Pestovanie hrubostenných paprík

Paprika je rôznorodá nielen farbou, ale aj chuťou, tvarom, veľkosťou či odrodami. Patrí k výživným a obľúbeným druhom zeleniny, ktoré s obľubou vyhľadávame od neskorej jari až do obdobia prvých mrazov. Je obľúbenou prísadou do šalátov, omáčok, gulášov či len tak na priame konzumovanie. Niektoré odrody sa pestujú výhradne pre účely konzervovania. Spracovanie úrody závisí aj od veľkosti, konzistencie a farby plodov, ako aj od samotnej chuti papriky.

Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné a nevyžaduje si veľa priestoru. Ponúka sa tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny však budú najproduktívnejšie, ak im doprajete vhodné podmienky na rast.

Základné charakteristiky papriky

Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Sú charakteristické svojou citlivosťou na teplotné zmeny a chlad. Najviac im vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahujú optimálny rast a produkciu plodov. Paprika je pestovateľsky vysoko náročná plodina vhodná do poľných podmienok najteplejších oblastí, v ostatných oblastiach žiada pestovanie v krytých alebo chránených priestoroch.

Výber odrody

Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).

Hybridné odrody

Hybridy sú krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám a uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám.

Ak sa chystáte na miestne trhy nakúpiť priesady paprík, zaujímajte sa o to, akú odrodu kupujete. Vychádzajte predovšetkým zo zamýšľaného využitia plodov a chuťových preferencií. V popularite vedú papriky na priamu konzumáciu, no svojich verných priaznivcov majú i papriky, ktoré sú aromatickejšie a chuťovo výraznejšie. Tieto atribúty potom odovzdávajú aj do pokrmov. Taktiež vopred zvážte umiestnenie.

Typické hrubostenné odrody

Rubika F1 je poloneskorý hybrid sladkej papriky od SEMO, určený predovšetkým pre pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch, no v južných a teplejších oblastiach zvláda spoľahlivo aj poľné pestovanie. Rastliny majú stredný až vyšší vzrast a pevnejší, dobre rozvetvený habitus, vďaka čomu unesú bohatú násadu veľkých plodov.

Najvýraznejšou črtou Rubiky F1 sú jej veľké, hrubostenné kvádrovité plody. V technickej zrelosti sú sýto zelené, pevné a chrumkavé; v botanickej zrelosti sa prefarbujú do tmavočervenej farby, ktorá paprike dodáva veľmi atraktívny vzhľad. Hrubá dužina je šťavnatá, mäsitá, so sladkastou chuťou, bez nepríjemnej horkosti. Odporúča sa zber predovšetkým v botanickej zrelosti, keď sú plody tmavočervené, plne vyfarbené a chuťovo na vrchole.

Ďalšie odrody hrubostenných paprík:

• Kapie sú veľké, sladké a to z nich robí skutočné kráľovné paprík. Pre odrody kápií je typický podlhovastý tvar so špicom, hrubé steny a sladká chuť. Plody môžu byť vo farbách od zelenej cez žltú až po oranžovú a červenú, najobľúbenejšie sú červené.
• ‘Raduza F1’ - skorá odroda s veľkými plodmi v tvare širokého ihlanu, vhodná pod kryt aj na pole.
• ‘Thalia F1’ - poloskorá odroda s dlhými žltými úzko trojuholníkovitými plodmi, vhodná pod kryt.
• ‘Parade’ - poloskorá odroda s trojuholníkovými plodmi, zelená v technickej a sýtočervená v botanickej zrelosti, určená na pestovanie v skleníku a v teplejších oblastiach aj na poli.
• ‘Ornela’ - poloskorá odroda s dlhými, špicatými a sýtooranžovými plodmi, výborná na priamy konzum aj konzervovanie.
• ‘Rafaelus F1’ - veľmi skorá odroda určená primárne na zber plodov v botanickej červenej zrelosti.
• ‘Loran’ - poloneskorá odroda s dekoratívnym fialovým sfarbením počas dozrievania.
• ‘Saskia F1’ - svetlozelená v technickej zrelosti, sýtočervená v botanickej zrelosti, vhodná pod kryt aj na pole.
• Paprika Cynthia - obľúbená odroda na konzumáciu v čerstvom stave a zaváranie.
• Paprika Lydia - veľmi úrodná skorá kápia s vysokým vzrastom a sladkými plodmi, určená na tepelné spracovanie.
• Paprika Bendigo - kapijovitá odroda, sýtočervená s jemnou štipľavou pachuťou. Dorastá až do veľkosti približne 90 centimetrov.
• Papriky štvorcového/kvadratického tvaru - sú sladké a šťavnaté, ideálne na priamy konzum. Sú hrubostenné (zo všetkých paprík majú najsilnejšiu stenu) s tupým zakončením, ich tvar pripomína menšiu kocku a môžu byť zelené, žlté, oranžové, červené i fialové.
• Paprika Granova - odroda s plodmi zaujímavého kvadratického tvaru, výraznou šírkou a tupým koncom. Počas dozrievania prechádzajú od zelenej, cez oranžovú až po sýtočervenú farbu.
• Jabĺčková paprika - guľaté, hrubostenné a sladké papričky. Odporúča sa konzervovať. Paprika Alma je typickým zástupcom štipľavých jabĺčkových paprík, má hrubé steny a výbornú šťavnatosť. Poteší vysokou úrodnosťou.
• Dolmy F1 - hrubostenná, tmavozelená paprika, podobná kápii.
• Paprika PCR - najobľúbenejšia odroda papriky. Vypestujete si ju v skleníku, na balkóne či v záhrade. Ideálna je na chlebík, prípadne do šalátov. Charakterizuje ju žltá alebo bledozelená farba.

