Pestovanie čakanky obyčajnej

Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je vytrvalá bylina z čeľade astrovitých (Asteraceae), predtým úborovitých (Compositae), pôvodom z Európy a západnej Ázie. Je to odolná listová zelenina s horkastou príchuťou, ktorá je úzko spätá so šalátom, ale je výdatnejšia. V Slovenskej republike je bežná na suchých medziach, okrajoch polí a pozdĺž ciest, kde rastie ako burina. Jej hojný výskyt umožňuje nazbierať jednotlivé časti tejto rastliny takmer kdekoľvek vo voľnej prírode, no zároveň je nenáročnou rastlinou vhodnou na pestovanie v záhradách.

Botanický popis a výskyt

Z jej žltkastobieleho, vretenovitého, rozkonáreného koreňa vyrastá v prvom roku prízemná ružica perovito zárezových listov. V druhom roku vyrastá väčší počet vysokých, hranatých, odstavajúco rozkonárených, riedko ostnatých stoniek so sediacimi listami, ktoré môžu dorásť do výšky až jedného metra, zvyčajne 70-120 cm. Vytvára hlboký kolovitý koreň, vďaka ktorému dobre hospodári s vlahou. Od júla do septembra nesie nápadné jazykovité kvety bledomodrej farby (zriedka biele alebo ružové), s priemerom asi 4 cm. Počas slnečných dní sa úbory kvetov často zatvárajú v popoludňajších hodinách. Kvety poskytujú peľ a nektár a sú vyhľadávané včelami a inými opeľovačmi.

Čakanka rastie nielen v Európe, ale aj v Afrike a Ázii, a vyskytuje sa najčastejšie na suchých a sviežich miestach. Najčastejšie rastie v nižších polohách, no pri dostatku svetla a vyšších teplotách sa objavuje aj na miestach s vyššou nadmorskou výškou.

Typy a odrody čakanky

Čakanka sa pestuje nielen pre kulinárske účely, ale aj pre svoje liečivé vlastnosti. Existuje mnoho odrôd každého druhu čakanky, ktoré poskytujú výber príchutí, veľkostí listov, tvarov a farieb. Rozlišujeme niekoľko typov:

Čakanka obyčajná (Cichorium intybus var. sativum)

Pestuje sa najmä pre svoj koreň, ktorý sa často používa ako náhrada kávy. Koreň z nej sa po upražení a zomletí využíval už v minulosti ako náhrada kávy, známa aj ako cigória. Modro kvitnúca čakanka je východiskovou rastlinou, z ktorej vznikli rôzne formy čakankovitých rastlín. Okrem kulinárskych odrôd môžete pestovať čakanku aj ako okrasnú rastlinu pre jej pekné modré kvety, ktoré obľubujú včely a iné opeľovače.

Čakanka belgická (puková)

Tento typ sa pestuje pre chrumkavé mladé listové výhonky, ktoré sa v zime používajú na rýchlenie, aby boli sladšie a menej horké. Zo svetložltých až bielych listových hlávok tohto typu šalátovej čakanky sa pripravujú šaláty už od 19. storočia.

Radicchio alebo červená čakanka

Radicchio je obľúbená v talianskej kuchyni a tvorí tesnú hlávku zvyčajne sýtočervených listov s kontrastnou bielou žilnatinou. Je to atraktívny, farebný doplnok na zeleninový pozemok i tanier. Na jesenný zber sú najvhodnejšie výsevy od polovice júna. Listy sú vínovo červené s bielymi žilami. Pre intenzívne sfarbenie a výraznú chuť je vhodným doplnkom nielen listových šalátov, ale aj ovocných. Blanšírovanie nie je potrebné, pretože vnútorné listy sú chránené pred svetlom, čím sa znižuje ich horkosť. Chuť sa stáva jemnejšou, keď sú listy pečené alebo grilované.

