Hnojenie a Zavlažovanie Pôdy v Záhrade

Získať úrodnú pôdu, ktorá naplno rodí, je snom každého záhradkára. Úrodnosť pôdy je do veľkej miery závislá od jej dostatočnej flexibility, teda od prispôsobivosti pri viazaní dodaných živín a zároveň od schopnosti uvoľňovať ich pre potreby pestovaných rastlín. Túto najdôležitejšiu požiadavku rastlín v pôde dokáže zaistiť predovšetkým jej správna štruktúra a zloženie.

Charakteristika pôdy a jej vplyv na rastliny

Typy pôdy podľa zrnitosti

Kvalita a spracovateľnosť pôdy závisí od jej zrnitosti a obsahu ílovitej zložky:

• Pôdy ľahké - piesočnaté až hlinito-piesočnaté s obsahom ílovej zložky do 20 % - majú výraznú prevahu piesočných častíc. Povrchovo sa rýchlo zohrievajú, ale aj ochladzujú. Majú extrémne veľkú priepustnosť a vzdušnú kapacitu, preto rýchle vysychajú.
• Pôdy stredne ťažké - piesočnato-hlinité až hlinité s obsahom ílovej zložky od 20 do 45 % - majú vlastnosti tvoriace optimálne rastové podmienky pre väčšinu rastlín. Dažďová voda do nich ľahko vsakuje, a tak nedochádza k povrchovému zamokreniu pôdy.
• Pôdy ťažké - ílovito-hlinité až ílovité s obsahom ílovej zložky väčším ako 45 % - sú málo vodopriepustné, pri dlhších dažďoch sa premokria, preto sa ťažšie obrábajú. Tieto pôdy sa pomaly prehrievajú, sú studené. Pri dlhších suchách zasa do hĺbky presychajú, pukajú a vytvárajú tvrdé hrudy. Vyznačujú sa horšou štruktúrnosťou.

Význam humusu a pH pôdy

Väčšine záhradných rastlín, teda ovocným i mnohým okrasným drevinám a koreňovej zelenine, vyhovuje pôda s obsahom humusu 3 až 4 %. Tento obsah úplne stačí na vytvorenie vhodnej štruktúry, kyprosti i vodoudržateľnosti pôdy. Niektoré špecifické rastliny si však žiadajú vysoký obsah humusu, iným zasa škodí, čo sa prejavuje chorobami a zahnívaním hľúz, cibúľ a koreňov. Medzi takéto citlivé rastliny patria cibuľa, cesnak, kaktusy, ľalie a kosatce.

Na úrodnosť má vplyv aj pôdna kyslosť (pH), ktorú podľa potreby takisto dokážeme upraviť. V kyslej pôde lepšie rastú kyslomilné rastliny, ako sú brusnice, čučoriedky, rododendron, borievka čínska, kosatec žltý, vresovec, jahody, gaštan jedlý a zemiaky. V mierne alkalickej (zásaditej) pôde sa dobre darí vápnomilným rastlinám, ako sú cesnak, cibuľa, fazuľa, chren, karfiol, kel, paprika, pór, šalát siaty, hruška, mandľa, orech vlašský, borievka netatova, brečtan popínavý, hlaváčik jarný, poniklec slovenský, plesnivec alpínsky, ruža vráskavá a šafran žltý.

Ideálna pôda pre zeleninu je úrodná, dobre odvodnená a bohatá na živiny. Optimálne je pH pôdy v rozmedzí 6,0-7,0 (neutrálne až mierne kyslé). Rôzne druhy zeleniny alebo kvetov môžu mať rôzne požiadavky, ktoré sú zvyčajne uvedené na etikete semien alebo na webových stránkach. Niektoré rastliny, ako napríklad čučoriedky, vyžadujú kyslú pôdu.

