Na Slovensku platí prísna legislatíva týkajúca sa ochrany prírody, ktorá zakazuje trhať, vykopávať alebo inak ničiť chránené rastliny. Tomu, kto tento zákaz poruší, hrozí vysoká pokuta a prepadnutie veci.
Všeobecné zákazy a sankcie
V národných parkoch, prírodných rezerváciách a pamiatkach, kde platí tretí alebo piaty stupeň ochrany, je zakázané zbierať akékoľvek, aj nechránené rastliny. Za opakované ničenie chránených rastlín v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov, kedy už bola uložená sankcia, môže byť udelená dvojnásobná pokuta.
Maximálna možná pokuta v blokovom konaní na mieste vybraná strážou prírody je do 300 eur, u mladistvých osôb 60 eur. Maximálna pokuta uložená v konaní pred orgánom ochrany prírody môže dosiahnuť výšku 9958 eur, s možným prepadnutím veci. V prípade, ak sa osoba dopustí priestupku opakovane po tom, čo jej v predchádzajúcich dvoch rokoch bola za priestupok uložená sankcia, môže byť táto pokuta dvojnásobná, teda maximálne do výšky 19 916 eur.
Chránené druhy rastlín
Šafran karpatský (Crocus heuffelianus)
Po roztopení snehu mnohé lúky a pasienky zakvitnú šafranmi. Šafran karpatský je zákonom chránený druh s vysokou spoločenskou hodnotou 14 eur. Najčastejšie sa vyskytuje na vlhkých lúkach a lesných čistinkách. Veľké nápadné fialové kvety sa objavujú hneď po roztopení snehu a okvetné lístky majú na hornom okraji typické tmavé škvrny. Kvitnú od marca do apríla, v horských oblastiach až do júla.
Ohrozené poniklece (Pulsatilla)
Na suchých trávnatých porastoch sa na jar objavujú vzácne zákonom chránené poniklece. Tieto krásne kvety patria do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae).
Poniklec lúčny maďarský (Pulsatilla pratensis subsp. hungarica)
Poniklec lúčny maďarský je kriticky ohrozený druh, ktorého spoločenská hodnota je 230 eur. Pravdepodobne sa vyskytuje výlučne na Východoslovenskej nížine a patrí k najohrozenejším zástupcom cievnatých rastlín sústavy Natura 2000 rastúcich na Slovensku. Je prísne zákonom chránený.
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
Medzi prvých poslov jari patrí aj poniklec slovenský. Rastie v teplých krovinách a trávnatých skalných stráňach a je ozdobou vápencových skál. Jeho kvety sú výrazne fialové. V SR sa vyskytuje hlavne v Nízkych Tatrách, Krivánskej Malej Fatre, ale aj v Západných Tatrách, Veľkej Fatre, Slovenskom Rudohorí, Muránskej planine a Slovenskom raji. Spoločenská hodnota tohto druhu je 16,59 €.
Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)
Na výslnných a suchých trávnatých svahoch, lesostepiach a skalnatých stráňach rastie chránený poniklec veľkokvetý. Na Slovensku je rozšírený v oblasti južného Slovenska, predhoriach Západných Karpát. Severnú hranicu jeho areálu tvoria Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie a Nízke Beskydy až po Vihorlat. Spoločenská hodnota tohto druhu je vyčíslená na 37 €.
Snežienka jarná (Galanthus nivalis)
S príchodom jari sa snežienky jarné objavujú nielen na lúkach, ale často aj naaranžované vo váze v domácnostiach. Od 1. júna 2021 je druh snežienka jarná chránený na celom území Slovenska vyhláškou č. 170/2021 Z.z. Zákaz sa vzťahuje na úmyselné trhanie, zbieranie, rezanie, vykopávanie alebo ničenie rastliny v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode.
Taktiež ju nemožno držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu, ak pochádza z voľnej prírody. Zákaz sa podľa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) nevzťahuje na chránenú rastlinu, ktorá nepochádza z voľnej prírody alebo pre ktorú bola vydaná výnimka. Spoločenská hodnota snežienky je 200 eur.