Cukrová alebo rýchlená čakanka (Zuckerhut)

Tento typ vytvára veľké srdiečkové hlávky sviežich zelených listov, ktoré pripomínajú vysoký rímsky šalát, na zber na jeseň. Čakanka Zuckerhut vytvára pevne uzavretú hlávku so špicatým zakončením. Je typickou zimnou šalátovou zeleninou a vysieva sa až v júli. Radicchio a cukrovú čakanku možno pestovať aj ako baby listy, ktoré sa dajú opakovane zbierať.

Čakanka štrbák (Cichorium endivia)

Tento druh čakanky sa pestuje pre svoje jemné, svetlé listy, ktoré sa používajú najmä v šalátoch.

Pestovanie čakanky

Hoci čakanka nie je u nás veľmi rozšírená zelenina, má veľa predností. Jej pestovanie nie je náročné, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.

Voľba stanovišťa a pôdy

• Slnečné miesto: Čakanka miluje priame slnečné svetlo, preto ju vysádzajte na miesta, kde dostane aspoň 6 hodín slnka denne. Polotienisté miesta sú tiež vhodné, no na plnom slnku rastie rýchlejšie a kvalitnejšie.
• Pôda: Čakanka preferuje ľahkú, dobre priepustnú a humóznu pôdu bohatú na organické látky, ideálne hlboké a stredne ťažké pôdy. Odporúčané pH je približne 6,5-8,0, znáša aj mierne vápenaté pôdy. Pri premokrení trpí koreňový krčok. Pre pestovanie v nádobe sa osvedčuje hlbší kvetináč kvôli kolovitému koreňu a priepustný substrát s prímesou piesku.

Výsev a výsadba

Čakanku môžeme pestovať z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad. Semená čakanky môžete zasiať vo vnútri päť až šesť týždňov (marec-apríl) predtým, ako ich premiestnite von. Ak chcete čakanku pestovať priamo von, semená zasejte v júni až júli. Skoré sejby vonku, keď sú teploty ešte príliš nízke, môžu viesť ku kvitnutiu.

Termíny výsevu pre rôzne druhy a účely:

• Čakanka na rýchlenie listových hlávok: Vysieva sa od polovice mája priamo do pôdy, ktorá musí byť pre klíčenie semien dostatočne vlhká.
• Čakanka šalátová (Radicchio): Pre jesenný zber sú najvhodnejšie výsevy od polovice júna. Na jesenný zber sa vysieva v júli, na jarný zber v auguste.
• Čakanka Zuckerhut: Vysieva sa až v druhej polovici júla. Rastliny z príliš skorých výsevov predčasne vybiehajú do kvetu.
• Zber listov pre baby šaláty: Semená na vonkajší záhon vysievame až neskôr na jar (od mája do júna).

Hĺbka a rozostupy:

• Semená sejte na tenko do hĺbky 1-1,5 cm.
• Do riadkov vzdialených 30 cm od seba; 0,5 cm hlboko.
• Predpestované sadenice saďte v záhone do riadkov vzdialených od seba 30 cm.
• Výsadba do záhona: zvolia sa rozostupy 30-40 cm, teda približne 6-9 rastlín na m².

Po vyjdení rastliniek prerieďte sadenice na 25-30 cm od seba. Príliš husto rastúce semenáčiky sa jednotia na 10 cm. O 3-4 týždne si môžete v minizakoreňovačoch s bunkami valcovitého tvaru predpestovať priesady. Na záhon ich vysádzame po vytvorení troch pravých listov. Čas výsadby predpestovaných priesad do zeme je približne rovnaký ako čas výsadby zo semien.

Starostlivosť o rastliny

Čakanka rastie najlepšie pri teplotách medzi 7 a 24 °C, takže sa jej darí aj v chladnejších klimatických podmienkach. Počas vegetácie porast okopávame a udržujeme bez burín. Pravidelne burinu odstraňujte, aby ste znížili boj čakanky s burinou o živiny a vodu. Mulč z minerálnej drviny alebo štrku obmedzuje zaburinenie a zlepšuje drenáž.

