Rod Cedrus (Céder) zahŕňa majestátne stálozelené ihličnaté stromy, ktoré prinášajú eleganciu a výnimočnú krásu do každej záhrady alebo parku. Sú známe svojimi jemnými ihličkami, nádhernými šiškami a symetrickým tvarom, ktorý robí z cédra jedinečný okrasný prvok. Existujú rôzne druhy cédrov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou ihličia.
Céder atlantský (Cedrus atlantica) je v mnohých smeroch zaujímavý strom, pochádzajúci z pohoria Atlas v severnej Afrike. Je atraktívny svojim vzhľadom a zaujímavý extrémnou dlhovekosťou, keďže sa dožíva niekoľkých stoviek rokov. Jeho atraktivita spočíva aj v jeho 'Glauca' - striebristom sfarbení ihličia, ako aj v niekoľkých variáciách vzhľadu koruny.
Charakteristika kultivaru 'Glauca Pendula'
Cedrus atlantica 'Glauca Pendula' je obľúbený kultivar cédra atlantského, fascinujúci svojou kaskádovitou a previsnutou formou, ktorá mu dodáva zvláštny estetický efekt. Tento kultivar vznikol vo Francúzsku pred rokom 1900 a patrí k previsnutým formám s modrostrieborným ihličím.
Vzhľad a rast
- Habitus: Kaskádovitý, previsnutý habitus s „vodopádovým“ efektom. Rast sa riadi vyviazaním terminálu, preto sa často tvaruje ako solitér.
- Ihlice: Tuhé, oceľovo modré, okolo 2-3 cm dlhé, rastú vo zväzkoch na krátkych brachyblastoch a pri dotyku môžu jemne pichať. Majú modro-zelenú farbu a jemnú, lahodnú vôňu po živici.
- Kôra: Sivá až sivohnedá, postupne hrubne a v teplých dňoch je z nej citeľná živicová vôňa.
- Kvitnutie a šišky: V jarných mesiacoch sa objavuje nenápadné peľové kvitnutie. Koncom leta až na jeseň sa zakladajú vzpriamené, súdkovité šišky, ktoré dozrievajú postupne, často 2-3 rokom, a farbia sa do hneda.
- Rozmery: V 10 rokoch máva približne 1,8-4 m, v dospelosti sa obvykle uvádza 4-8 m výšky a 1,5-2,5 m šírky.
Využitie a formy v záhradnom dizajne
Céder atlantský 'Glauca Pendula' je predovšetkým atraktívny pre luxusné parky, záhrady, okolie terás, luxusných domov, predzáhrad rodinných domov, či okolie skaliek a bazénov. Vyniká najmä ako solitér pri inštaláciách s využitím kameňa alebo mulču, kedy viac vynikne jeho koruna a minimalizuje sa dotyk s trávou, čo je dôležité pre estetiku, kosenie alebo zabránenie prerastania burín.
Typické formy
- Štepený céder na kmienku: Ide o typickú pendulu, čiže strom štiepený tak, aby bol v určitej výške previslý. Zachováva si čistý kmeň, ktorý ošetrujeme pred prípadnými bočnými neželanými výrastkami. Táto úprava je nákladnou investíciou, pričom výška stromu pri zakúpení v tomto tvare už má požadované rozmery.
- Prirodzene previsnutý céder: Je štíhlym alebo bohato rozvetveným stromom, ktorý sa v určitom bode preváži, konármi skláňa k zemi, alebo je rôzne pokrivený pôsobením gravitácie, svojou váhou, alebo len formovaním hlavného kmeňa a následných konárov. V predaji sú bežne aj veľmi malé mladé stromy, nenáročné na cenu a prepravu.
- Pestovanie v črepníku a bonsajové úpravy: Tento kultivar je jediným, ktorý sa môže pestovať bez zásadných ťažkostí v črepníku. Je šľachtený tak, aby v tejto úprave zotrval. Poznáme veľmi precízne vytvarované cédre, ktoré neraz korunou a konármi klesajú tak nízko, až sú pod úrovňou samotného črepníka. Môže ísť o unikátne kúsky, cenené medzi pestovateľmi a autormi bonsajových úprav.
