Bežní škodcovia a choroby záhradných a poľnohospodárskych plodín na Slovensku

Škodcovia sú neoddeliteľnou súčasťou záhrad a polí, pričom ich nepreberné množstvo robí vrásky na čele nejednému záhradkárovi. Medzi škodcov poľnohospodárskych a lesných plodín patria článkonožce (hlavne trieda hmyz), nematódy (háďatká) a mäkkýše. Trieda hmyz pozostáva z obrovského počtu druhov a ich nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že niektoré druhy sa dokážu preniesť na väčšie vzdialenosti. Hmyz môže tiež prenášať vírusy, baktérie, huby aj patogénne háďatká, ktoré následne poškodzujú rastlinu.

Škodcovia svojim požerom alebo saním poškodzujú rastliny na rôznych miestach, od koreňov až po kvety a plody. Prítomnosť škodcu sa prejavuje poškodeniami ako sú rôzne požerky, otvory v rastline, zavinovanie listov, tvorba hálok. Pri drevinách rôzny podkôrny a drevokazný hmyz vytvára v dreve chodbičky.

Na ochranu proti škodcom sa využívajú insekticídne prostriedky, ktoré však môžu ničiť aj užitočný hmyz, pokroky však dosahuje aj biologický boj. Drevený materiál sa tepelne ošetruje.

Najčastejší škodcovia rastlín a ich kontrola

Vošky

Vošky sú malé (1-4 mm), slabo viditeľné tvory s hladkým hruškovitým telom v rôznych farbách, ktoré sú dobre známe všetkým záhradkárom. Všetky vošky majú dve tykadlá a typické je pre ne vylučovanie lepkavej tekutiny známej ako medovica, ktorá priťahuje mravce a taktiež podporuje vznik plesní na listoch. Vošky napádajú široké spektrum rastlín, často sa nachádzajú na ovocných stromoch, no premnožené bývajú aj na paprike.

Prvou možnosťou ako sa zbaviť vošiek je odstrániť ich mechanicky. Všeobecnou pomocou a prevenciou pred škodcami je aj nimbový olej, ktorý sa zmieša s vodou a s jemným saponátom.

Húsenice motýľov a mory

Druhá polovica leta je charakteristická škodlivosťou húseníc rôznych druhov motýľov na kapustovej zelenine.

• Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) je motýľ s inak bielymi krídlami, ktoré majú jemný žltý nádych. Húsenice mlynárika kapustového sú žltozelené, škvrnité, dlhé asi 40 mm a požierajú spodné listy. Motýľ má dve generácie do roka, pričom škodlivá je druhá generácia v júli a auguste. Mlynárik kladie prvú generáciu vajec na ploty a múry. Prirodzeným nepriateľom húseníc Mlynárika kapustového je lumčík žltonohý.
• Mora kapustová (Mamestra brassicae) je najškodlivejšia mora. Motýle tejto mory sú nenápadné, šedohnedé a liahnu sa z kukiel v pôde ešte na jar. Kladú vajíčka na spodnú stranu listov a z nich sa liahnu žravé húsenice. Najväčšie škody spôsobuje druhá generácia v júli a auguste. Húsenice sú až 50 mm dlhé, zelené alebo šedé. Do listov vyžierajú nepravidelné otvory, až sa vžierajú do vnútra hlávok kapusty, kelu, karfiolu alebo brokolice, zároveň ich znečisťujú trusom, čím sa stávajú nepredajné. Na chemickú ochranu sú najcitlivejšie mladé húsenice hneď po vyliahnutí. Do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo. Medzi autorizované insekticídy patria Pyrinex 25 CS, Steward, Karate Zeon 5 CS (aj v kŕmnej kapuste), Spintor, Decis EW 50, Delta EW 50, Vaztak 10 EC. Všetky uvedené prípravky účinkujú aj na húsenice mlynárika kapustového. Na začiatku liahnutia húseníc sú navyše povolené prípravky na báze Bacillus thuringiensis ssp. Kurstaki (Biobit WP a Biobit XL), ktoré pôsobia požerovo, a kontaktný prípravok Dimilin 48 SC.
• Mlynárik repový (Pieris rapae) je menej častý motýľ žltej farby, ktorého húsenice škodia v strednej časti hlávok. Autorizovaný je proti nemu Steward a Vaztak 10 EC, ktoré zároveň účinkujú na všetky voľne požierajúce húsenice.
• Mora gama (Autographa gamma) má húsenice dlhé 30 mm, zelenkastej farby na chrbte s pozdĺžnymi bielymi čiarami a bielymi bradavičkami, na bokoch majú žltkasté pásy a celé telo je mierne ochlpené. Imágo má rozpätie krídiel 40-50 mm, fialovosivé so škvrnou v podobe gréckeho písmena gama. Húsenice skeletujú a neskôr obžierajú hlavnú žilku na hlúbovinách, rajčiakoch, zemiakoch, repe, strukovinách a okrasných rastlinách a burinách v júli a auguste.
• Mora bavlníková (Helicoverpa armigera) škodí na kukurici, rajčiakoch, paprike, tekvici, sóji, fazuli, hrachu, lucerne, slnečnici a okrasných rastlinách.
• Molička kapustová (Plutella maculipennis) škodí na kapustovitej zelenine, reďkovke a bôbovitých rastlinách. Je menšej veľkosti s rozpätím krídiel 17 mm, sivobronzovej farby s bielym vlnitým pásom na spodnom okraji. Húsenice sú dlhé 10 mm, žerú na spodnej strane listov, sú veľmi pohyblivé a pri dotyku sa zvinú do podkovičky a rýchlo sa spúšťajú na zem na nitke zámotku. Konkrétne proti týmto húseničkám je autorizovaný Steward a všeobecne proti húseniciam Vaztak 10 EC.
• Psota rajčiaková (Tuta absoluta) je teplomilný motýlik, ktorý bol nedávno zavlečený do Európy a napáda ľuľkovité rastliny, najmä rajčiak, zemiaky a baklažán. Psota má nenápadné sivé sfarbenie, rozpätie krídiel 10 mm. Škodlivým štádiom sú húsenice, ktoré prechádzajú štyrmi larválnymi štádiami. Spočiatku sú larvy belavej farby, neskôr sa sfarbujú do zelenej až ružovej. Majú tmavohnedú hlavu a na predohrudi výrazný čierny prúžok. Dorastajú do veľkosti 8 mm. Vývojový cyklus trvá 29 až 35 dní. Minimálna a maximálna teplota, pri ktorej môže škodca dokončiť svoj vývoj, je 14 až 30°C. Táto juhoamerická psota má veľký reprodukčný potenciál, v skleníkoch vytvára 10 až 12 generácií za rok. Samičky škodcu sú schopné naklásť 200 až 300 vajíčok. Húsenice škodia žerom najmä na zelených častiach rastlín, ale môžu poškodzovať aj plody. Výrazne znižujú úrodu a kvalitu plodov. Tento škodca nie je schopný prezimovať v chladnejších oblastiach mierneho podnebného pásma (okrem skleníkov). Biologickú ochranu zabezpečia vaječné parazitoidy Trichogramma spp., dravé bzdochy: Macrolophus caliginosus a Orius insidiosus, entomopatogény: Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki. Z chemických prípravkov boli autorizované Biobit WP pri teplote nad 15°C (max.4-x za sezónu) a Spintor (max. 2-x za sezónu). Ošetrovať treba na začiatku liahnutia húseníc.

Pri oboch druhoch húseníc (mora a mlynárik) sa za kritické číslo považuje 5 znášok vajíčok alebo 20 veľkých, prípadne 100 malých húseníc na 100 rastlinách. Mladé húsenice požiera hmyz a vtáky, chladné a daždivé počasie silne decimuje húsenice mlynárika. Spomínané húsenice majú tú výhodu, že sú ľahko pozorovateľné a pomerne dobre sa dajú chemicky likvidovať.