Zálievka a hnojenie

Nenáročná rastlina s rýchlym rastom vyžaduje minimum starostlivosti. Potrpí si akurát na vodu, ktorej potrebuje viac hlavne v prvých dňoch po výsadbe. Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť. Polievať je potrebné čo najskôr po uschnutí zeminy. Počas suchého počasia čakanku dôkladne zalejte, aby ste zabránili vysychaniu, pretože vtedy rastliny produkujú kvety na úkor listov. Zálievka je potrebná hlavne po výsadbe, neskôr stačí v dlhších suchých obdobiach, odolnosť voči suchu je stredná.

Hnojenie býva striedme. Ak rastie vo výživnej pôde, hnojenie nebude vôbec potrebné. V úrodných pôdach sa podporuje skôr bujný list na úkor kvitnutia. Používajte univerzálne hnojivo s vysokým obsahom dusíka raz mesačne, najmä v období intenzívneho rastu. Vhodný je jarný prídavok kompostu v tenkej vrstve. Čakanka si vyžaduje kvalitnú prípravu pôdy, ktorú je vhodné pohnojiť maštaľným hnojom.

Prevencia horkosti listov

Ak pestujete čakanku na listy, môžete pred zberom listy blanšírovať, aby sa znížila ich horkosť. Tento proces zahŕňa zakrytie listov, aby boli chránené pred svetlom, čo znižuje obsah horkých látok. Listy budú chutnejšie, ak ich uchováte mimo dosahu svetla.

Choroby a škodcovia

Čakanka je relatívne odolná rastlina, no môže byť napadnutá škodcami ako vošky, slimáci alebo molice. Prevencia spočíva v plnom svetle, vzdušnom spone a neprehnojovaní dusíkom. Ak spozorujete napadnutie, použite organické insekticídy alebo mydlové roztoky.

• Slimáky a slizniaky: Sú jedny z najväčších problémov ovplyvňujúcich rastliny. Na listoch a stonkách vytvoria nepravidelné otvory a poškodzujú tiež kvety a plody rastliny. Ak je napadnutie dostatočne silné, listy budú rozstrapkané a bude na nich sliz.
• Vybiehanie do kvetu: Čakanka môže v horúcom alebo suchom počasí vybiehať do kvetu (začať kvitnúť a prestať vytvárať listy), preto nedovoľte, aby rastliny mali nedostatok vody. Skoré sejby vonku, keď sú teploty ešte príliš nízke, môžu tiež viesť ku kvitnutiu.
• Antraknóza: Je plesňové ochorenie, ktoré spôsobuje na listoch malé okrúhle alebo nepravidelne tvarované suché sivé škvrny. Pri väčšom počte škvŕn môže list odumrieť.
• Peronospóra viniča: Je huba, ktorá spôsobuje, že mladšie listy vysychajú a opadávajú, alebo sa staršie listy stávajú papierové.
• Fuzáriové vädnutie: Spôsobuje huba Fusarium oxysporum, ktoré sa prejavuje ako vodou nasiaknuté lézie na listoch rastliny a listy zožltnú a opadnú.
• Hniloby: Niektoré hniloby sú neliečiteľné, ako napríklad bakteriálna hniloba. Najlepším spôsobom, ako zabrániť tejto chorobe, je striedať plodiny a pestovať čakanku v dobre priepustnej pôde a na vyvýšených záhonoch.

Zber a skladovanie

Zber čakanky je pomerne náročný, pretože korene sú hlboko v zemi a sú pevne zakorenené, pri zbere sa môžu lámať. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa v podmienkach SR obvykle pohybuje približne okolo -25 až -30 °C.

Zber listov

Listy čakanky sú pripravené na zber, keď dosiahnu výšku asi 30 až 45 cm alebo od konca leta do polovice jesene. Čakanka je tiež ideálna na zber ako listy baby šalátu, najmä odrôd cukrovej čakanky. Listy rastú rýchlo a zaberajú málo miesta a už mesiac alebo dva po zasiatí môžete začať zbierať úrodu na princípe rezu a dorastania. Listy čakanky môžete začať zberať, keď dosiahnu výšku 10-15 cm. Zberajte ich postupne od spodku rastliny, aby ste podporili ďalší rast. Mladé listy sa využívajú na jar do šalátov, majú výraznejšie horčiny podobne ako čakanková zelenina.