Analýza a zlepšovanie pôdy

Vzorkovanie a testovanie pôdy

Na posúdenie základnej kvality pôdy a stanovenie pôdnej kyslosti či obsahu živín je potrebné vykonať analýzu pôdy. Vzorkovanie pôdy sa robí tak, že z väčších plôch odoberieme 10 až 15 lokálnych vzoriek, pri menších plochách stačí spriemerovať 5 vzoriek. Rýľom zaryjeme do hĺbky 20 cm, z odobratého zemného plátu hrubého asi 2 až 3 cm pozdĺžne vyrežeme pás široký asi 3 cm, ktorý dáme do zbernej nádoby. Tu z jednotlivých vzoriek zmiešaním vytvoríme priemernú vzorku, z nej zoberieme na rozbor 200 až 500 g. Vzorku vysušíme a na chemický alebo orientačný rozbor ju preosejeme cez sito s 2-milimetrovými otvormi. Na stanovenie zrnitosti pôdy vzorku nepreosievame, len odstránime väčšie kamene. Aktívna kyslosť je dôležitá na určenie alkality pôdy.

Odborný rozbor pôdy v laboratóriu kontroluje obsah humusu, pH a najdôležitejšie živiny. Na základe výsledkov môžete hnojiť presne podľa potrieb pôdy.

Rýchla sedimentačná skúška

Aby sme vedeli posúdiť rozvrstvenie zrnitosti pôdy a pomer množstva štrku, piesku, spraše a ílu, slúži rýchla sedimentačná skúška. Asi 200 g vysušenej priemernej vzorky pôdy, z ktorej sme predtým odstránili väčšie kamene, najlepšie v odmernom valci alebo v užšej vyššej nádobe zalejeme 0,5 l vody. Valec uzavrieme a obsah dobre pretrepeme, až sa všetky pôdne hrudky rozplynú. Obsah valca necháme polhodinu usadzovať. Už aj tekutina nad usadeninou ťažších častíc nám naznačí, či ide o pôdu piesčitú - vtedy je viac-menej číra. Pri pôdach ílovitých je silno zakalená od rozptýleného ílu. Farba tekutiny nás informuje o obsahu humusu v pôde. Čím je tmavšia až čierna, tým viac humusu obsahuje. O prítomnosti hrubších organických častí hovorí vrchná tmavá vrstva nad spodnou minerálnou vrstvou usadeniny a tiež čiastočky plávajúce na hladine. Minerálna usadenina pod tmavou organickou je rozvrstvená tak, že dole sú najväčšie a najťažšie zložky, teda štrk, nad ním piesok, potom spraš a nakoniec jemný íl. Pomer hrúbky ich vrstiev nám napovie, či ide o pôdu viac piesčitú alebo ťažšiu ílovitú.

Melioračná úprava zrnitosti a štruktúry pôdy

Melioračná úprava zrnitosti pôdy principiálne spočíva v primiešaní materiálu s opačnými vlastnosťami, aké v nej nežiaduco prevládajú. Na kalkuláciu a realizáciu týchto prác je dobré vedieť, že ak chceme zmeniť zrnitosť pôdy (množstvo ílu alebo piesku v nej) o 1 % v 1 m3 substrátu, tak budeme potrebovať v priemere 17 kg hmoty, teda jedno plné 10-litrové vedro melioračného materiálu.

Vyľahčenie pôdy

Pôdu vyľahčujeme (teda robíme vzdušnejšou a kyprejšou, ľahšie uvoľňujúcou živiny rastlinám) pieskom a prachovitým sprašovým materiálom či štrkovou hmotou. Podľa požadovanej kyslosti pôdy používame nekarbonátový alebo karbonátový piesok (s obsahom vápnika) alebo ľahkú spraš. Pri draslomilných rastlinách, ako je kapusta či vinič, môžeme pridať aj drevný popol (0,1 kg/m2).

Aby sme dobré pôdne vlastnosti udržali viac rokov, môžeme ako časť melioračnej hmoty použiť aj karbonátový štrkopiesok so zrnitosťou do 10 mm. Vtedy na zlepšenie 0,2 m hrubej vrstvy pôdy na plochu 1 m2 zarýľujeme 1 či 2 vedrá tohto materiálu. Nielen na vyľahčenie pôdy sa používa tepelne expandovaná sopečná hornina perlit. Na 10 m2 pri hĺbke ovplyvňovanej pôdy 0,2 m dávkujeme 0,2 až 0,5 m3 perlitu s hmotnosťou 28 až 70 kg.

