Geneticky modifikované organizmy (GMO) a potraviny z nich získané sú témou rozsiahlych vedeckých diskusií, politických rozhodnutí a verejných debát. Ich celosvetové pestovanie a konzumácia sú sprevádzané otázkami týkajúcimi sa bezpečnosti, etiky, ekonomických výhod a environmentálnych rizík.
Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?
Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú také organizmy, v ktorých sa genetický materiál (DNA) zmenil spôsobom, ktorý prirodzene neprebieha. Tento proces sa označuje ako moderná biotechnológia, génová technológia, rekombinantná DNA technológia, prípadne genetické inžinierstvo. Umožňuje sa prenos jednotlivých génov z jedného organizmu do druhého, a to aj medzi druhmi, ktoré nie sú príbuzné.
Porovnanie genómu s programovým kódom je síce populárne, ale natolik zavádzajúce, že potom to vedie k divokým predstavám. Bunka neplní inštrukcie podľa nemenných informácií v genóme; DNA nie je množina algoritmov. Je to templát na stavebné prvky bunky, a to ani nie na všetky (proteíny, RNA, ale už nie napríklad bunkové membrány). Celý systém neustále hromadí mutácie pri každom zdvojení DNA, UV žiarení atď. Každá bunka nášho tela obsahuje milióny mutácií a žijeme ďalej. U rastlín je to všeobecne intenzívnejšie, celé kusy genómu sa náhodne rozbíjajú a zase skladajú, znásobujú. Rastliny sú z genetického hľadiska veľmi robustné, preto mohlo byť vyšľachtené napríklad tritikale (kríženec raže a pšenice). Pridanie informácie na syntézu jedného proteínu (typické pre GM plodiny) prírodu určite neohrozuje.
História a vývoj genetických modifikácií
Pri génových manipuláciách ide v podstate o to, aby sa preniesli určité vlastnosti jedného organizmu na druhý. Prvé pokusy o zmenu DNA začal nemecký biológ a kňaz Gregor Mendel, keď začal s krížením hrachu. V roku 1923 sa začali prvé pokusy na zemiaku a kukurici. V 60. rokoch začali pestovať geneticky modifikovanú pšenicu. V roku 1983 vznikla prvá geneticky modifikovaná rastlina. V roku 1994 vznikla rajčina Flavr Savr, ktorá sa v dôsledku genetickej modifikácie dala dlhšie skladovať. Dnes už máme GM plodiny od výmyslu sveta, napríklad technické zemiaky, do ktorých vložili genetický kód tresky, aby mali viac škrobu, nech sa z nich vyrobí viac lepidla či tmelu. Indický baklažán bol vedcami zmodifikovaný tzv. Bt toxínom, aby sa sám chránil pred hmyzom; jeho pestovanie však neprešlo testami a bolo zakázané. Spomínané rajčiny, ktoré vďaka novému génu nikdy nedozreli a vydržali by dlho čerstvé, sa dostali na trh a zožali úspech, no napokon ich zakázali, pretože nedozreté rajčiny obsahujú solanín, ktorý je jedovatý. Podobne bol upravený losos rastovým hormónom, aby čo najrýchlejšie narástol.
Prečo sa vyvíjajú GM potraviny?
GM potraviny sa vyvíjajú a predávajú z dôvodu výhodnosti pre výrobcu alebo spotrebiteľa. Znamená to nižšiu cenu výrobku, prípadne dlhšiu trvanlivosť alebo lepšiu výživovú hodnotu. Pôvodným zámerom vývoja rastlín na báze GMO bola lepšia ochrana úrody. Dnes sa toto úsilie sústreďuje najmä na ochranu rastlín proti chorobám zapríčineným hmyzom a vírusmi, ako aj na zvýšenú odolnosť voči herbicídom.
Pridanie informácie na syntézu jedného proteínu je typické pre GM plodiny, ktoré neohrozujú prírodu. Napríklad, ryža môže produkovať betakarotén a vysievať sa v krajinách tretieho sveta, kde ľudia trpia avitaminózou. Kukurica, ktorá v sebe produkuje látku toxickú pre hmyz, eliminuje potrebu postrekovania z lietadla, čo je lacnejšie a látka zostáva len v kukurici. E. Coli môžu produkovať inzulín, ktorý je na rozdiel od hovädzieho úplne rovnaký ako ľudský, čo znižuje alergie a zjednodušuje logistiku. Možno tiež identifikovať bielkovinu spôsobujúcu alergiu na arašidy a zastaviť jej syntézu, čím sa vyrobí nealergénny arašid.
