Premýšľate, ako skrášliť miesto pri múriku, betónový plot alebo terasu? Skúste si do záhrady vysadiť popínavé okrasné rastliny, ktoré tieto miesta oživia a vnesú do nich farby.
Hrachor (Lathyrus)
Hrachor je príbuzný jedlého hrachu, takže patrí do čeľade bôbovitých. Pestuje sa ako letnička. Jeho kvety, ktoré vyrastajú z pazúch listov, pripomínajú motýlie krídla. Môžu mať rôzne farby, napríklad bielu, ružovú, červenú a fialovú.
Podmienky pestovania
Vyhovuje mu teplé a slnečné stanovisko s priepustnou a výživnou pôdou. Semienka saďte priamo na konečné stanovisko v marci alebo apríli. Hrachor ťahavý bude potrebovať oporu, okolo ktorej sa bude ovíjať. Ideálne sú múriky alebo ploty, no porastie takmer pri čomkoľvek.
Starostlivosť
Hrachor ťahavý je nenáročná rastlina, ktorá znesie aj mierne sucho, ale pre bohatšie kvitnutie ho odporúčame pravidelne zalievať. V našej ponuke nájdete tiež hrachor voňavý, ktorý je letničkou s veľmi podobnými nárokmi.
Čiernooká Zuzana (Thunbergia alata)
Páčia sa vám žlté kvety? Čiernooká Zuzana je letnička s jemnými žltými kvietkami, ktoré sú typické ich čiernym stredom. Kvitne od júla do septembra. Táto popínavá kráska sa vyšplhá takmer po akejkoľvek opore do výšky viac ako 2 m.
Podmienky pestovania
Čiernooká Zuzana preferuje slnečné stanoviská chránené pred vetrom. Má rada dostatok vlahy, ale neznáša premokrenie. Semienka saďte už v marci v interiéri alebo v dostatočne teplom skleníku.
Starostlivosť
Bohaté kvitnutie podporíte, pokiaľ ju budete pravidelne prihnojovať. Aby sa rastlina dobre rozrastala a kvitla čo najdlhšie, pravidelne ju zaštipujte. Odstraňovaním odkvitnutých kvetov podporíte tvorbu nových pukov.
Kobea popínavá (Cobaea scandens)
Kobea popínavá sa pestuje ako letnička, hoci je možné skúsiť ju prezimovať. Má krásne veľké fialové kvety, ktoré kvitnú od konca júna (začiatku júla) až do neskorej jesene. Jej semienka klíčia pomerne pomaly, no keď sa ujme, rýchlo sa rozrastá.
Výsev a výsadba
Semienka zasaďte do výsadbových nádob v marci až apríli. Mladé rastlinky pravidelne polievajte a doprajte im dostatok svetla. Von ich presaďte až po posledných jarných mrazoch, teda v druhej polovici mája.
Podmienky pestovania a starostlivosť
Kobea popínavá má rada humóznu pôdu bohatú na živiny a vyžaduje tiež dostatok zálievky. Pre ešte lepší rast odporúčame mladé rastlinky kobei vyväzovať k opore, aby sa mohli správne uchytiť. Ak chcete, aby bohato kvitla, pravidelne ju prihnojujte hnojivom s vyšším obsahom draslíka.
Hurmikaki (Diospyros kaki)
Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki.
Plody a vzhľad
Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine a majú vynikajúcu chuť. Stromy sa na jeseň vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova.
Stanovište a pôda
Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú.
Starostlivosť a pestovanie v nádobách
Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov.
Mrazuvzdornosť a ochrana
Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene. Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach.
Hnojenie a rez
Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Rez hurmikaki nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu.
Zber a konzumácia plodov
Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú.
Hurmi-kaki viržínske (Diospyros virginiana)
Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia.
Pestovanie v nádobe a zimovanie
Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením).
Hybridné odrody
Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C).
Pawpaw (Asimina)
Pawpaw je rastlina v našej oblasti síce nepôvodná, avšak našej klíme prispôsobená, nenáročná a veľmi odolná. Pri výbere stanovišťa treba brať ohľad na kvalitu pôdy (hĺbku a priepustnosť možno vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu) a na oslnenie v priebehu dňa (vhodné je slnečné, v teplých oblastiach mierne zatienené miesto).