Pestovanie Cédra Atlantského 'Glauca Pendula'
Pestovanie cédra nie je príliš náročné, ale vyžaduje dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel. Cédre sú nádherné a majestátne stromy, ktoré prinesú eleganciu do každej záhrady.
Stanovište
Cédre preferujú plné slnko, kde majú dostatok svetla po celý deň, čo zabezpečuje najlepšie vyfarbenie ihlíc a tvorbu pevnej koruny. Znesú aj ľahký polotieň, ale rastú tu pomalšie. Stanovište by malo byť chránené pred silným vetrom, najmä pre štíhlejšie stromy. Nevhodné je severné stanovište či náveterná strana. Cédre vyslovene neznášajú mrazivé vetry a nehodia sa do horských oblastí. Odolnejší je céder atlantský.
Pôda
Cédre preferujú dobre priepustné, odvodnené a hlboké pôdy, ideálne mierne kyslé až neutrálne (pH 6,0-7,0). Darí sa im v akejkoľvek pôde, kde majú dostatok priestoru pre rast koreňového systému. Vhodné sú piesčité či piesčito-hlinité pôdy. Neznášajú ťažké, zamokrené a trvalo vlhké pôdy, pretože dlhodobé premokrenie zapríčiňuje odhnívanie. Vápenaté pôdy zapríčiňujú nepekný vzhľad ihlíc.
Zálievka
Mladé cédre potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvých rokov po výsadbe, kým sa plne zakorenia, a tiež počas suchých období. V zime je tiež dôležité dobre zavlažovať, aby nevymrzli. Akonáhle dobre zakorení, céder atlantský je veľmi odolný voči suchu a patrí medzi najlepšie suchu odolné ihličnany. Ak však sucho pretrváva dlhodobo a vlahu nedodáte, váš céder bude rásť veľmi pomaly. Na podporu stabilného rastu mladých stromov je výborným pomocníkom zavlažovací vak, ktorý dodáva vodu priamo ku koreňom.
Hnojenie
Cédre nevyžadujú časté hnojenie. Pri kvalitnej pôde obvykle nie je nutné. Pri mladých stromoch je možné na jar pridať univerzálne hnojivo pre ihličnany, ktoré podporí ich rast.
Mrazuvzdornosť
Mrazuvzdornosť cédra atlantského je stredná, obvykle okolo -20 až -23 °C. Záleží od intenzity mrazov a veľkosti stromu. V chladnejších oblastiach môžu mladé rastliny namŕzať, preto sa odporúča chránené, teplé stanovište. Staršie stromy sú odolnejšie. V zime je nutné celú mladú rastlinu zakryť jutou či netkanou textíliou. Medzi najodolnejšie patrí céder atlantský (Cedrus atlantica).
Orezávanie
Cédre prirodzene rastú do symetrických tvarov a nevyžadujú pravidelné orezávanie. Bežne sa odstraňujú iba suché alebo poškodené vetvy. Strihaním sa dá tento strom vypestovať do takmer akéhokoľvek tvaru. Zrezaním vrcholu síce rast spomalí, no vizuálne bude rez vidieť. Pri formovaní sa odporúča vyviazanie terminálu.
Výsadba
Najlepší čas na výsadbu cédra je na jar (od apríla do mája), aby počas teplého leta stihol zakoreniť, alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. Pred výsadbou je dobré premyslieť stanovište, pretože cédre neznášajú presádzanie. Vysádzajte do pôdy obohatenej kompostom. Na povrch rozprestrite vrstvu mulčovacej kôry.
Odolnosť voči chorobám a škodcom
Cédre sú vo všeobecnosti odolné voči väčšine chorôb a škodcov. Citlivý však môže byť na dlhodobé premokrenie alebo ťažké pôdy.