Zlepšenie ílovitej a piesčitej pôdy

Úrodná pôda by mala obsahovať asi 20 % pôdneho vzduchu. Ide o obohatenie ľahkých pieskovitých pôd o ílovú a humusovú zložku pôdy. Z ílových materiálov pripadá do úvahy napríklad ílová pôda zo stavebných výkopov alebo skrývky, slieň, bentonit, zeolit či rybničné bahno. Nekarbonátovú piesčitú pôdu zaílujeme najčastejšie slieňom. Karbonátové piesčité pôdy zaílujeme napríklad rybničným bahnom, ílovými usadeninami z vodných nádrží, bentonitom alebo zeolitom. Rybničné bahno slúži súčasne ako hnojivo a dávkujeme ho v množstve 0,2 až 0,4 m3/10 m2.

Postupujeme etapovite alebo jednorazovo pridaním vysokých dávok rašeliny, pareniskovej alebo kompostovej zeminy či stavebnej humóznej skrývky. Pri postupnom zvyšovaní humusu v pôde používame humusotvorné organické hnojivá - maštaľný hnoj, kompost a rašelinu -, z ktorých až 20 až 30 % hmoty zostáva v pôde ako pôdny humus. Z hydinového trusu, fekálií, zeleného hnojiva zostáva v pôde len 1 až 2 % humusu. Na zvýšenie obsahu humusu o 0,2 % treba dodať do pôdnej vrstvy hrubej 0,2 m 30 kg humusotvornej hmoty. Pri rešpektovaní každoročného prirodzeného úbytku humusu v pôde vplyvom mineralizácie dodávame každý rok až 60 kg/10 m2 maštaľného hnoja, kompostu alebo rašeliny.

Úprava pôdnej kyslosti (pH)

Ak test pôdy ukáže, že pH je príliš vysoké alebo príliš nízke pre preferencie rastlín, môžete pH upraviť. Ak je pôda príliš kyslá, môžete pridať vápno na zvýšenie pH. Obohatenie pôdy organickým hnojivom môže tiež zmeniť pôdnu reakciu, preto je najlepšie vykonať test pH po hnojení. Hnojenie vápnikom by sa malo robiť raz za 4 roky. To je presne doba, za ktorú sa postupne rozpadne a uvoľní vápnik z mletého dolomitického vápenca. Toto hnojivo je vlastne nerast namletý na jemný prášok a vápnik sa z neho uvoľňuje postupne 4 roky. Po celú túto dobu vápenec ovplyvňuje aj kyslosť pôdy, takže výsledky nevidno hneď v prvom roku, ide o dlhodobý proces. Vápenec je možné aplikovať rozhádzaním pred rýľovaním, alebo napríklad plošným rozhodením na trávnik, kde topiaci sa sneh pomôže so zapracovaním do hustých trávnych drnov. Zaujímavé je tiež využitie granulovaného dolomitického vápenca. Nepoužívajte klasické nehasené stavebné vápno, pretože pri búrlivej chemickej reakcii s vodou dôjde k poškodeniu trávnika aj kultúr v pôde. Vápnenie má priaznivý vplyv na celkový vývoj a vitalitu pestovaných rastlín a má tiež významné dezinfekčné účinky pre pôdu. Ak zvážite potrebu vápnenia, mletý vápenec aplikujte rovnomerne na nehnojený povrch pôdy, pričom na 1 m2 treba dať asi 100 g mletého vápenca.

Zlepšovanie štruktúry pôdy

Na zimu rýľujeme ílovú pôdu nahrubo, aby ju mráz rozdrobil. Pôdny prísušok rozrušíme motykou alebo kypričom, až keď je primerane vlhký. Presušený prísušok najprv primerane zavlažíme a necháme pred okopávaním nasiaknuť vodou. Premočený prísušok nikdy neobrábame.