Zber koreňa

Zber koreňov prebieha od septembra do októbra alebo skoro na jar pred rašením. V októbri až začiatkom novembra vyberáme koreň z pôdy. Dôležité je stanovenie termínu zberu. Základom je dodržať dĺžku vegetačného obdobia, ktoré je 18 - 20 týždňov, pri skorej sejbe až 22 týždňov. Korene zberáme, až keď listy začínajú žltnúť a vädnúť. Rýľom ich podkopeme a vytiahneme. Následne korene vytriedime a listy zrežeme nožom. Pri ponechaní dlhších častí listov dochádza počas skladovania k ich hnitiu. Na rýchlenie sú najvhodnejšie korene s dĺžkou 15 - 18 cm a priemerom v hornej časti 3 - 6 cm. Dôležitý je aj tvar hlavy zberaného koreňa. Zrelý koreň má výrazný kŕčok, nezrelý má sploštený tvar hlavy a naopak prezretý má kŕčok dlhý, pretiahnutý. Takéto korene sú nevhodné na rýchlenie, lebo majú vytvorených viacero vegetačných vrcholov.

Skladovanie

Čakanku sa odporúča skladovať v zásuvke na zeleninu v chladničke. Najlepšie je použiť ju čerstvú - čím skôr, tým lepšie. Niektoré druhy sú trochu odolnejšie ako iné, pokiaľ ide o to, ako dlho vydržia. Čakanka vám môže vydržať týždeň alebo dlhšie v závislosti od podmienok skladovania a čerstvosti, keď ste ju kúpili; napríklad čakanka štrbáková kúpená na farmárskom trhu vydrží dlhšie ako tá, čo si kúpite v supermarkete. Rovnako ako ostatnú zeleninu, skladujte ju v chladničke neumytú, kým nie ste pripravený ju použiť.

Korene môžeme krátkodobo skladovať 4 - 8 týždňov pri teplote do 8 °C. Na rýchlenie sú vhodné korene s hlavou v priemere okolo 4 cm, 25-30 cm dlhé. Postranné výhonky odstránime a korene skrátime, aby boli rovnako dlhé.

Rýchlenie (forcing)

Na rýchlenie je možné takto pripravené korene zasadiť do nádoby s priepustným, rašelinovým substrátom, alebo ich zvisle postaviť tesne vedľa seba do vedra s vodou a cez držadlo pripevniť čiernu nepriesvitnú fóliu. Vodu o cca 18 °C udržujeme v dvoch tretinách výšky nádoby. Po výdatnom zaliatí sa nádoba prikryje čiernou fóliou a prenesie sa do miestnosti s teplotou 12-16 °C. Doba rýchlenia závisí od teploty a pohybuje sa v rozmedzí 4-5 týždňov. K zberu puky dorastú za 3-4 týždne. Čakankové puky je potrebné zjesť čo najskôr, kým sú mladé a pevné, pred tým ako začnú listy žltnúť a ich okraje zelenať.

Využitie čakanky

Možnosti využitia čakanky sú široké, od kulinárstva po liečiteľstvo.

Kulinárske využitie

Čakanka sa využíva v rôznych jedlách, ako sú šaláty, polievky alebo prílohy. Má jedlé, ale veľmi trpké listy podobné púpave. Vonkajšie listy čakanky vyhoďte, pretože sú zvyčajne tvrdé a horké. K dispozícii sú aj sladšie odrody - a záleží aj na tom, ako ich spárujete s inými príchuťami a textúrami. V surovom stave a v šaláte sú výborné, keď sa skombinujú s inými výraznými príchuťami - syrmi, ovocím, vajíčkami a orechmi. Čakankové puky sú mladé, jemné výhonky čakanky, ktoré sa konzumujú ako zelenina. Majú lahodnú, horkastú chuť a sú obľúbenou prísadou v rôznych jedlách. Šalátovú zeleninu s jemne horkastou chuťou možno dusiť aj zapekať, výborná je aj restovaná na masle alebo zarábaná na smotane.