Základom poľnohospodárstva po celú dobu je uživenie populácie na danom priestore. V súčasnosti je priestorom na uživenie celá planéta. Disproporcie v produkcii potravín medzi EÚ, USA a Áziou a Afrikou vedú k obrovským sociálnym problémom a k strachu z hladomoru. Snahou vedecko-technického pokroku, reprezentovaného GMO, je aplikovať tieto výskumy tak, aby sa populácie, napríklad v Nigérii, nesťahovali, ale aby sa na základe manuálov, bez vody, bez škodcov a bez znalostí daného prostredia, podarilo vypestovať čo najviac potravín. Vedci majú aj vznešenejšie účely, a tak „vyrobili“ zlatú ryžu, určenú Ázijčanom trpiacim nedostatkom vitamínu A, do ktorej vniesli dva gény z narcisu a zo špeciálnej baktérie. Neskôr zistili, že im chýba aj vitamín E, tak „vyrobili“ modifikovanú repku olejnú.
Bezpečnosť a posudzovanie GM potravín
Rozdielne posudzovanie oproti tradičným potravinám
Spotrebitelia sa všeobecne domnievajú, že tradičné potraviny, ktoré sa konzumujú niekedy aj tisícky rokov, sú bezpečné. Pri bežnej inovácii potravín sa menia niektoré vlastnosti, a to pozitívne aj negatívne. Nové rastliny vyvinuté tradičným spôsobom sa zvyčajne nepodrobujú posudzovaniu rizík. Zodpovedné orgány väčšiny štátov sa domnievajú, že GM potraviny treba posudzovať osobitne. Vypracovali sa systémy na ich prísne hodnotenie vo vzťahu k ľudskému zdraviu a životnému prostrediu. Kým sa tieto potraviny dostanú na trh, posudzujú sa úplne inak ako bežné potraviny.
Jedným z cieľov Programu WHO o bezpečnosti potravín je pomáhať národným autoritám pri identifikácii potravín, ktoré by mohli byť rizikové a odporúčať nápravné opatrenia. Pri posudzovaní bezpečnosti GM potravín sa skúmajú: a/ priame účinky na zdravie (toxicita); b/ tendencia vyvolávať alergické reakcie (alergenicita); c/ konkrétne zložky, ktoré by mohli mať výživové alebo toxické vlastnosti; d/ stabilita vloženého génu; e/ výživové vplyvy súvisiace s genetickou modifikáciou; f/ všetky nežiaduce vplyvy, ku ktorým by mohlo dôjsť v súvislosti s vložením génu.
Potenciálne zdravotné riziká
Medzi hlavné obavy týkajúce sa zdravia ľudí patrí alergenicita. Prenos génov z bežných alergizujúcich potravín sa odporúča iba vtedy, keď sa dokáže, že bielkovina nového produktu alergiu nevyvoláva. Tradične vyvinuté potraviny sa všeobecne nepodrobujú testu alergenicity, preto FAO (Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu) a WHO vypracovali presné postupy na skúmanie GM potravín. Žiadna zo súčasných GM potravín nemá alergické účinky.
Ďalším rizikom je prenos génu. Dôvod k obavám by vznikol, keby sa gén z GM potravín preniesol na organizmus alebo baktérie v zažívacom trakte a v dôsledku toho by došlo k nepriaznivým účinkom na zdravie človeka. Týkalo by sa to predovšetkým antibiotickej rezistencie génov použitých pri tvorbe GMO. Hoci pravdepodobnosť prenosu je malá, odborníci FAO/WHO odporúčajú, aby sa antibioticky rezistentné gény nepoužívali.
Environmentálne riziká a ich posudzovanie
Pri posudzovaní rizík sa zohľadňuje príslušný GMO aj životné prostredie. Vyhodnocujú sa vlastnosti GMO a jeho stabilita v životnom prostredí súčasne s ekologickými charakteristikami príslušného prostredia. Posudzujú sa aj nežiaduce účinky, ku ktorým by mohlo dôjsť na základe vsadenia nového génu. Medzi potenciálne environmentálne problémy patrí možnosť začlenenia GMO do bežných divých rastlín; pretrvávanie génu po zbere GMO úrody; schopnosť iných organizmov (napr. užitočného hmyzu) prijímať gén produktu; stabilita génu; redukcia spektra iných rastlín vrátane straty biodiverzity; a nárast používania chemikálií v poľnohospodárstve. Otázky bezpečnosti GM z hľadiska životného prostredia sa líšia aj podľa miestnych podmienok.