Štruktúru kyslých pôd chemicky vylepšujeme vápnením. Pôdnu štruktúru biologicky zlepšujeme podporovaním aktivity hrčkotvorných baktérií, mikroskopických húb i niektorých pôdnych živočíchov, ako sú dážďovky. Slizovitá hmota tiel mikroorganizmov tiež pomáha tmeliť pôdne častice. Štruktúru pôdy vylepšuje aj častejšie pestovanie bôbovitých rastlín pri striedavom pestovaní zeleniny. Dôležité je i častejšie hnojenie pôdy dážďovkovým vermikompostom, s ktorým do pôdy vnášame aj dážďovky. Pomáha aj zelené hnojenie. Tvorbu pôdnych agregátov veľmi účinne podporujú aj trávy, ktorých viacročný porast je po zaoraní do pôdy dobrým meliorátorom jej štruktúry.

V biozáhrade je pôda živý, dýchajúci organizmus, komplexný ekosystém plný miliónov užitočných tvorov, ktoré sa stanú najdôležitejšími spojencami rastlín. V jedinej čajovej lyžičke zdravej záhradnej pôdy žije viac mikroorganizmov ako ľudí na Zemi! Baktérie, huby, riasy, prvoky a, samozrejme, usilovní inžinieri pôdy, dážďovky, tvoria pôdny život. Táto komunita je zodpovedná za sprístupňovanie živín, zlepšovanie štruktúry pôdy a ochranu rastlín pred patogénmi. Hlboké rýľovanie a orba narúšajú a ničia jemne vrstvený ekosystém pôdy. Namiesto tradičného rýľa je vhodné použiť rýľovacie vidly. Zapichnite ich do pôdy tak hlboko, ako len viete, a jemne nimi pohybujte dopredu a dozadu, aby sa do hlbších vrstiev dostal vzduch, ale pôdu neobracajte. Pri ťažkej ílovitej pôde je tento krok nevyhnutný pre lepšie hospodárenie s vodou a vzduchom. Pri piesočnatej pôde je kyprenie menej dôležité.

Hnojenie pôdy

Základné princípy hnojenia

Hnojivá pozostávajú z tzv. hlavných živín a často aj zo stopových prvkov. Hlavnými živinami sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). V menšej miere sú v hnojivách zastúpené aj stopové prvky ako bór, mangán, železo alebo zinok. Aké živiny obsahuje hnojivo, sa dočítate väčšinou na obaloch. Dusík (N) je dôležitý pre zelený rast, fosfor (P) pre vývoj koreňov a kvetov a draslík (K) pre kvalitu plodov a odolnosť voči chorobám.

Typy hnojív

V predaji sú minerálne aj organické hnojivá:

• Minerálne hnojivá sa vyrábajú umelo a sú rozpustné vo vode, takže rastliny dokážu obsiahnuté živiny okamžite absorbovať.
• Organické hnojivá, ako sú rohovinové odrezky a pelety z trusu dobytka, pochádzajú len z prírodných zdrojov a svoje živiny uvoľňujú do pôdy pomaly a dlhodobo. Tým sa znižuje aj riziko prehnojenia.

Rozpoznanie nedostatku živín

Nedostatok živín sa prejavuje rôznymi symptómami. V mnohých prípadoch dochádza k výraznému spomaleniu rastu. Zmena farby sa môže prejavovať rôzne: zblednutie listov, hnedé alebo čierne fľaky alebo vyschnuté okraje listov. Pri akútnom nedostatku živín môže veľkú službu spraviť vhodné hnojivo. Zmeny farieb listov môže vyvolať aj horúčava, nedostatok alebo príliš veľa vody, alebo príliš veľa či málo svetla. Poškodenie môžu spôsobiť aj prípravky na ochranu rastlín, ktoré sa prejavujú sfarbením listov.

