Moruša čierna je strom, ktorý je známy nielen svojimi chutnými plodmi, ale aj mnohými zdravotnými benefitmi, ktoré ponúkajú aj jej listy. Tieto listy sú vďaka vysokému obsahu antioxidantov skutočnou bombou v ochrane buniek a podpore celkového zdravia organizmu.
Výnimočnosť listov moruše čiernej
Listy moruše čiernej sú plné esenciálnych látok, vitamínov a stopových prvkov. Obsahujú rôzne antioxidanty, ako sú flavonoidy a fenolické zlúčená, ktoré môžu pomôcť chrániť bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi. Výťažky z listov tohto druhu moruše sú často využívané v tradičnej čínskej medicíne. Jej hlavný prínos spočíva v znižovaní krvného tlaku a dosiahnutí telesnej a duševnej rovnováhy. Podporujú krvotvorbu, pomáhajú pri liečbe leukémie, hnisavej angíny a zápalu hrdla, a znižujú krvný tlak.
Listy sú tuhé, kožovité a vyznačujú sa rôznolistosťou (heterofíliou), čo znamená, že na mladých výhonkoch sú laločnaté, zatiaľ čo na starších sú celistvookrajové. Na spodnej strane môžu byť jemne chlpaté, čo je jeden zo znakov odlišujúcich ju od moruše bielej čiernoplodej.
Moruša veľkoplodá ‘Trnavská’ - Slovenská odroda s bohatou históriou
Moruša veľkoplodá ‘Trnavská’ je slovenská odroda moruše, ktorá je známa svojimi veľkými a chutnými plodmi. Táto odroda bola vyšľachtená na Slovensku a je obľúbená vďaka svojej vysokej úrode, odolnosti a nenáročnosti na pestovanie. Vznikla skrížením moruše čiernej a moruše červenej. Plody sú dlhé približne 3 cm a majú tmavo červenú až čiernu farbu. Dozrievajú koncom júla až začiatkom augusta.
Moruša čierna pochádza z juhovýchodnej Ázie, u nás kedysi hojne pestovaná, dnes už skoro zabudnutá. Je príbuzná figovníka, vhodná do teplejších vinorodých oblastí, mrazuvzdorná do -30 °C, znesie aj dlhšie sucho. Kry rastú do výšky 3 - 4 m, strom potom do výšky 10 i viac metrov. Veľké listy robia z tejto rastliny tiež dekoratívny ker.
Pestovanie a vlastnosti moruše
Nároky na pestovanie
Moruše sú samoopelivé. Preferujú pôdy mierne kyslé, priepustné, vlhké, ale nikdy nie mokré a ťažké. Dobre znášajú znečistené ovzdušie. Koruny sa presvetľujú a rezom sa dá docieliť požadovaná výška stromu.
Odolnosť a mrazuvzdornosť
Moruša čierna Trnavská je mrazuvzdorná do -30 °C. Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, čím väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom.
Rozmnožovanie
Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia.
Taxonomické otázky a história pomenovania
Moruša čierna pre svoje pomenovanie a určenie zažila neuveriteľnú, takmer detektívnu kauzu. V roku 1947 poslal riaditeľ ovocinárskej školy v Šali výhonok moruše čiernej z Častej pri Trnave vtedajšiemu rektorovi Karlovej univerzity v Prahe. Ten ju porovnával s položkami herbára katedry botaniky a dospel k názoru, že ide o kríženca moruše čiernej a moruše červenej. Tento podľa neho nový druh pomenoval Morus trnaviensis, čo odbornú verejnosť rozdelilo na dva tábory.
Ako prvý spochybnil morušu trnavskú Daniel Kovalovský z Mlyňan v roku 1960. Dnes sa oficiálne uznáva názov moruša čierna. Pojem moruša trnavská je nevhodné synonymum, lebo v Trnave sa tento druh nevyskytuje. Českí kolegovia spôsobili zmätok, ktorý sa dnes veľmi ťažko opravuje, pretože aj v novších ovocinárskych publikáciách sa toto nesprávne označenie stále používa. Ďalší problém vzniká zamieňaním moruše čiernej s čiernoplodou formou moruše bielej, a to aj na menovkách stromčekov v ovocných škôlkach a v katalógoch.
Na Slovensku a južnej Morave rastie morfologicky výrazný typ moruše s väčšími tmavočiernymi plodmi, ktorý známy český botanik Karel Domin opísal v roku 1948 ako nový hybridný taxón moruša trnavská. Neskôr niektorí pomológovia spochybňovali oprávnenosť opisu. Známy slovenský botanik docent Jozef Májovský tento typ moruše označil menom poddruhu Morus nigra subsp. tirnaviensis Domin. Bývalý riaditeľ Ústavu dendrobiológie SAV František Benčať odporúčal hodnotiť tieto moruše ako pestovanú odrodu (kultivar) „Trnavská“ - Morus nigra cv. Trnaviensis.
Využitie plodov moruše
Plody moruše majú sladký až sladkokyslý charakter a dajú sa konzumovať v čerstvom stave. Používajú sa na výrobu džemov, sirupov, kompótov, vína, zmrzliny, do koláčov, zákuskov a závinov, alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Obsahujú vitamín C, B1, B5, B6, E a betakarotén. Majú protizápalové a dezinfekčné účinky. Obsah železa v bobuliach moruše je porovnateľný s hovädzou sviečkovou.
Ivan Hričovský: MORUŠE NA SEVERE?
Moruša ako "večný strom"
Moruše možno pre ich reprodukčnú schopnosť nazvať večnými stromami. Pretože neskoro pučia a tak sa vyhýbajú neskorým jarným mrazom, ich v Ríme označovali ako múdre stromy. Stromy vysoké 8 až 12 m majú guľatú korunu širokú aj viac ako 10 m. Sú teplomilné, rastú v kamenistej, hlinitej pôde viníc a lúk. Kmeň nebýva vysoký. Strom sa po asi 150 rokoch často rozlomí vo výške 1 až 1,5 m a konáre postupne ľahnú na zem, často zakorenia a na tomto mieste vyrastie nový strom. Moruše takto vytvárajú nekonečné sústavy neurčiteľného veku.
Rozdiely medzi morušou bielou a čiernou
Moruša (morušovník) je opadavý listnatý strom alebo ker, ktorý prirodzene rastie v subtropickom a miernom pásme Ázie a Severnej Ameriky. Do tohto rodu sa zaraďuje asi 40 druhov. Do Európy boli zavlečené dva odlišné druhy:
- Moruša biela: Pôvodom z Číny a Kórejského polostrova. Má veľké, lesklé, na rube len riedko chlpaté listy a biele, prípadne ružové plody. V minulosti sa pestovala v súvislosti s rozvojom hodvábnictva a chovom priadky morušovej.
- Moruša čierna: Pôvodom najskôr z Iránu. Má na rube husto chlpaté listy a fialovo červené až čierne plody. V súčasnosti sa pestuje predovšetkým ako ovocný strom so sladkými plodmi.
Napriek taxonomickým nejasnostiam a rôznym pomenovaniam, teplomilnú morušu trnavskú by sme mali pestovať v našich záhradkách ako zaujímavý ovocný strom s chutnými plodmi.