Nepríbuzenské kríženie, teda pohyb génu v prírode z GM rastlín do bežných plodín alebo príbuzných odrôd, ako aj vzájomné miešanie plodín, by mohlo nepriamo ovplyvniť neškodnosť a bezpečnosť potravín. Ukázalo sa, že ide o reálne riziko, preto jednotlivé štáty prijímajú stratégie na zabránenie kríženia bežných plodín s GM plodinami. Neustála pozornosť sa venuje aj postupom monitorovania GM potravinových produktov na trhu.
V súvislosti s horizontálnym prenosom génov sa zistilo, že napríklad vírusy dokážu prenášať gény medzi dvoma hostiteľmi podobného druhu. Obavy vzbudzuje scenár, keď sa gén z ryby produkujúci silný toxín vloží do rastliny na ochranu pred škodcami, a vírus ho následne prenesie na inú travinu, napríklad z kukurice na pšenicu alebo na lubovolnú travinu na lúkach, kde sa pasú stada kráv. Hoci v prírode sa horizontálny prenos tiež občas podarí medzi druhmi, u viacbunkových organizmov dochádza ku „kradeniu“ DNA iba na úrovni jednej generácie a neovplyvňuje DNA pre rozmnožovanie, takže potomkovia túto ukradnutú DNA nemajú.
GM plodiny sú bezpečné v prípade, že prejdú testami, a pripravia sa z nich také isté potraviny, na aké sme zvyknutí. Do jednotlivých GM organizmov sú rôzne gény začlenené rôznym spôsobom. Znamená to, že každú GM potravinu a jej bezpečnosť treba posudzovať osobitne, pričom nie je možné dať jednoznačné vyhlásenie o bezpečnosti všetkých GM potravín. Posudzovanie rizík vychádza z kódexových princípov. Na svetovom trhu sú dnes GM potraviny, ktoré boli podrobené posúdeniu rizika a nie je pravdepodobné, že by mohli ohroziť zdravie ľudí. Ani v štátoch, kde boli GM potraviny schválené, sa dosiaľ neprejavili žiadne riziká v dôsledku ich konzumácie.
Globálna a európska regulácia a pestovanie GMO
Legislatíva v jednotlivých štátoch
Niektoré štáty zatiaľ GM potraviny nezohľadnili v legislatíve. Tam, kde legislatívu majú, zameriavajú sa najmä na posudzovanie rizík pre zdravie spotrebiteľov, berú však do úvahy aj aspekty životného prostredia. Legislatíva GM potravín sa bude ďalej vyvíjať. Za prípravu medzinárodných noriem, kódexov praxe, smerníc a odporúčaní zodpovedá Komisia FAO/WHO Codex Alimentarius (skrátene len kódex). Kódex vypracoval princípy analýzy rizík GM potravín. Zásadou je predtrhové vyhodnotenie priamych vplyvov jednotlivých produktov, ako aj neúmyselných vplyvov (ktoré môžu nastať v dôsledku začlenenia nového génu). Kódexové princípy neznamenajú zmenu národnej legislatívy, ale konkrétne sa vzťahujú na dohodu WTO o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach (SPS). Uplatňujú sa pri riešení medzinárodných sporov. Kódexová komisia schválila v roku 2003 tieto dokumenty:
- Princípy analýzy rizika z potravín odvodených od modernej biotechnológie
- Smernica na posudzovanie neškodnosti potravín odvodených z rekombinantných DNA rastlín
- Smernica na posudzovanie neškodnosti potravín odvodených z rekombinantných DNA mikroorganizmov
- Posúdenie možnej alergenicity
Situácia v Európskej únii
V Európskej únii platia najprísnejšie kritériá upravujúce GMO na svete. Už 20 rokov je nastavený prísny proces schvaľovania takýchto plodín. Metodológia sa neustále vyvíja a pravidelne sa upravuje a sprísňuje, a to všetko na základe vedeckých podkladov. Geneticky modifikované organizmy sa schvaľujú na použitie v potravinárstve, alebo ako krmovina. Existuje aj schvaľovanie za účelom pestovania, čo je omnoho zložitejší proces. Preto máme v Európskej únii takto schválenú len jednu odrodu kukurice.