Načasovanie a aplikácia hnojív

V záhrade nejde len o správne hnojivo, ale aj o správny čas. Od konca marca do konca augusta sa rastliny nachádzajú vo fáze rastu, kedy potrebujú živiny. Vo všeobecnosti sa vyhnite aplikácii minerálnych hnojív s obsahom dusíka pred koncom marca. V júli prihnojte vonkajšie rastliny poslednýkrát. Koncom leta sa stromy a kríky pripravujú na zimu, kedy často potrebujú draslík. Do akej miery treba hnojiť, závisí od vlastností pôdy. Pred hnojením vždy vhodným testom skontrolujte vlastnosti pôdy a dodržiavajte pokyny výrobcu týkajúce sa dávkovania a použitia.

Jesenné hnojenie (zásobné hnojenie)

Zásobné hnojenie je najmä dodanie prvkov ako je fosfor, draslík a vápnik. Tieto prvky sú viazané v pôde a rastliny si ich postupne odoberajú, preto je vhodné, aby boli v pôde optimálne zastúpené. Keďže počas vegetácie je málo možností na dodanie týchto živín rastlinám, odporúča sa ich dostať do pôdy jesenným hnojením počas rýľovania a spracovávania pôdy.

• Fosfor sa môže aplikovať vo forme granulovaného superfosfátu.
• Draslík v podobe draselnej soli alebo síranu draselného.
• Môžeme tiež použiť hnojivo NPK, pričom je potrebné počítať s tým, že dusík obsiahnutý v tomto hnojive nevydrží do jari. Ak sa toto hnojenie uskutoční na jeseň, v zimnom období hnojivo uvoľní živiny a bude pripravené na jarné obdobie.

Ďalším typom zásobného hnojenia je hnojenie organickými hnojivami. V minulosti sa naši predkovia spoliehali hlavne na klasický maštaľný hnoj, ktorý zapracovali do pôdy prevažne na jeseň, aby sa počas zimy rozložili pevné zložky a na jar boli živiny pripravené. Dnes je hnoj k dispozícii aj vo forme granúl, z ktorých sa živiny uvoľňujú o niečo rýchlejšie ako z klasického hnoja. Jeseň je ideálnym obdobím na dodanie kravského alebo konského granulovaného hnoja s rohovinou na záhony. Je možné využiť aj granulované slepačince, ktoré oproti ostatným organickým hnojivám obsahujú veľké množstvo fosforu. Zmesou napríklad konského hnoja s rohovinou a slepačincami dodáte záhonu skvelý organický koktail, po ktorom rastliny na jar nájdu záhony pripravené a plné všetkých potrebných živín.

Pre trvalé rastliny (konifery, trávniky, ruže, stálo-zelené kríky) je dôležité jesenné hnojenie špeciálnymi hnojivami s vyšším obsahom draslíka. Dusík, ktorý podporuje zelený rast, spôsobuje, že bunky sú krehké a mäkké, čo by v zime viedlo k ich zamrznutiu. Aplikáciu jesenných hnojív pre tieto rastliny je vhodné začať už v auguste, aby mali rastliny dostatok času pripraviť sa na zimu. Trávnik začneme v polovici augusta intenzívne prihnojovať jesenným trávnikovým hnojivom s vyváženým pomerom živín a väčším obsahom draslíka, ktorý spevní bunkovú stenu tráv. Jesenným trávnikovým hnojivom sa oplatí prihnojovať aj počas vegetácie, hlavne v období sucha, pretože zloženie živín v tomto hnojive významne ovplyvňuje hospodárenie rastlín s vodou. V priebehu jesene postačia maximálne 3 aplikácie a trávnik perfektne prezimuje. Konifery ošetríme niektorým z jesenných hnojív na ihličnany. Tieto hnojivá pomôžu k rýchlejšiemu vyzretiu dreva, spevnia bunky nových prírastkov a posilnia ihličie. Aj tu sa začína s prihnojovaním už koncom augusta.

Predjarné a jarné hnojenie

Predjarné hnojenie je kľúčovým krokom, ktorý zabezpečí rastlinám optimálny štart do nového vegetačného obdobia. Správne načasovanie je pri predjarnom hnojení rozhodujúce. Všeobecne platí, že s hnojením by sa malo začať, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 5°C, čo zvyčajne nastáva koncom februára až začiatkom marca, v závislosti od konkrétnej lokality a priebehu zimy.