Podmienky pestovania
Čím chránenejšie stanovište proti vetru, hlavne v zimnom období, tým lepšie. Z dôvodov cudzoopelivosti sa musia pestovať 2 rôzne odrody. Opelenie zabezpečujú najmä muchy a vietor. Je nevyhnutné aby obidve rastliny boli vzdialené max. 9 m od seba.
Mrazuvzdornosť a ochrana
Mrazuvzdornosť je udávaná minimálne do -25°C. Asimina kvitne relatívne neskoro a dlho. Kvitnutie nastáva pred úplným olistením, podľa charakteru počasia koncom apríla až mája a trvá až 3 týždne, takže prípadné jarné mrazíky by nemali poškodiť celú úrodu. Citlivosť nových výhonkov k mrazíkom stúpa s ich veľkosťou. Je vhodné minimálne prvý rok po výsadbe rastlinu na zimu mierne chrániť - osvedčilo sa nahrnutie zeminy okolo kmeňa do výšky cca 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach.
Hnojenie a škodcovia
Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Škodcami pawpaw prakticky netrpí, rastlina je insekticídna, jej domáci škodcovia v SR a ČR nežijú.
Rez a zber plodov
Pawpaw rastie v pomerne prísnom pyramidálnom tvare a kvitne na minuloročných letorastoch. Plody dozrievajú v septembri až októbri. Zrelosť sa pozná podľa ľahkého zmäknutia plodov a zmeny farby do žlta, po prípade je najlepším indikátorom zrelosti intenzívna exotická ovocná vôňa. Ak do príchodu mrazov nestihnú plody dozrieť na rastline, dozrejú v izbovej teplote po pridaní zrelých jabĺk cca do 14 dní. Pri konzumácii sa plody rozkroja, vyberú sa semená, ktoré sú jedovaté (iba pri rozkúsaní) a je sa obsah žlto-oranžovej farby, príjemnej vône, pudingovej konzistencie a exkluzívnej chuti.
Tuja (Thuja)
Tuja patrí medzi stálozelené dreviny. Má svojich zástancov aj odporcov. V dnešnej modernej minimalistickej dobe výsadieb je naozaj na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme.
Hnednutie tují a jeho príčiny
Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu.
Škodcovia a ochorenia
Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
Zálievka a svetlo
Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú. Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený.
Výsadba a starostlivosť
Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať. Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu.
Pestovanie v kvetináčoch
Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne.
Rez tují
Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách.
Prehnojenie
Aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú.
Zaujímavé kultivary
Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade. Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania.
Trvalkové záhony
Trvalkové záhony sa tešia obrovskej popularite a nájdeme ich v takmer každej záhrade. Trvalky sa umiestňujú buď na miesta vhodné na detailné pozorovanie jednotlivých rastlín, napr. k oddychovému zákutiu, alebo tak, aby sa v pokoji mohla vnímať celková kompozícia, teda na miesto kam sa dá pozrieť cez okno obývačky alebo terasy.
Kompozičné pravidlá
Pri menších skupinách stačí iba opora v pozadí, pri väčších sú nevyhnutné pevné oporné body priamo v záhone. Tieto prvky sú obyčajne dreviny. Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona. Oproti treba tento výrazný prvok vyvážiť podobným ale slabším prvkom ako ozvenou. Ak je záhon široký, treba vyvážiť navzájom tri podobné prvky: na jednu stranu sa umiestni veľmi nápadný prvok, slabší prvok sa umiestni na opačnú stranu a najslabší do popredia mimo stredu. Ak je záhon dlhý rozčlení sa na kratšie úseky. Pre jeden úsek sa vypracuje vhodné zoskupenie, ktoré sa potom niekoľkokrát opakuje ako článok reťaze.
Príprava pôdy a výsadba
Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové partie treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t.j. asi na 30 cm. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 - 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 - 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 - 0,4 m. Sadenice sa vysádzajú s pomocou lopatky alebo motyčky. Dlhé korene možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy.
Starostlivosť o trvalkové záhony
V prvom roku založenia trvalkovej partie sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, kedy podkopaná burina rýchlo uschne. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou.
tags: #ciernooka #zuzana #sadit #na #vzdialenost