Rozmnožovanie cédra
Cédre sa množia výsevom (generatívne) alebo vrúbľovaním (vegetatívne). V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, iba v ojedinelých prípadoch vegetatívne. Pri pestovaní sú však oba spôsoby rovnocenné.
Generatívne rozmnožovanie (semená)
Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Semenné potomstvo sa vyznačuje vyššou vitalitou, odolnosťou a prispôsobivosťou, obyčajne aj mohutnejším vzrastom, ale najmä väčšou variabilitou potomstva.
- Zber a uskladnenie: Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí. Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých, vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.
- Stratifikácia: Semená s dužinatým osemením sa zbierajú ihneď po vyfarbení, zbavujú sa osemenia (nakvasením) a hneď sa stratifikujú. Inak rýchlo strácajú klíčivosť. Stratifikácia spočíva v zmiešaní semien s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) a uskladnení v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia.
- Sejba: Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo fóliovníkov do nádob, prípadne na záhony. Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov.
- Starostlivosť o semenáčiky: Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bezburinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.
Vegetatívne rozmnožovanie (vrúbľovanie)
Vo špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrátane cédrov vrúbľujú, najmä kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vegetatívne časťami rastlín sa rozmnožujú dreviny, ktoré nevytvárajú dostatok klíčivého semena, alebo majú nepravidelné semenné roky.
- Termín: Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku.
- Podpník: Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov.
- Príprava podpníkov: Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie) alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať.
- Vrúble: Režú sa tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach. Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné.
- Techniky vrúbľovania: Najčastejšími spôsobmi je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch.
- Starostlivosť po vrúbľovaní: Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať.
- Ďalšie pestovanie: Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bolo v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.
Využitie cédrového dreva a oleja
Cédrové drevo je veľmi cenené pre svoju odolnosť voči hnilobe, drevokaznému hmyzu a hubám. Vďaka tomu sa výborne hodí na exteriérové stavebné prvky, obklady, aj základové hranoly v drevených stavbách. Je tiež ideálne na výrobu nábytku, masívneho, prípadne na výrobu dverí. Hoci je mäkké a veľmi dobre opracovateľné, v našich končinách je to stále exotické drevo. Vzpriamene rastúce stromy s rovným kmeňom sú na tieto účely najideálnejšie.
Cédrové drevo sa spája s rôznou mágiou, bylinárskymi receptami a ľudovou medicínou. Z listov a konárov cédra sa získava olej, ktorý má antiseptické účinky a používa sa na liečbu kožných ochorení, zápalov močových ciest, zápalov priedušiek, ale aj na aromaterapiu či ako repelent.
Ďalšie druhy cédrov
Rod Cedrus zahŕňa štyri pôvodné druhy, ktoré patria do čeľade jedľovité (Abietaceae):
- Cedrus libani (Céder libanonský): Pochádza z hôr Libanonu a je známy svojím rozvetveným tvarom. Je považovaný za najodolnejší druh u nás, aj keď spočiatku rastie pomaly.
- Cedrus atlantica (Céder atlantský): Pochádza zo severnej Afriky a je známy pre svoje modrozelené ihličie a odolnosť voči mrazom.
- Cedrus deodara (Céder himalájsky): Pochádza z Himalájí a je známy pre svoj elegantný previsnutý tvar. Je však najcitlivejší na mráz, preferuje tienisté stanovištia a je odolnejší voči suchu.
- Cedrus brevifolia (Céder krátkoihličný): Tento menší druh cédra pochádza z Cypru a dorastá do výšky 15 až 20 metrov. Rastie veľmi pomaly a tvorí riedku korunu.
Je dôležité poznamenať, že takzvaný Sibírsky céder, ktorého plodmi sú vzácne píniové oriešky, je v skutočnosti borovica sibírska (Pinus sibirica), ktorú niektorí botanici uvádzajú ako poddruh borovice limby (P. cembra). Na rozdiel od pravých cédrov borovica sibírska veľmi dobre znáša mrazy aj do -60 °C.
tags: #cedrus #atlantica #glauca #pendula #rozmnozovanie