Krásne kríky krušpánu vysychajú a pestovatelia sú zúfalí. Hlavným vinníkom je vijačka krušpánová, pomerne nenápadný motýľ, ktorého húsenice dokážu počas jednej sezóny prakticky úplne zdecimovať i niekoľko rokov pestované a udržiavané krušpány. Na prvý pohľad sa môže zdať, že kríčky krušpánu vysychajú - listy rastliny blednú, žltnú, hnednú. Pri silnom napadnutí sa objavuje biela hustá pavučina s trusom húseníc. Tie listy postupne vyžerú tak, že po nich zostane len hrubšia žilnatina.
Dospelé motýle vijačky krušpánovej sú aktívne v noci.
Niživý nenápadný imigrant
Mnohých záhradkárov na jar prekvapilo, že ich živý plot z krušpánu doslova umrel. Húsenice tohto motýľa sa vo svojej domovine živia okrem rôznych druhov krušpánu aj viacerými druhmi cezmín a bršlenov. Pôvodnú domovinu má v Ázii. K nám bol tento škodca zrejme zavlečený s rastlinami z dovozu, ktoré sa v ostatných rokoch tešia veľkej obľube. Prvýkrát bol jeho výskyt zaznamenaný v roku 2006 v Nemecku, u nás prvýkrát v roku 2011 na juhu Slovenska a pri moravských hraniciach. Dnes je teritórium „pôsobenia“ tejto húsenice a motýľa oveľa väčšie.
Príznaky ohrozenia krušpánu
Problémom je, že krušpán je tak hustý, že si spočiatku vôbec nemusíte všimnúť, že sa niečo deje. Húsenice žijú vo vnútri kríku. A keď si ich všimnete, už môže byť neskoro, vnútro porastu môže byť mŕtve. V súčasnej dobe je jarná vlna napadnutia preč, treba však počítať, že z húseníc sa vyliahne motýľ, ktorý nakladie vajíčka a z nich sa niekedy okolo júna vyliahnu nové húsenice, ktoré urobia ďalšie škody.
Druhá a ďalšie generácie
Počas sezóny sa potom môže objaviť ešte druhá generácia škodiaca v júli a v auguste a tretia až do začiatku zimy. Výskyt vijačky krušpánovej je u nás už taký rozšírený, že ručný zber a likvidácia húseníc nestačí.
Metódy ochrany
Odborníci ako najšetrnejší prípravok odporúčajú Dimilin 48 SC. Usmrcuje húsenice ako požerový jed. Tento prípravok funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a čo je dôležité, ani na predátorov hmyzu, ako sú napríklad bystruškovité chrobáky. Dôležité je postreky aplikovať okamžite, keď sa objavia škodce. Priveľmi napadnutý krušpán je už totiž natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa nedá zabrániť.
Chemickému postreku sa tak nevyhneme. Zasiahnuť môžeme aj prípravkami ako Dursban 480 EC, Karate Zeon 5 CS alebo Decis EW 50.
Biologická ochrana
Na trhu je aj biologický účinný postrek na biologickej báze Bacillus thuringiensis kurstaki. Tieto malé baktérie vylučujú z tela toxíny a tie sú po požraní húsenicou v črevách húsenice aktivované a následne dochádza k poškodeniu črevnej steny húsenice, ktorá behom niekoľkých desiatok minút zastavuje požer a za 2 až 3 dni zahynie. Toto pôsobenie je obmedzené len na húsenice motýľov, takže baktérie nie sú škodlivé pre ostatný hmyz a ani pre človeka. V podstate už po dvoch postrekoch v 10 dňových intervaloch sa dá týmto spôsobom krušpán zachrániť pred vijačkou krušpánovou.
Lepinox plus je príkladom prípravku s obsahom baktérie Bacillus thuringiensis kurstaki, ktorý je dostupný pre malopestovateľov v práškovej forme a dobre sa mieša so zmáčadlom AGROVITAL alebo listovým hnojivom s prírodnými olejmi ako PREV B2.
