda, štiav) predstavuje problém najmä na zanedbaných alebo neudržiavaných plochách.

Metódy likvidácie burín

Pri voľbe spôsobu likvidácie buriny v záhrade je dôležité zvážiť viacero faktorov, od jej typu po vplyv na pôdu a životné prostredie. Existujú chemické aj ekologické metódy.

Chemické metódy: Herbicídy

Použitím herbicídnych chemických prostriedkov dokážeme síce odburiniť pozemok rýchlejšie, ale za cenu potlačenia všetkého živého v pôde. Je potrebné si uvedomiť, že nepriaznivý účinok herbicídov bude mať vplyv nielen na burinu, ale aj na samotnú pôdu a úrodu. Väčšina dnešných herbicídov sa skladá z pre človeka bezpečných a netoxických látok, ktoré však aj tak dokážu zaťažiť ľudský organizmus (najmä pečeň). Pri striekaní buriny je potrebné rozlišovať, čo ideme striekať a v akom období. Všeobecne platí, že postrek aplikujeme počas suchých dní bez dažďa, ktorý by mohol postrek zmyť, a je dôležité, aby bolo bezvetrie. Burina, ktorú chcete postrekovať, by mala byť vzídená a aspoň 10 cm vysoká - to neplatí pre postreky s preemergentnou aplikáciou. Počasie by malo byť teplé a slnečné, postreky by ste mali aplikovať na čisté listy (očistené napríklad od prachu). Pri striekaní buriny chráňte nielen okolitú vegetáciu, ale aj seba - nezabudnite na ochranné pomôcky (okuliare, rukavice, respirátor). Burinu nepostrekujte vo veternom počasí, postrek by sa mohol zbytočne preniesť aj na ďalšie okolité rastliny, prípadne by vám ho vietor mohol nafúkať do tváre. Väčšina postrekov zlikviduje jednoročnú burinu do 10 dní, trvalým burinám to môže trvať aj 4 týždne.

Typy herbicídov

• Selektívne herbicídy: Nicia iba určité druhy buriny, pričom nepoškodia okrasné či úžitkové rastliny. Ich nevýhodou je, že musíte typy buriny presne identifikovať a striktne dodržať postup aplikácie odporúčaný výrobcom. Na zeleninovej záhrade je potrebné použiť selektívny herbicídny prípravok.
• Neselektívne (totálne) herbicídy: Nicia každú rastlinu, ktorá im príde do cesty. Hodia sa najmä na burinu vyrastajúcu na chodníkoch, v medzerách medzi dlaždicami, v štrkových chodníkoch a cestách. Základom je spravidla látka glyfosfát, ktorá je netoxická, i keď posledné výskumy naznačujú jej nepriamy vplyv na úhyn včiel.
• Systémové (koreňové) herbicídy: Do buriny prenikajú cez koreňový systém, odkiaľ ich rastlina rozvádza šťavami do všetkých svojich častí.
• Herbicídy s preemergentnou aplikáciou: Používajú sa ešte pred vzídením úžitkových rastlín a plodín (napríklad zemiaky), keď burina je ešte v zemi alebo čiastočne vzídená. Vsakujú do zeme a dokážu zabrániť vyklíčeniu semien buriny. Takýmto prípravkom je napríklad Sencor 70 WG, ktorý je selektívny. Ďalším herbicídom na preemergentnú aplikáciu v okolí zemiakov je napríklad Buzzin s účinnou látkou metribuzín.
• Herbicídy s postemergentnou aplikáciou: Používajú sa, keď sú rastliny už vzídené. Sencor 70 WG môžete použiť aj na postemergentnú aplikáciu, teda keď už sú zemiaky vzídené. Na postemergentnú aplikáciu pri zemiakoch je určený napríklad Cetus, Mistral, Sencor Liquid či Stomp Aqua.

Ekologické a nechemické metódy

Pri starostlivosti o bio zeleninu sa väčšina z nás radšej skloní nad zem a burinu ručne vytrhá, než by mala použiť chémiu. Pokiaľ máte na záhrade psa, mačku alebo i hospodárske zvieratá či hydinu, použitie chémie je tiež na zváženie. Úplné „nie“ jej dajte, ak sú v domácnosti malé deti, ktoré nemáte nonstop pod dozorom. Nechemické odburiňovanie trvá dlhšie, ale aspoň sčasti môžeme tento čas využiť aj na zámerné zlepšenie štruktúry pôdy a jej obohatenie, napríklad o humus.