Predpestovanie sadeníc

Pre pestovanie papriky je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku, prípadne si sadenice kúpiť. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch.

Príprava semien a výsev

• Semená papriky klíčia pomalšie ako paradajky. Niektorým odrodám to môže trvať 14 až 21 dní.
• Na výsev rozhodne nepoužívajte bežnú zeminu zo záhrady alebo starý substrát z kvetináčov, ktoré bývajú príliš ťažké, môžu obsahovať zárodky chorôb a nemajú správnu štruktúru pre jemné korienky. Kúpte si kvalitný „výsevný substrát“ alebo štartovaciu zmes.
• Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku a drenážne otvory na dne.
• Semená papriky zasaďte do hĺbky približne 5 až 10 mm. Semiačko môžete do pôdy jemne zatlačiť druhým koncom ceruzky a zakryť substrátom.
• Nádoby umiestnite do teplej miestnosti (ideálne nad radiátor), pretože pre úspešné vyklíčenie potrebujú semená stabilné teplo, ideálne v rozmedzí 25 až 28 °C, no rozhodne nad 25 °C.
• Substrát udržujte vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.
• Akonáhle uvidíte prvé klíčky, fóliu odstráňte a doprajte im maximum svetla. Ak nemáte dostatočne svetlý parapet, použite pestovateľské LED lampy umiestnené priamo nad sadenicami.

Načasovanie výsevu a presádzania

Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady, aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). S výsevom začnite pokojne až začiatkom marca, pretože do záhrady budete presádzať najskôr v máji, keď pominie riziko prízemných mrazov. Paprika je totiž na chlad nesmierne citlivá.

Výsadba papriky

Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.

Príprava pôdy a stanovisko

• Najvhodnejšie sú záhrevné, humózne a dostatočne vododržné pôdy. Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7.
• V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala vlhkosť.
• Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená. Paprika je veľmi náročná na obživu. V jesennom období pohnojte maštaľným hnojom, na jar pridajte k sadenici kompost.
• Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Paprika a jej výsadba sa viaže na teplé počasie a slnečné stanovisko.

Aklimatizácia sadeníc

Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia by mala trvať minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Pred finálnym presadením do záhrady musia papriky prejsť „tréningom“ - dva týždne vopred ich počas dňa vynášajte von na chránené, polotienisté miesto, pričom prvý deň len na hodinu či dve a postupne čas predlžujte.

Presádzanie sadeníc do záhrady

Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Zo sadeníc papriky odstráňte najnižšie poschodie lístkov a vysádzajte ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrňte sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačte a výdatne polejte vodou.

Medzi rastlinkami dodržte dostatočné rozostupy. Pestovať môžete s oporou aj bez nej. Závisí to od výšky samotnej rastliny, veľkosti a hmotnosti plodov. Po výsadbe papriky zatlčte do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.

Pestovanie v nádobách (kvetináčoch)

Papriku nemusíte pestovať len v záhrade. Dobrou voľbou je aj skleník či fóliovník. Pre mestských záhradkárov je ideálnym riešením balkón, prípadne terasa. Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj v menších kontajneroch (10 - 20 l).

Pestovanie v kvetináčoch má však svoje pravidlá: kvetináč musí mať na dne otvory. Spodnú časť vyplňte drenážou, prekryte geotextíliou a až potom dajte substrát. Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky.

Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplné dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov, na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka.

Starostlivosť o papriku počas rastu

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.

Teplota a vetranie

Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože akonáhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.

Zálievka

Na dostatok vody si paprika skutočne potrpí. Má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.

Najlepším časom na zálievku je neskorý večer alebo skoré ráno, keď slnko ešte nesvieti tak prudko. Používajte len odstátu vodu, ktorá sa teplotou približuje teplote pôdy a polievajte výlučne ku koreňom, nikdy nie na listy. Studenou vodou by ste paprike spôsobili šok. Pričasté polievanie škodí, korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam.

Hnojenie

Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú. Preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať.

Ak však nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody. S hnojením začíname až po objavení prvých pravých listov (druhý pár listov po klíčnych lístkoch). V záhrade prihnojujte liadkom. Ak pestujete v nádobách, siahnite po hnojivách s postupným uvoľňovaním.

Buriny a okopávanie

Buriny uberajú živiny, tienia a tvoria prostredie vhodné na rozvoj chorôb. Porast preto udržujte čistý. Pri okopávaní myslite na to, že paprika zakoreňuje plytko a hlbším prekopaním môžete poškodiť korene. Paprika si vyžaduje pôdu bez parazitických rastlín. Okrem rýľovania a zbavenia pôdy nežiadúcich koreňov môžeme aj pôdu obohatiť o potrebné živiny.

Prezimovanie

Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6 °C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).

Škodcovia a choroby

Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Medzi najznámejších škodcov patria vošky, molice skleníkové, strapky západné a roztoče chmeľové. Roztočec chmeľový je rovnako ako voška, parazitom, ktorý z rastliny vyciciava dužinu. Dorastá do veľkosti približne 0,2 - 0,4 mm a je veľmi zložité ho uzrieť voľným okom. Medzi najrezistentnejších škodcov patrí strapka západná, pri ktorej musíme chemické postreky pravidelne striedať.

Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.

Zber úrody

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať, až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.

Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.

Užitočné tipy pre bohatú úrodu

• Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia, je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť. Akonáhle paprika po prvýkrát zakvitne, kvety odtrhnite. Papriku ich rast zbytočne oberá o energiu. Po tomto kroku sa zameria viac na rast byle, listov a tvorbu bohatšej úrody.
• Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
• Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.

tags: #cervena #parika #hrubostena #pestovanie