Čerstvé šaláty

Čakankové puky môžete pridať do šalátov spolu s inou zeleninou - napríklad s paradajkami, uhorkami, paprikami alebo listovým šalátom. Ich jemná horkosť dodá šalátu zaujímavý chuťový kontrast. Čerstvé listy poslúžia ako vhodná ingrediencia do studených šalátov.

Recept: Čakankový šalát

Čakankový šalát je skvelý spôsob, ako využiť horkú chuť čakanky a vytvoriť osviežujúci a chutný pokrm.

Čo budete potrebovať:

• 2-3 čakanky
• 1 menšiu červenú cibuľu
• 1 hrušku (alebo iné ovocie podľa vášho výberu, napr. jablko alebo pomaranč)
• 60 g orechov (napr. vlašské alebo lieskové)
• 60 g syra (napr. Niva)
• Čerstvá petržlenová vňať alebo iná bylinka
• Na dresing: olivový olej, čerstvo vytlačená citrónová šťava, soľ a korenie

Postup:

1. Čakanky umyte, nakrájajte na tenké plátky a dajte ich do misy.
2. Červenú cibuľu ošúpte a nakrájajte na tenké plátky.
3. Ovocie (napr. hrušku) umyte, ošúpte a nakrájajte na tenké plátky. Všetko pridajte do misy.
4. Potom pridajte orechy (vlašské alebo lieskové) a nakrájaný syr, ďalej nasekanú petržlenovú vňať alebo inú bylinku.
5. Na prípravu dresingu zmiešajte olivový olej, čerstvo vytlačenú citrónovú šťavu, soľ a korenie. Dresing pridajte do misy so zmesou čakanky, cibule, ovocia, orechov a syra. Dobre premiešajte a podávajte.

Prílohy a varená zelenina

Puky možno krátko restovať alebo opekať na panvici s trochou oleja a podávať ako prílohu k mäsu alebo rybám. Týmto spôsobom sa ich horkosť mierne zmierni. Z žltkastých, jemne horkastých listových hlávok sa pripravujú šaláty alebo varená zelenina. Čakanku je možné dusiť aj zapekať, výborná je aj restovaná na masle alebo zarábaná na smotane.

Smoothie

Čakankové puky sa dajú pridať aj do smoothie spolu s iným ovocím a zeleninou.

Náhrada kávy - Cigória a Melta

Koreň čakanky obyčajnej aj listovej sa využíva najmä ako náhrada kávy. Pražený a mletý koreň čakanky sa používa ako náhradka kávy, ktorú poznáme pod názvom cigória. Čakanka bola v minulosti často používaná ako náhrada kávy počas vojnových období, keď bol nedostatok kávy. Korene čakanky obyčajnej siatej (Cichorium intybus var. sativum) sa používali na výrobu náhrady kávy až do obdobia po 2. svetovej vojne. Čakanka je taktiež veľmi častou súčasťou iných kávovinových zmesí, ktoré poznáme hlavne pod názvom melta - obľúbený nápoj našich starých mám, ktorý sa často podáva s mliekom alebo Salkom, najčastejšie na raňajky. Môžete ju nájsť v rôznych rastlinných náhradách klasickej kávy. Od 17. storočia sa upražený koreň využíva ako náhrada kávy.

Príprava "kávy" z čakanky:

Káva z čakanky nie je v pravom zmysle slova káva - ide o jej náhradu. Aj vy si môžete z koreňa čakanky pripraviť „kávu“ - stačí, ak korene necháte vyschnúť a potom ich pomeliete.

• Priveďte 0,5 litra vody do varu, potom prisypete 2 lyžice melty a nechajte niekoľkokrát prejsť varom (vzkypieť).
• Potom odstavte a nechajte ešte 3 minúty lúhovať.
• Nápoj preceďte a nalejte do šálok.
• Môžete pridať mlieko, Salko, cukor alebo med.

Pri čistom koreni čakanky sa odporúča použiť 11 gramov, čiže dve polievkové lyžice drveného koreňa na jednu šálku vody. Vo všeobecnosti sa káva z koreňa čakanky odporúča piť tri až štyrikrát denne pred jedlom a pripravuje sa tak, že v dvoch deci vody sa varí jedna čajová lyžička asi päť minút. Kávu si môžete dosladiť a prípadne dochutiť smotanou alebo mliekom podľa chuti.