Životný cyklus vijačky krušpánovej
Vajíčka vijačky krušpánovej majú v priemere asi 1 milimeter a nachádzajú sa na spodnej strane listov. Larvy sú približne 1 až 2 milimetre dlhé. No už do štyroch týždňov od narodenia merajú okolo 3 až 4 centimetre. Neskôr sa húsenica zakuklí medzi dva ponechané listy, ktoré obalí pavučinou. Dospelé motýle sú obyčajne bielej alebo svetlohnedej farby. Liahnu sa dve až tri generácie a to od apríla až do septembra. V teplejších oblastiach Európy dosiahne víjačka krušpánová aj štyri generácie ročne.
Vijačka nemá v Európe prirodzeného nepriateľa
Vzhľadom na to, že v Európe vijačka krušpánová nemá prirodzených predátorov, spôsobuje značné škody v okrasných záhradách. V Ázii je jej predátorom napríklad ázijský sršeň - Vespa velutina, postrach európskych včelárov. Keďže ten už klope na dvere južného Francúzska od roku 2004 a každoročne sa mu podarí zväčšiť svoju pôsobnosť v priemere o 100 km. Stačilo jedno dovezené hniezdo týchto sršňov v kontajneri spolu s bonsajmi z Číny a ďalšia pohroma je na ceste.
Žiaľ, poškodenie krušpánu po viacnásobnom chemickom ošetrení je zjavné. Rastlina je bledá a stráca svoj lesk. Mladé larvy požierajú iba hornú časť listov. No napriek tomu listy po poškodení vijačkou krušpánovou vädnú a usychajú. Staršie larvy požerú, čo ostane a obyčajne nechajú už len stredovú časť listov. Po tomto poškodení krušpán uhynie.
Preventívna kontrola a včasný zásah
Nenápadný škodca, ktorý dokáže v priebehu jednej sezóny zlikvidovať roky pestované krušpány, je opäť na scéne. Vijačka krušpánová sa po zime prebúdza a jej húsenice sa púšťajú do nenásytného ničenia listov. Húsenice vijačky krušpánovej začínajú byť aktívne už od marca, hoci ich vývoj závisí od priebehu počasia. Najväčšia zákernosť spočíva v tom, že larvy sa ukrývajú vo vnútri kríkov a požierajú ich zvnútra. Hoci dorastajú do veľkosti 3,5 cm, ich zelené sfarbenie im poskytuje dokonalé maskovanie medzi listami. Poškodenie je v prvých fázach takmer neviditeľné - listy zmiznú skôr, než si všimnete nejaké vonkajšie príznaky. Keď však krušpán začne hnednúť aj zvonku, je už neskoro.
Nečakajte, kým sa objavia viditeľné poškodenia. Preventívna prehliadka je jedinou možnosťou, ako škodcu odhaliť včas. Dôkladne prezrite vnútro kra - rozhŕňajte vetvičky, pozorne sledujte listy a využite aj lupu.
Pri tomto škodcovi nie je priestor na experimenty s alternatívnymi metódami. Alternatívou sú ekologické prípravky, často na báze listových hnojív. Aj keď nie sú také účinné ako klasické insekticídy, môžu pomôcť pri slabšom napadnutí.
Pri aplikácii chemických alebo biologických prípravkov je dôležité, aby ochranný roztok prenikol až do vnútra kra. Aj napriek silnému výskytu vijačky je možné krušpány udržať v dobrej kondícii. Kľúčom k úspechu je včasná diagnostika, rýchly zásah a pravidelná kontrola.
🔴 ÚVODNÍ TISKOVÁ KONFERENCE #clash16
Pretože listy krušpánu sú chránené voskovou vrstvou, je potrebné použiť aj zmáčadlo, napríklad Silwet Star alebo Agrovital. Postrek treba aplikovať viackrát a pravidelne, ideálne kombinovať 2 rôzne kontaktné postreky.
Ak krušpán po napadnutí vijačkou na jar nevypučí, môžete ho odrezať hneď pri zemi. Pri kompostovaní sa odporúča na vrstvu drviny napadnutého krušpánu použiť dusíkaté vápno a zasypať pôdou.