Samotný proces schvaľovania začína tým, že spoločnosť, žiadajúca o autorizáciu GMO, musí predložiť množstvo podkladov, ktoré posúdi Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Tento úrad následne vydá stanovisko, či je produkt na dané použitie v poriadku alebo nie. Schvaľovací proces by bez pripomienok prebehol aj za jeden rok, avšak často sa stane, že sú vznesené pripomienky alebo sa objavia nové fakty, čo proces samozrejme predĺži. Po umiestnení autorizovaných GM potravín na trh sa ďalej skúmajú ich dopady na životné prostredie. Tento komplexný prístup zabezpečuje vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat i životného prostredia. Európska komisia nedávno rozhodla o autorizácii piatich GMO na používanie v oblasti krmív a potravín. Takto schválených odrôd GMO máme v EÚ okolo 30.
Prísny právny rámec EÚ platí aj pri dovážaní GMO na európsky trh. Musí byť preukázané, že plodina nepredstavuje riziko pre zdravie ľudí, zvieratá a životné prostredie. Aj v prípade dovážanej sóje sa uplatňujú prísne pravidlá pre udeľovanie povolení. To znamená, že importujeme len tie odrody GMO, ktoré sú povolené na trhu EÚ. Dvadsaťšesť z 27 krajín EÚ používa GM plodiny ako zdroj bielkovín do krmovín. Sója aj kukurica sa dovážajú v obrovských množstvách. Na európskom trhu sa produkuje veľké množstvo mäsa a nie je možné dopestovať dostatok krmiva pre zvieratá. EÚ potrebuje na svojom území sóju ako zdroj bielkovín na kŕmenie zvierat vrátane kurčiat, ošípaných a hovädzieho dobytka, ako aj na produkciu mlieka. V súčasnosti jej EÚ dováža približne 30 miliónov ton za rok, pretože nedokáže vyprodukovať dostatočné množstvá.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie dosiahli dohodu o vývoji rastlín vytvorených pomocou tzv. nových genomických techník (NGT). Tieto techniky zahŕňajú úpravy malých častí DNA rastlín pomocou genetických nástrojov, na rozdiel od starších GMO metód, ktoré zahŕbajú zavedenie genetického materiálu z iného organizmu. Cieľom regulácie je zlepšiť konkurencieschopnosť agropotravinárskeho sektora, zabezpečiť rovnaké podmienky pre európskych operátorov, posilniť potravinovú bezpečnosť a znížiť závislosť od externých zdrojov. Dohoda uľahčuje pravidlá pre niektoré NGT rastliny kategórie 1, ktoré sú považované za ekvivalentné prirodzene sa vyskytujúcim odrodám. NGT odolné voči herbicídom alebo produkujúce insekticídy nebudú na trhu povolené, rovnako ako žiadne NGT v ekologickom poľnohospodárstve. Copa Cogeca, zastrešujúca organizácia pre hlavné európske poľnohospodárske zväzy a veľké spoločnosti zaoberajúce sa osivom, vyzvala na zjednodušenie pravidiel z dôvodu konkurencieschopnosti Európy voči Spojeným štátom a Číne, ktoré NGT povoľujú. Dohoda však čelí kritike zo strany environmentálnych skupín a sektora ekologického poľnohospodárstva, ktoré poukazujú na nedostatok označovania finálnych produktov obsahujúcich NGT. Dohoda ešte potrebuje konečné schválenie členskými štátmi a Európskym parlamentom, aby mohla nadobudnúť účinnosť.
Prehľad schválených GM plodín na svetovom trhu
GM plodiny, ktoré sú na svetovom trhu, boli vyvinuté s cieľom splnenia niektorej zo základných požiadaviek: rezistencia voči poškodeniu hmyzom; rezistencia voči vírusovým infekciám; tolerancia voči niektorým herbicídom. Všetky použité gény pochádzajú z mikroorganizmov.