Slimáky a slizniaky

Hlavným rozdielom medzi slimákmi a slizniakmi je prítomnosť ulity. Slimáky majú ulitu, zatiaľ čo slizniaky sú bezulitové. Na účinné zbavenie sa slimákov aj slizniakov sa dajú využiť pasce. Je to veľmi jednoduché: vezmite si hlbšiu misku, napríklad od zmrzliny, a vykopte jamu tak, aby bola zarovno so zemou. Do misky sa môže naliať pivo, ktoré slimáky priláka. Pasca sa dá vytvoriť aj s plastovou fľašou, z ktorej sa vystrihnú dvierka, aby nimi slimáky mohli pohodlne prejsť.

Skočky

Skočky sú malé, čierne chrobáčiky, ktorým sa vyvinul tretí pár skákavých nôh, od čoho je odvodený ich názov. Na krovkách (krídlach chrobákov) majú žlté alebo biele pásiky a na hlave krátke tykadlá, ktoré sú pre ne typickým poznávacím znamením. Skočky sú známym záškodníkom v úžitkových záhradách, vyskytujú sa najmä na kapuste a repke. Vyhryzú do nej diery a repka už vzíde zo zeme poškodená. Takisto radi poškodzujú čínsku kapustu. Na nových výsadbách zeleniny, ale aj na ostatných porastoch v suchom počasí škodia skočky (Phyllotreta spp.). Tieto drobné chrobáky modročiernej farby s kovovým leskom vyžierajú okrúhle otvory do listov a pri silnom premnožení spôsobujú holožery alebo zakrpatenie rastlín. Prvé výskyty v kapustovej zelenine je možné zachytiť na žlté lepové dosky. Posledné dva druhy patria medzi jarných škodcov a boj proti nim mal byť už pri prvých výskytoch. Pre množstvo povolených prípravkov proti tomuto škodcovi, nie sú menované všetky.

Strapky

Strapky (Thysanoptera) sú voľným okom ťažko viditeľné štíhle, 1 - 3 mm veľké škodce, ktoré majú krídla na konci rozstrapkané. Sú to drobné čiarkovité hmyzy dlhé 1-1,5 mm. Vyciciavajú z pletív rastlinnú šťavu z listov a kvetov. Škodí takmer na každej plodine cicaním, ktorého výsledkom je striebristé zafarbenie listov, ich stáčanie a deformácie. Viditeľné sú vylúčené kryštáliky vápnika. Strapky sú škodce, ktorých sa zbavuje mimoriadne ťažko a často to je dlhý boj. Pre ich zistenie je najlepšie umiestniť v porastoch modré lepové doštičky. Autorizované sú do uhoriek a papriky Vertimec 018 EC, do uhoriek, papriky, rajčiakov a baklažánu Spintor, do semenných porastov kapustovej zeleniny Vaztak 10 EC. Len pred výsadbou je na sadenice uhoriek, papriky a rajčiakov povolený Dursban 480 EC. Do cibule v poľných podmienkach má rozšírený rozsah použitia Decis EW 50, Spintor a do všetkej cibule Pyrinex 48 EC. V špargli na produkčné porasty je povolený proti strapkám Karate Zeon 5 SC a Istroekol (max.5-x).

Bzdochy

Pod pojmom bzdocha si môžeme predstaviť rôzne druhy škodcov, keďže tento druh pokrýva takmer 40 000 druhov. Bzdocha je typická pre svoj zápach, no nesmrdí stále. Potravu prijímajú cez bodec, s ktorým vedia v prípade potreby aj poštípať. Bzdochy si radi pochutia na rôznych druhoch zeleniny, ovocia, okrasných rastlín aj stromov. Niektoré druhy bzdôch však nie sú škodlivé, práve naopak. Chemická ochrana na bzdochy na Slovensku zatiaľ nie je dostupná. Bzdochy majú prirodzených predátorov a to lienky a zlatoočky. Taktiež je ním aj parazitická osička, ktorá kladie vajíčka do vajíčok bzdôch. Medzi ďalších predátorov patria vtáky, konkrétne Oriešok obyčajný. Bzdocha je tak trochu pokrytec, keďže ju odpudzuje smrad.