Prevencia

• Mulčovanie: Ak pôda zostane odokrytá, príroda sa okamžite snaží zachrániť ju a práve vtedy nastáva klíčenie semien burín a následný rast. Nástielka je jedna z najlepších prevencií proti burine. Ak chcete v zeleninovej hriadke pestovať skutočne len zeleninu, povrch pôdy medzi jednotlivými rastlinami nesmie ostať nechránený. Najjednoduchším spôsobom, ako to docieliť, je použiť vhodnú nástielku. Na zeleninovú hriadku rozhodne nepoužívajte štiepku bežne dostupnú v záhradníctvach, ide prevažne o štiepku zo smreka či borovice, ktorá je prirodzene kyslá a môže ovplyvniť pH pôdy. Najlepším a najekologickejším spôsobom je použiť bežne dostupný materiál, ideálne z vlastnej záhrady. S obľubou a na základe dobrých skúseností sa používa napríklad slama (najlepšie z ekologického pestovania), štiepka z konárov po jarnom reze drevín, pokosená tráva v tenkej vrstve. Nielen pri vysádzaní plodín, ale aj pri ničení buriny má čierna fólia alebo netkaná textília svoje opodstatnenie. Už 5 až 10 centimetrová vrstva lístia alebo nastielacej kôry nedá burine šancu vyrásť. Mulčovanie zabráni prístupu svetla k povrchu pôdy a tým potláča rast burín. Z prírodných techník je veľmi účinná kombinácia kartónu a slamy. Pre estetický vzhľad poukladajte na kartón slamu alebo kôru. Súvislá podstielka ochráni rastlinu pred nedostatkom vlahy a zároveň veľmi účinne zabráni rastu buriny. Nevýhodou je menej tepla a slnečných lúčov pre korene, čo spôsobuje slabší rast rastliny. Nedostatok vzduchu a svetla a prílišná vlhkosť bránia rastu a udržujú záhradu v požadovanej forme.
• Zelené hnojenie: Hriadku po zbere plodín koncom leta, prípadne na jeseň nenechávajte prázdnu. Vysejte facéliu, ďatelinu, hrach, ľadenec, horčicu, pohánku. Hustý porast, ktorý za krátku dobu vytvoria, potlačí rast burín. Mladé rastlinky stihnú do zimy vyrásť, následne ich môžete vytrhať či skosiť a nechať ležať na hriadke. Ďalšou možnosťou je nechať rastliny prirodzene na hriadke počas zimy uhynúť a na jar zapracovať do pôdy. Zeleným hnojením tak nielen dodáte pôde potrebné živiny a zlepšíte jej kvalitu, ale zabránite i rastu burín. Husto siate ďatelinoviny dokončia potlačenie rastu zostávajúcich burín a po zaoraní pomôžu zlepšiť štruktúru pôdy, obohatia ju o humusotvorné zložky a dusík. Pred vysadením či vysiatím týchto rastlín by pôda mala byť vyčistená od burinových semien a vegetatívne sa zakoreňujúcich častí trvalých burín. To dlhodobo podstatne uľahčí udržanie pestovateľských plôch v bezburinovom stave.
• Zabránenie šíreniu koreňov: Zabráňte prerastaniu koreňov buriny z vedľajšieho pozemku podbetónovaním plota alebo zapustením hrubšej fólie do pôdy.
• Správne hnojenie: Neprehnojujte pôdu dusíkom, lebo ten podporuje rast buriny (napríklad lipkavec, žihľava, durman, bažanka, blen).
• Správne zaobchádzanie s biomasou burín: Nepoužívať burinu s dozrievajúcimi a zrelými semenami na mulčovanie pôdy a kompostovanie. Nepoužívať vytrhanú či skosenú burinu, ktorej zelené nadzemné časti sú schopné zakoreniť sa, na zelené mulčovanie. Nedávať do nedostatočne horúceho kompostu (v malých kopách a v chladnom období sa nevyvinie pri kompostovaní dostatočná teplota na likvidáciu živých, aktívnych častí rastlín) živé korene a poplazy burín, ktoré sa nimi rozmnožujú (napríklad púpava, kostihoj, praslička, zvlac, kozia noha hostcová, pýr, pichliač roľný).