Čakankové sladenie (sirup)

Čakankové sladenie je tekutá čakanková vláknina používaná na sladenie jedál a nápojov. Obsahuje iba tekutú vlákninu z čakanky a žiadne ďalšie zložky. Celkovo má o 95 % menej cukru ako iné prírodné sladidlá, a preto je vhodné pre diabetikov aj pre tých, ktorí sa snažia schudnúť. Čakankové sladenie (alebo tiež čakankový sirup) je vhodné aj pre deti.

Výživová hodnota a liečivé účinky

Čakanka má vysoký obsah vlákniny a je bohatá na vitamíny (kyselina listová, vitamíny A a K) a minerály (horčík, draslík). V pukoch nájdeme draslík, fosfor, horčík, železo, vápnik, sodík, mangán, zinok, meď, kyselinu listovú a množstvo vlákniny.

Zdravotné benefity

Čakanka obyčajná v sebe ukrýva viacero zdraviu prospešných látok. Má v našom organizme od prvého zahryznutia až po vyprázdnenie čriev blahodarný vplyv na náš organizmus. Je napríklad bohatá na vo vode rozpustnú vlákninu inulín. Táto vláknina sa z čakanky získava aj za účelom použitia v potravinárskom priemysle, ale ide tiež o prebiotikum, ktoré v našom tráviacom systéme vytvára vhodné podmienky pre rozmnožovanie probiotických baktérií. Keďže čerstvý koreň čakanky obsahuje až 68% inulínu, je veľmi dobrým zdrojom tejto prebiotickej vlákniny. Inulín nie je prospešnou látku len pre náš tráviaci systém, ale niektoré štúdie ukázali, že môže redukovať hladinu LDL, čiže zlého cholesterolu, v krvi. LDL cholesterol sa podieľa na kôrnatení ciev a vysokom krvnom tlaku, ale jeho vysoká hladina môže viesť aj k infarktu alebo k porážke. Pre diabetikov je inulín, prírodná látka, ktorá pôsobí probioticky, dôležitý. Konzumácia čakankových pukov zbavuje črevá jedovatých látok a chráni pred črevnými chorobami.

Čo sa týka účinkov čakanky obyčajnej na naše zdravie, je ich viac:

• Trávenie: Vďaka vysokému obsahu vlákniny sa podieľa na udržiavaní zdravia nášho tráviaceho traktu. Pomôže s tráviacimi problémami.
• Cukor v krvi: Vláknina obsiahnutá v koreni čakanky obyčajnej môže pomôcť pri regulácii hladiny cukru v krvi, a to hlavne u ľudí trpiacich cukrovkou. Je to pravdepodobne preto, lebo inulín podporuje rast prospešných baktérií podieľajúcich sa na trávení uhľohydrátov. Vďaka tomu sa cukry v krvi lepšie absorbujú.
• Zdravie srdca a ciev: Čakanka obyčajná obsahuje rastlinné fenoly, ktoré pôsobia proti vzniku trombózy či proti srdcovej arytmii. Je aj prevenciou vzniku ochorení srdca a ciev.
• Chudnutie: Niektoré štúdie preukázali, že vláknina obsiahnutá v koreni čakanky môže regulovať apetít a znížiť kalorický príjem, čo môže automaticky viesť k znižovaniu hmotnosti.
• Protizápalové účinky: Čakanka sa v tradičnej medicíne používala aj na liečbu artritídy a štúdie preukázali, že táto bylinka má protizápalové účinky. Práve z tohto dôvodu môže znižovať bolesť pri rôznych ochoreniach, napríklad pri spomínanej artritíde. Pomôže aj pri bolestiach kĺbov.
• Posilnenie imunity: Čakanka je veľmi dobrá na posilnenie nášho imunitného systému. Má antibakteriálne pôsobenie a dokáže zničiť viaceré nebezpečné baktérie, vďaka obsahu polyfenolov a iných fytochemikálií pôsobiacich antioxidačne.
• Upokojenie a spánok: Čakanka obyčajná má upokojujúce účinky, takže sa môže podieľať na redukcii úzkostí a upokojení mysle, uľavuje od stresu a pomáha znižovať nebezpečné vplyvy stresu na naše zdravie. Preukázalo sa, že koreň z čakanky môže pomôcť pri nespavosti, keďže má mierne sedatívne účinky.
• Diuretické účinky: Extrakt z koreňa čakanky obyčajnej sa často používa pre svoje diuretické, teda močopudné, účinky.
• Iné: Čakanka podporuje trávenie, osoží pri chorobách pečene a žlčníka, pri nervovej únave z prepracovanosti, napomáha látkovej premene. Horčina v čakanke je celkom neškodná, takže drogu možno použiť aj pri vredovej chorobe (žalúdka a dvanástnika), krvácaní a pod. Na prípravu čaju nám postačí niekoľko čerstvých alebo sušených listov.