Molice

K veľmi rozšíreným škodcom poľnej zeleniny patrí molica lastovičníková (Aleurodes proletella). Mračná tejto drobnej molice škodia na spodnej strane listov kelu, kapusty, karfiolu, brokolice, ale aj na uhorkách, šaláte, rajčiakoch, paprike, fazuli, jahodách a okrasných rastlinách. Jej veľkosť je len 1 mm, krídla má žlté, pokryté bielym voskovým povlakom, ktorý vylučuje zo žliaz na brušku a rozotiera si ho nožičkami po celom tele, aj na vajíčka. Vajíčka kladie v počte okolo 100 na spodnú stranu listov. Larvy sú typické okrúhle, zelenkavé, sploštené so strapcami vosku po okraji. Veľkosť dosahujú 3 mm. Práve larvy molice škodia vyciciavaním rastlinných štiav nehybne na jednom mieste, pričom vylučujú lepkavú medovicu, živnú pôdu pre černe. Aj dospelce vyciciavajú listy, ktoré odumierajú. Insekticídna ochrana má byť urobená hneď pri prvom výskyte škodcu, avšak na molice lastovičníkové nemáme autorizované žiadne prípravky.

Prípravky sú registrované na molice skleníkové (Trialeurodes vaporariorum), ktorá sa množí nepretržite v skleníkoch. Na rajčiak, papriku a uhorky je povolený Calypso 480 SC, na uhorky Sanmite 20 WP, na uhorky a rajčiaky Karate Zeon 5 CS, na rajčiak Mospilan 20 SP. V rajčiakoch bol v minulosti povolený Rimon 10 EC.

Roztočce

K problematickým škodcom v teplom a suchom lete patrí aj roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) takmer na každej zelenine. Napadnutie rastliny spoznáte podľa početných drobných žltkastých škvŕn na vrchnej strane listov, ktoré zostávajú po cicaní na spodnej strane listov, kde sa tvorí aj pavučinový povlak. Listy strácajú farbu, predčasne schnú a opadávajú. Roztočec je veľmi drobný, má oválne telo dlhé 0,2-0,3 mm, oranžovožltkasté v lete a červenohnedé na jeseň. Larva je menšia, vajíčka sú guľovité perličky žltkastej farby. Ľudovo je roztočec známy ako „pavúčik“. Jeho šírenie podporujú vysoké teploty a sucho. Má 3-4 generácie do roka, prezimuje dospelec v úkrytoch pod listami. V skleníkoch sa rozmnožuje celý rok. V uhorkách a paprike je proti nemu povolený Vertimec 018 EC, v paprike, uhorkách a tekvicovej zelenine bol v minulosti povolený Omite 30 WP. V tekvicovej zelenine je odporúčaný na prevenciu napadnutia roztočcami, hubami a hmyzom pomarančový olej s bórom pod obchodným názvom PREV-B2.

Roztočík jahodový (Tarsonemus fragarie) je škodca jahôd. Proti obom druhom roztočcov má rozšírenie rozsahu použitia Ortus 5 SC, proti roztočcom bol Omite 30 WP, a proti roztočíkovi Apollo 50 SC a Vertimec 018 EC.

Kvetárka kapustová

Na neskorej kapustovej zelenine môže škodiť tretia generácia kvetárky kapustovej (Delia brassicae). Bledé larvy tejto muchy dlhé 7-8 mm požierajú korienky, rastliny vädnú, žltnú a postupne hynú. Chemická ochrana nie je žiadna, sledovať výlet múch jednotlivých generácií možno na biele lepové dosky.