Mechanické odstraňovanie a fyzikálne metódy

• Ručné vytrhávanie a okopávanie: Mechanické ničenie buriny je síce účinné, no vo väčšine prípadov je veľmi zdĺhavé. Musíte ho vykonávať precízne, keďže rastliny tvoriace burinu sú spravidla veľmi húževnaté a dokážu sa rýchlo zregenerovať v prípade, že v pôde ostanú zvyšky ich korienkov. Ideálne je vytrhávanie buriny ručne po daždi, keď je pôda mäkká a korene sa ľahšie vyťahujú. Dôležité je to hlavne pri burinách s dlhými a agresívnymi koreňmi, ako je pýr či pupenec, z každého zabudnutého kúsku koreňa totiž narastie nová rastlina. Menšiu burinu pokojne nechajte na hriadke medzi zeleninou - postupne sa rozloží a zároveň poslúži ako nástielka. Rastliny s pevným a hlbokým koreňom, ako je napríklad púpava lekárska, ľahko odstránite vypichovaním. Pri okopávaní a ručnom či motorovom rotavátore sa žiadúco ovplyvňuje štruktúra pôdy, ochraňuje sa pred nadbytočným vysušovaním hlbších vrstiev a samozrejme, likvidujú sa vyrastené buriny.
• Príprava pôdy: Pred samotným výsevom pestovateľskú plochu dôkladne pripravte. Zeminu zrýľujte a odstráňte všetky zvyšky koreňov. Ľahšie sa vám bude rýľovať rýľovacími vidlami a v čase, keď je pôda vlhká. Pokúste sa odstrániť celý koreňový systém.
• Kosenie: Volné záhradné plochy, napríklad pod úžitkovými alebo okrasnými drevinami, udržujeme najmä kosením. Tak mnohé buriny potlačíme až odstránime, iné výrazne oslabíme. Navyše, pravidelnou kosbou zabránime ich vysemeňovaniu. Kosenie je účinné proti burinám, ktoré sa rozmnožujú semenami.
• Solarizácia (prikrývanie fóliou): Vyklíčenie zásobných semien buriny v pôde urýchlime tak, že im vytvoríme lepšie podmienky. Vhodnou závlahou najprv odplavíme inhibičné látky nachádzajúce sa v semene a potom zvýšením teploty pôdy aj ovzdušia nad ňou - prikrytím priesvitnou fóliou - vyprovokujeme ich rýchlejšie klíčenie. Samozrejme, že súčasne vyklíčia aj trvalé buriny. Po odstránení krycej fólie ich hneď skosíme alebo škrabákovou motykou zoškrabneme, biomasu skompostujeme a potom pôdu plytko skultivujeme, aby sme zásobné semená spod povrchu pôdy dostali do malej hĺbky vhodnej na klíčenie. Niekedy môžeme použiť aj iný variant: najprv necháme pod fóliou vyrásť burinu vyššie, potom fóliu odstránime, no burinu ešte necháme dorásť do bezpečnej veľkosti, ale len tak, aby sa nemohla vysemeniť. Následne ju skosíme a biomasu použijeme do kompostu alebo na kŕmenie, prípadne ju zakopeme ako zelené hnojenie. Tak zvýšime obsah humusu v pôde. Pre profesionálov alebo nadšených záhradkárov môžete jednoducho využiť slnečnú žiaru tak, že na miesto, ktoré chcete zbaviť buriny, položíte čiernu plachtu alebo tmavú netkanú textíliu. Teplo rastliny zahubí a tie sa potom na mieste rozložia. Zvýšená teplota zároveň zničí niektoré choroboplodné zárodky.
• Vriaca voda: Ručné trhanie buriny pri chodníku alebo dlažbe vymeňte za vriacu vodu z kanvice. Do vody nemusíte nič pridávať. Horúca voda rastlinu obarí a pri pravidelnom opakovaní zničí aj korene.

Domáce a ekologické recepty

Kedysi si ľudia poradili aj bez použitia špeciálnych prípravkov. Využite domáce babské recepty a vyskúšajte ich účinky u vás na záhrade. Sú netoxické, šetrné k prírode a preto určite stoja za vyskúšanie.

• Ocot: Jedným z najviac používaných prípravkov je ocot. V kombinácii so saponátom a soľou tvorí silnú trojicu, ktorá pomôže burinu vykynožiť. Skutočne účinný je záhradnícky alebo organický ocot, ktorý obsahuje oveľa viac kyseliny octovej ako biely ocot. Ocot môžete priamo striekať na burinu, ale buďte opatrní, tento typ je veľmi silný a môže zničiť aj okolité rastliny. Po pridaní malého množstva prípravku na riad sa ocot dlhšie udrží na listoch a jeho účinok bude silnejší. Plazivá burina v záhrade, ako je kyslička, sa šíri aj pod zemou, čím zaberá miesto úžitkovým plodinám. Ocot proti burine (najmä 10 % alebo silnejší) aplikovaný priamo na listy rastlín spôsobuje ich vysušenie. V kombinácii s kuchynskou soľou a saponátom môže byť efektívny najmä na menších plochách. Aplikujte ho len za suchého počasia, ideálne ráno, keď burina aktívne dýcha.
• Alkohol: Ďalšou overenou metódou je použitie alkoholu. Ten rastliny dehydruje a ony postupne odumrú. Zmiešajte 400 ml vody, zopár kvapiek saponátu na riad a 30 ml vodky. Pripravený postrek zľahka premiešajte a nalejte do rozprašovača. Postriekajte všetku burinu, na ktorú svieti slnko. Najlepšie účinky má postrek na rastliny na priamom slnku, v tieni im škodí len minimálne.
• Kukuričná múka: Niektorí záhradkári nedajú dopustiť na kukuričnú múku, ktorá burine bráni v raste.
• Citrusové plody: Zrejme najjednoduchším účinným prostriedkom proti burine sú citrusové plody. Poukladajte nakrájané kolieska na miesta, odkiaľ chcete vyhnať burinu. Výborne účinkuje aj postrek z citrusov - zmiešajte citrónovú šťavu s vodou a postriekajte burinu, ktorej sa chcete zbaviť.