V médiách sa v súčasnosti často vyskytujú staršie informácie, kedy bolo možné snežienky trhať do druhého stupňa ochrany vrátane. Tieto informácie sú už neaktuálne.
Vo vyššom stupni chráneného územia, konkrétne v chránených územiach s tretím a štvrtým stupňom ochrany (národné parky, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky či chránené areály), by mohlo byť zbieranie snežienok potrestané pokutou, ktorej horná hranica je až 3300 EUR. Je veľmi dôležité zachovať a chrániť tieto druhy, nevykopávať, nepresádzať ani neodstraňovať.
Objavte detailný a rozmanitý svet snežienok | RHS
Zber lesných plodov
Obdobie dozrievania čučoriedok, lesných jahôd, malín a rôznych druhov húb je spojené s ich hromadným a opakovaným zberom. Ministerstvo životného prostredia upozorňuje, že na väčšine územia národných parkov Slovenska je zber týchto lesných plodov zakázaný a je v rozpore s ochranou prírody. Zber je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny zakázaný v treťom až piatom stupni ochrany - teda aj na území národných parkov.
Výnimky a obmedzenia
Výnimkou sú len národné parky Slovenský raj, Slovenský kras a Veľká Fatra. Aj tu je však zber povolený len na vyhradených miestach a pre vlastnú spotrebu. Dohľad nad dodržiavaním zákona o ochrane prírody a krajiny vykonávajú zamestnanci správ národných parkov alebo dobrovoľní strážcovia prírody, ktorí sa pohybujú po chránených územiach.
Pokuty a dopady na prírodu
Za porušenie tohto zákazu môžu strážcovia prírody uložiť previnilcovi pokutu, v blokovom konaní až do výšky približne 66 eur, ako aj odobratie nazbieraných lesných plodov. Za porušenie tohto zákazu vo väčšom rozsahu však hrozí pokuta až takmer 3320 eur.
Častým problémom je správanie sa zberačov v chránených územiach. V snahe nazbierať čo najviac lesných plodov v krátkom čase používajú pomôcky, ktorými poškodzujú kríčky čučoriedok. V hustom poraste čučoriedok, ktorý ochraňuje pôdu a napomáha tvorbe humusu, vyšliapavajú chodníčky, ktoré sa stávajú potenciálnym zdrojom erózie. Okrem toho často zanechávajú odpad a pohybom mimo turistických chodníkov rušia pokoj aj v odľahlých, pokojových zónach od skorých ranných hodín až do zotmenia.
Význam lesných plodov pre živočíchy
Lesné plody sú kľúčovým zdrojom potravy pre veľké množstvo živočíchov, ktoré si počas leta a jesene robia tukové rezervy pre prežitie v zimnom období. Pre svoj vysoký obsah cukru sú lesné ovocie ideálne na tento účel. Medzi takéto živočíchy patrí hlavne medveď hnedý, ale aj drobné hlodavce. Pre mnohé druhy vtákov, ako napríklad vzácny tetrov hlucháň a tetrov hoľniak, je plod čučoriedky významným sezónnym zdrojom potravy. Zber lesných plodov teda nesúvisí len s tým, že živočíchy prichádzajú o prirodzenú potravu, ale zberači ich často rušia vo svojom prirodzenom prostredí.
Zber zhodeného parožia
Zber zhodeného parožia bez povolenia je aj v Tatranskom národnom parku (TANAP) nelegálny. Správa TANAP-u upozorňuje a vyzýva návštevníkov, aby nájdené parohy ponechali na mieste alebo kontaktovali užívateľa príslušného revíru. Obdobie neskorej zimy a skorých jarných mesiacov je v Tatrách prirodzeným časom, keď jelene zhadzujú svoju ozdobu - parožie. Aj pomocou fotopascí sa strážcom prírody darí odhaľovať prípady nelegálneho zberu.
Parožie je vlastníctvom užívateľa poľovného revíru. Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve hovorí, že kto chce zberať a privlastňovať si ich, musí mať oficiálne povolenie na lov vydané užívateľom poľovného revíru. Ochranári pripomínajú, že zbierať parožie nemôže hocikto, a každý zhodený kus má pre odborníkov významnú hodnotu.