Obalovač jablčný

Let druhej generácie obalovača jablčného prebieha s malou intenzitou. Aktivitu a párenie motýľov znižujú vysoké denné i večerné a nočné teploty. Presný termín ochrany je potrebné stanoviť na základe lokálnych podmienok.

Medvedík obyčajný (štúr alebo krtonôžka)

Medvedík obyčajný, známy aj ako štúr alebo krtonôžka, je škodca, ktorého populácia sa každoročne zväčšuje kvôli menej studeným zimám.

Všeobecné metódy prevencie a ochrany

Všeobecne na zabránenie šírenia škodcov na poľnej zelenine platí odvoz a zaorávanie pozberových zvyškov, striedanie plodín, dodržiavanie izolačných vzdialeností, odburiňovanie polí, správna výživa zeleniny a starostlivosť o porasty. Premýšľanie vopred vám môže pomôcť ušetriť vašu drahocennú úrodu.

Aj keď jahody nepatria medzi zeleninu, pre ich pestovanie v poľných podmienkach, ktoré je stále viac obľúbené, je dôležité ošetrenie po zbere úrody proti živočíšnym škodcom, ako sú roztočík jahodový a roztočce. Po zbere plodov treba ošetriť napadnuté porasty aj proti hubovým chorobám bielej a fialovej škvrnitosti listov fungicídom Kuprikol 50, prípadne proti múčnatke Thiovit Jet.

Plesňové a hubové choroby

Choroby viniča

Takmer vo všetkých vinohradníckych oblastiach Slovenska nie sú doteraz pozorované na viniči v podstate žiadne príznaky hubových chorôb. Dlhotrvajúce sucho vôbec nepraje peronospóre a plesni sivej, pričom aj múčnatka má „problémy“ s horúčavami. Ak takýto charakter počasia vydrží do konca júla, čo síce bude už extrémne sucho aj pre vinohrady, je celkom možné, že do oberačky nebudú nebezpečné hospodársky významné výskyty žiadnej zo spomínaných chorôb, a to dokonca aj v menej ošetrovaných vinohradoch. Inak ochrana proti múčnatke je stále aktuálna. Jej príznaky budú viditeľné až po trvalejšej zmene počasia na daždivejšie alebo aspoň chladnejšie s intenzívnymi rosami. Skoré odrody už neošetrujeme.

Choroby zeleniny

Plesňové ochorenia nemajú okrem východného Slovenska podmienky na šírenie. Preto ochrana proti plesni zemiakovej na zemiakoch a rajčiakoch, plesni cibuľovej na cibuli, plesni uhorkovej na tekvicovej zelenine je aktuálna hlavne na pravidelne zavlažovaných porastoch. Uhorky a rajčiaky sa v južných oblastiach už zberajú a čoskoro aj cibuľa, takže v týchto plodinách je už po období chemickej ochrany.

Ďalšou chorobou vyžadujúcou vlhké podmienky je septóriová škvrnitosť zeleru. Choroba sa prejavuje tvorbou drobných sivohnedých škvŕn so žltým okrajom. Pri silnom napadnutí celé listy žltnú a odumierajú. Preventívne chorobu obmedzuje dôkladná likvidácia pozberových zvyškov, správne striedanie plodín (opakované pestovanie zeleru na tej istej ploche najskôr po 3 rokoch, radšej aj viac) a výber odolných odrôd. Nakoľko sa choroba prenáša aj osivom, treba na výsev použiť zdravé, prípadne morené osivo. V poľných podmienkach sa ošetruje po zapojení porastu, kedy sa predlžuje čas ovlhčenia listov, ale najčastejšie až po objavení sa prvých príznakov. V súčasnosti je povolený jeden meďnatý prípravok, a to Kuprikol 50.

tags: #cikadovity #skodca #na #slovensk