Tracheomykózne ochorenie brestov, známe ako holandské ochorenie brestov (Dutch Elm Disease), predstavuje jeden z najvýznamnejších príkladov negatívnych dopadov zavlečenia nepôvodného organizmu do nových pôdno-klimatických podmienok. Tento problém zasiahol bresty nielen na Slovensku, ale v celej Európe a Severnej Amerike, pričom základným ponaučením je, že prevencia zavlečenia patogénov je kľúčovým opatrením ochrany drevín.
Pôvodcovia a charakteristika ochorenia
Ochorenie spôsobujú huby z rodu Ophiostoma, konkrétne Ophiostoma ulmi a Ophiostoma novo-ulmi. Tieto patogény patria do triedy Ascomycetes a v rámci infekčného procesu využívajú askospóry ako hlavné infekčné štruktúry. Okrem pohlavného rozmnožovania sa rozmnožujú aj nepohlavne, v štádiu označovanom ako Grafium ulmi.
Vývoj ochorenia je silne závislý od klimatických podmienok:
- Optimálna teplota pre rast mycélia: 27,5 - 30,0 °C
- Tvorba konídií: 20 °C
- Tvorba peritécií: 8,0 - 10,0 °C
História šírenia a epidémie
Hynutie brestov bolo prvýkrát opísané v rokoch 1918 a 1919 v Holandsku, Belgicku, Nemecku a Francúzsku. Názov „Holandské ochorenie“ ochorenie získalo vďaka podrobnému opisu holandskej výskumníčky Dr. Diny Spierenburg v roku 1921. Na Britské ostrovy a do Rakúska sa ochorenie rozšírilo v roku 1926, do Poľska v roku 1928.
V Československu sa výskyt sústreďoval najmä v parkoch a alejách (Praha, Poděbrady, Brno, Banská Štiavnica). Podľa Dr. Jaroslava Pekla došlo k rapídnemu prejavu ochorenia po extrémne mrazivej zime 1928/1929, kedy teploty klesli až na -41 °C, čo predstavovalo pre stromy silný stresujúci faktor.
Zavlečenie patogénov
Podľa odborníkov ako C. Brasier či Dr. E.J. Butler, pôvod huby pravdepodobne leží v himalájskej oblasti. Do Európy a Severnej Ameriky boli tieto patogény zavlečené pravdepodobne v dôsledku medzinárodného obchodu s drevom (guľatinou) a logistických operácií počas 1. svetovej vojny, kedy boli spolu s materiálom v drevených obaloch a na paletách importované aj infikované časti dreva.
V 40. rokoch 20. storočia sa objavil nový, agresívnejší kmeň Ophiostoma novo-ulmi, ktorého epidemické rozšírenie v Európe je datované od 70. rokov 20. storočia. Neskôr, v roku 1995, bola popísaná aj tretia huba, Ophiostoma himal-ulmi, ktorá spôsobuje hynutie miestnych brestov v západnej časti Himalájí.
Odolnosť a ochrana pôvodných druhov
Na Slovensku sú pôvodnými druhmi brest horský (Ulmus glabra), brest hrabolistý (Ulmus carpinifolia) a brest väzový (Ulmus laevis). Tieto stromy často vytvárajú súčasť tvrdých luhov a niektoré jedince dosahujú vek až 400 rokov. Práve stromy, ktoré prežili bez poškodenia, sú nositeľmi génov odolných voči infekcii.
Jedným z hlavných ponaučení z histórie je zodpovedný prístup k využívaniu dreva. Používaním dreva pochádzajúceho z nášho územia významne znižujeme riziko zavlečenia nových patogénov a škodcov, proti ktorým nie sú naše domáce dreviny vyvinuli dostatočnú obranyschopnosť.