Zaradenie čakanky do jedálnička

Vlákninu z koreňa čakanky obyčajnej je vcelku jednoduché zaradiť do vášho jedálneho lístka. Možno si to ani neuvedomujete a už ju konzumujete ako pridanú látku v rôznych balených a spracovaných potravinách. V prípade, že hľadáte bezkofeínovú náhradu kávy, veľmi vhodné sú nápoje s obsahom koreňa čakanky. Z nich si dokážete pripraviť chutný a zdravý nápoj podobný káve.

Čakanka obyčajná si nenachádza uplatnenie iba v ľudskej lekárničke a v jedálnom lístku. Ako zdravý doplnok výživy poslúži aj hospodárskym zvieratám. Tie obľubujú najmä tzv. skrojky, ktoré sú vedľajším produktom vznikajúcim pri spracovaní koreňov čakanky.

Liečebné a technické drogy

Radix, Herba, Flos cichorii (Cichorii intybi) sú liečivá i technická droga. Čakanka patrí medzi bylinky, ktoré sa využívajú v liečiteľstve pre viacero priaznivých účinkov na naše zdravie. Prešla z prírody aj do tradičnej medicíny. Na liečebné účely sa využívala už v starovekom Egypte. Neodmysliteľné miesto v zozname liečivých rastlín má aj po niekoľkých storočiach. Čerstvý koreň čakanky obsahuje až 68% inulínu, je veľmi dobrým zdrojom tejto prebiotickej vlákniny. Čakanka ako prírodný liek sa dá využívať aj pri kožných problémoch. Tie lieči prírodná masť vyrobená z jej koreňov.

Zber na liečebné účely

Zbierame koreň, alebo aj kvitnúcu vňať, prípadne iba kvety. Koreň zbierame spravidla v jeseni (z pestovaných rastlín len v druhom roku). Vňať zbierame len listy a kvety so slabšími časťami stonky. Sušíme prirodzeným teplom, v tenkých vrstvách, bez obracania, koreň aj umelým teplom (40-50°C).

Korene sa vyberajú zo zeme v septembri, októbri alebo na jar. Umyjú sa a rozkrájajú na 10 - 15 cm dlhé kúsky. Jedna lyžička pokrájaného sušeného koreňa sa povarí v dvoch šálkach vody a pije sa pri ťažkostiach žalúdka aj pečene. Na prípravu čaju nám postačí niekoľko čerstvých alebo sušených listov.

Dôležité upozornenia

Hoci čakanka obyčajná má množstvo benefitov pre naše zdravie, nie je vhodná pre každého. U niektorých ľudí môže zvýšený príjem vlákniny spôsobiť nadúvanie a plynatosť, no zvyčajne len na začiatku užívania a postupne by tieto prejavy mali zmiznúť. V prípade, že vás trápia nejaké zdravotné ťažkosti a nie ste si istý, či je čakanka pre vás vhodnou potravinou, poraďte sa pre istotu so svojim lekárom.

Ak by ste chceli čakanku obyčajnú pestovať doma, nie je to nič náročné. Myslite však na to, že pestovanie čakanky môže na pôde následne spôsobiť silné zaburinenie.

tags: #cakanka #obycajna #pestovanie