Špecifické situácie a miesta

• Burina v trávniku: V trávnikoch robia problémy najmä púpava lekárska, štiav, skorocel, sedmokrásky a palina. Burina v trávniku často vzniká kvôli riedkemu porastu a chudobnej pôde. Medzi najčastejšie plazivé buriny v trávniku patrí pýr plazivý, ďatelina či mach. Problémom býva aj rozrušená štruktúra pôdy alebo nedostatok vápnika. Na trávniky sú vhodné selektívne herbicídy s látkou metribuzín (napríklad Sencor 70 WG, Cetus, Mistral, Sencor Liquid či Stomp Aqua). Aplikujte ich na aspoň 8 cm vysoký trávnik (nie na čerstvo pokosený) a po aplikácii ho nekoste aspoň týždeň. Obľúbeným selektívnym herbicídom je aj Travin, ktorý obsahuje hnojivo, prevzdušňovaciu látku (zabraňuje rastu machov) a selektívny herbicíd.
• Burina v skalke: Skalka je osobitným prípadom, pretože po jej založení je veľmi problematické likvidovať najmä trvalé buriny. Preto pri úprave skalky používame výhradne bezburinový substrát. Ak do skalky „vlezie“ pýr, kozia noha hostcová, púpava, praslička, pupenec alebo pichliač roľný, môžeme sa síce pokúsiť ich zlikvidovať opakovaným vytrhávaním aj s časťou koreňov, no nie vždy uspejeme. V takomto prípade, ale skutočne len výnimočne, použijeme niektorý z účinných herbicídov, ktorý štetcom natrieme na listy a vňať danej buriny. Rastliny nevytrhávame, prípravok necháme pôsobiť aspoň tri týždne - vnikne do celého systému rastliny, teda aj do koreňov, a tie potom odumrú. Na skalkách je spravidla nahusto zasadené veľké množstvo okrasných rastlín, ktoré herbicídom nechcete zasiahnuť. Na jeho aplikáciu v týchto miestach môžete teda zvoliť tzv. štetcovú metódu.
• Burina v zámkovej dlažbe a na chodníkoch: Burina v zámkovej dlažbe rastie medzi škárami, kde sa drží vlhkosť. Ide najčastejšie o prienik semien do jemného prachu či piesku. Na takéto miesta je vhodné použiť herbicídny prípravok s neselektívnym účinkom, ktorý zasiahne celú nadzemnú časť rastliny a postupne preniká aj do koreňov. Ak chodník vedie cez trávnik, dajte pozor, aby ste nezasiahli trávu, prípadne použite selektívny herbicíd. Na okolie nespevnených ciest, chodníkov, okrasných kríkov či okrasných stromčekov je vhodný napríklad neselektívny herbicíd Keeper Záhrada.

Využitie burín

Burina je hodnotný a lacný zdroj dobrého krmiva. Dôležité je však poznať, ktoré rastliny sú vhodné pre konkrétne zvieratá, niektoré totiž môžu byť aj jedovaté. Ako krmivo môžeme využiť buriny za čerstva alebo ich usušiť do zásoby na zimu. Vhodným využitím burín je ich regulované spásanie - „košárovanie“. Zvieratám sa presúvateľnými ohradami s veľkosťou ohradenej plochy asi 4 × 4 m na pozemku vymedzí pastvisko, ktoré po vypasení presunieme ďalej. Medzi voľne rastúcimi prírodnými rastlinami, teda aj burinami, sa nachádza množstvo liečivých. Preto by bola škoda, keby sme ich nevyužili. Ak nie sme odborníci na prírodné liečenie, môže nám pomôcť atlas liečivých rastlín.

tags: #burina #v #zeleninovej #zahrade