| Plodina | Vlastnosť | Oblasť alebo štát, kde je plodina schválená |
|---|---|---|
| Kukurica | Rezistencia voči hmyzu | Argentína, Kanada, Južná Afrika, USA, EÚ |
| Kukurica | Tolerancia voči herbicídom | Argentína, Kanada, USA, EÚ |
| Sója | Tolerancia voči herbicídom | Argentína, Kanada, Južná Afrika, USA, EÚ (len na výrobné účely) |
| Semeno repky | Tolerancia voči herbicídom | Kanada, USA |
| Čakanka | Tolerancia voči herbicídom | EÚ (len na skrmovanie) |
| Tekvica | Rezistencia voči vírusom | Kanada, USA |
| Zemiaky | Rezistencia voči hmyzu, tolerancia voči herbicídom | Kanada, USA |
GMO na Slovensku
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré pestovanie GMO povoľujú, zatiaľ na pokusné účely. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe oznamuje, že v roku 2021 a 2022 sa v Slovenskej republike nepestovali žiadne geneticky modifikované rastliny. To ale neznamená, že sa GM potraviny a produkty z nich nevyskytujú na trhu.
Málokto vie, že aj Slovensko sa venuje výskumu GMO, a dokonca na to máme ústav, presnejšie Centrum výskumu rastlinnej výroby (CVRV), ktoré sídli v Piešťanoch. Tejto štátnej inštitúcii šéfuje doc. RNDr. Ján Kraic, PhD., ktorý s GM plodinami či potravinami problém nemá a považuje ich za súčasť rozvoja. Domnieva sa, že ich konzumáciou ľudský organizmus neovplyvňujeme. Docent Kraic tvrdí, že my všetci geneticky modifikované potraviny konzumujeme už dlho. GMO sa vyskytuje v čokoláde, zmrzline, sladkostiach, nápojoch, vo víne, v pive, vo vajíčkových výrobkoch. Na týchto výrobkoch nenájdete označenie GMO, pretože to nevyžaduje zákon. Napríklad bežný glukózový sirup mohol byť vyrobený z GM kukurice. CVRV v Piešťanoch dokonca vyvíja vlastnú GM pšenicu, ktorá by mala produkovať esenciálnu mastnú kyselinu, ktorú žiadna obilnina na svete neprodukuje. Keďže ide o štátny výskum, otázne je, kto v konečnom dôsledku takúto významnú plodinu zobchoduje. Centrum podlieha prísnym kontrolám a previerkam. Na Slovensku máme jeden z najprísnejších zákonov o používaní GMO na svete.
Európska legislatíva určuje, že každá u nás vyrobená potravina s obsahom vyšším ako 0,9 percenta GMO musí byť označená. Faktom však zostáva, že žiadny zákon neprikazuje, aby toto označenie mali aj produkty napríklad z mäsa zvierat kŕmených GM krmivom. Ak by sa s pestovaním GMO prehnalo a stala by sa nejaká katastrofa, Slovensko udržiava génovú banku, kde sa uchovávajú vo forme semien kolekcie asi 160 rastlinných druhov a jej kapacita je až 50 000 vzoriek. Slúži to ako "archa", aby tá posledná zásoba niekde existovala, keď sa naozaj niečo stane.
Sú GMO dobré alebo zlé? Genetické inžinierstvo a naše potraviny
Kontroverzie a verejná mienka
Nie každý s GMO súhlasí. Okrem problému, že rozšírenie GMO môže ohroziť druhovú rozmanitosť, neexistujú štúdie, ktoré by posúdili ich vplyv na ľudský organizmus. Tieto štúdie sa nerobia preto, lebo je neetické robiť takéto dlhodobé pokusy na ľuďoch. Slovenský zákon o GMO stanovuje, že ak sa vyskytne informácia, ktorá by upozornila na riziko GMO výrobku pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, môže štát obmedziť alebo zakázať použitie takého výrobku na území SR.
Docent Kraic zdôrazňuje, že pokusy na zvieratách existujú a sú dokonca povinné. Každá potravina, ktorá sa dostane na trh a má niečo s genetickou modifikáciou, však prechádza prísnejšou kontrolou ako tá obyčajná. Docent Kraic uvádza, že GMO sú dobré pre tých, ktorí ich vymysleli (je to biznis) a aj pre farmára, ktorý to pestuje, lebo dokáže znížiť náklady. Predajná cena GM sóje je asi o 100 eur nižšia oproti konvenčnej. Menej sa postrekuje, potrebuje menej výjazdov do poľa, šetrí naftu, pracovnú silu.
Najviac GMO sa pestuje a produkuje v Amerike, kde sa už najnovšie klonujú zvieratá, ktoré chcú dostať na európsky trh. Existujú však aj krajiny, ktoré produkciu GMO zakazujú, presnejšie nepovoľujú ich pestovanie a snažia sa im zabrániť dostať sa aj na domáci trh. Patria sem napríklad Francúzsko, Maďarsko či Rakúsko. Potom existuje extrém, napríklad Ukrajina, kde sú GM plodiny absolútne bez kontroly.
Obavy spotrebiteľov významne ovplyvňujú obchodovanie EÚ. Prispeli aj k moratóriu na schvaľovanie GM produktov. Trh s GM potravinami a GMO však podlieha legislatíve, ktorá sa v EÚ zaviedla už začiatkom 90. rokov a priebežne sa dopĺňa a aktualizuje. V období rokov 1991-1998 schválila Európska komisia 18 GMO. Neskôr, v dôsledku narastajúcich obáv obyvateľstva a rôznych organizácií, sa proces spomalil. Spotrebitelia sa zvyknú zaujímať o zloženie potravín a ich bezpečnosť. Oveľa tolerantnejšie sa správajú voči biotechnologicky vyrobeným liekom, ktorých prvoradým poslaním je pôsobiť na zdravie. Prvé GM potraviny na európskom trhu nemali dlhšiu záručnú dobu, nemali lepšiu chuť, ani neboli lacnejšie. Dôvera spotrebiteľov voči potravinám v Európe poklesla po sérii rôznych afér v druhej polovici 90. rokov minulého storočia. Tie síce s GM potravinami nesúviseli, prispeli však k obavám.
Dvadsiateho piateho mája sa v Bratislave konal pochod odporcov GMO, ktorý bol koordinovaný s okolitými krajinami a niesol názov Pochod proti Monsanto. Ide o medzinárodnú poľnohospodársku spoločnosť, lídra v oblasti GM plodín, ktorá podľa odporcov výrazne prispieva k ničeniu tradičného a trvalo udržateľného poľnohospodárstva. Monsanto na Slovensko donieslo geneticky modifikovanú kukuricu, ktorá je výrazne odolná proti herbicídom. Zástancovia GMO tvrdia, že je to výrazný pokrok, pretože poľnohospodári ušetria na nákladoch, vykynožia burinu a kukurica prežije. Odporcovia zasa upozorňujú, že môže dôjsť k vyhynutiu nielen buriny, ale i všetkých iných rastlín, čo môže výrazne ovplyvniť potravový reťazec v okolí, prídeme o hmyz, vtáky či hlodavce. Nekontrolovateľné rozšírenie takejto kukurice tiež môže spôsobiť jej nadrozmerné pestovanie na úkor iných plodín, a tak sa môže stať, že sa bude pestovať iba lacná odolná GM kukurica. Otázka vplyvu na človeka zatiaľ nemá serióznu odpoveď, relevantné výskumy v tejto oblasti neexistujú.
Konšpiračné teórie naznačujú, že všetko, čo sa deje s GMO, smeruje k tomu, že „vyvolení“ ovládajúci svet konzumujú skutočné potraviny, zatiaľ čo zvyšok sveta konzumuje všetko, čo korporácie vyrobia, strácajúc pamäť na skutočnú chuť. Podľa týchto teórií nemôžeme si sami veľa vypestovať, každé semeno podlieha prísnej registrácii, chov domácich zvierat podlieha kontrole a všetky sú povinne čipované.
Budúcnosť geneticky modifikovaných organizmov
Predpokladá sa, že pomocou GM organizmov sa umožní vyvinúť rastliny odolnejšie voči chorobám či suchu, plodiny s vyššou výživovou hodnotou, rýchlejšie rastúce ryby, ako aj rastliny či zvieratá produkujúce farmaceuticky významné bielkoviny, napríklad vakcíny. Aký vývoj možno očakávať v oblasti GMO? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporuje rozvoj biotechnológie, pretože zdravie ľudí môže významne ťažiť z jej potenciálu. Ide napríklad o zvýšený obsah živín v potravinách alebo zníženú alergenicitu a efektívnejšiu produkciu. Vývoj v tejto oblasti musí jednoznačne napredovať. Prvoradým záujmom WHO je ochrana zdravia spotrebiteľov, preto sa aktívne podieľa na posudzovaní GM potravín a tvorbe kódexových smerníc a iných dokumentov, pričom spolupracuje s ďalšími kľúčovými organizáciami, najmä Svetovou organizáciou pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO) a Programom Spojených národov pre životné prostredie (UNEP).
tags: #celosvetove #pestovanie #geneticky #modifikovanych #potravin #graf