• Trávnik: Ukazovateľom číslo jeden, že je čas na hnojenie trávnika, je, keď sa tráva začne zelenať a aktívne rásť. Hnojenie trávnika pred začiatkom vegetačného obdobia je chyba, pretože ak trávnik nie je pripravený využívať prijaté živiny, hnojivo nebude také účinné.
• Ovocné stromy: Hnojenie na jar môže pomôcť stromom zotaviť sa zo stresu spôsobeného drsnými zimnými podmienkami, čím sa zlepší ich celkový zdravotný stav a vitalita. Zima môže byť náročná hlavne pre novovysadené alebo nedávno presadené stromy, pretože nízke teploty a zamrznutá pôda obmedzujú ich schopnosť prijímať živiny. Hnojivo rovnomerne rozsypte po povrchu pôdy v okolí stromu, v šírke koruny stromu. Potom hnojivo jemne zapracujte do vrchných vrstiev pôdy, aby sa živiny dostali ku koreňom. Pri ťažkých, ílovitých zeminách použite kovovú tyč, ktorou urobte do zeme diery, do ktorých nasypete hnojivo. Hnojivo aplikujte skoro na jar v čase výskytu prvých púčikov. Čerstvo vysadené stromčeky prihnojte prvýkrát až vo vegetácii, najskôr v máji. Ovocné stromy uprednostňujú organické hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Bazaltová (čadičová) múčka zlepšuje pôdnu štruktúru a poskytuje minerály potrebné pre správny vývoj stromov. Jablone nie je nutné hnojiť každý rok, ale podľa potreby. Kôstkoviny majú špecifické nároky na výživu; pred jarným hnojením aplikujte na pôdu pod kôstkovinami tenkú vrstvu drevného popola.
• Cesnak: Cesnak patrí medzi náročnejšie plodiny, ktoré potrebujú precízne vyváženú výživu. Má dlhé vegetačné obdobie, preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby pôda obsahovala živiny potrebné na vypestovanie čo najväčších a najzdravších hlavičiek. Základné hnojivo aplikujte po rozmrznutí pôdy a pred výsadbou cesnaku. Prvé hnojenie vykonajte približne 6 týždňov po výsadbe, t. j. v máji. Druhé hnojenie vykonajte v období tvorby hlavičiek, t. j. od konca júna do polovice júla. Týždeň pred každým hnojením polejte cesnak roztokom morských rias (20ml/10l vody).

Väčšina rastlín by sa mala začať hnojiť, keď sa pôda začne otepľovať a pred objavením nového rastu. Na všeobecné použitie použite štartovacie hnojivo s vyváženým obsahom NPK (napr. 10-10-10). Pri trávnikoch sa pred hnojením uistite, že sú pokosené a zbavené buriny. Hnojivá používajte s mierou.

Špecifické hnojivá a doplnky

• Rohovinové odrezky a múčka: Obsahujú veľa dusíka a ďalších živín, ako sulfát alebo fosfát. Pomalé uvoľňovanie živín znamená malé riziko predávkovania. Pre rýchlejšie prihnojenie je vhodná rohovinová múčka, ktorú mikroorganizmy v pôde dokážu spracovať rýchlejšie.
• Draselné hnojivo: Obsahuje draslík, horčík a síru. Hodí sa predovšetkým na hnojenie zeleniny alebo ovocných stromov. Draselný granulát pre zeleninu a ovocné stromy môžete pridať do ľahkej pôdy už v máji. Pri ťažkých pôdach je lepšie to urobiť na jeseň.
• Tekuté hnojivo: Vhodné pre črepníkové a balkónové rastliny. Často ide o minerálne hnojivá, ktoré sa rýchlo vstrebávajú, preto sú vhodné na doplnenie akútneho nedostatku živín. Hnojivo nalejte do krhly a podľa pokynov na dávkovanie ho zrieďte vodou.
• Horká soľ: Používa sa pri nedostatku horčíka, ktorý sa prejavuje sfarbením listov. Horká soľ znižuje hodnotu pH v pôde, čo môže mať negatívne dôsledky, preto je dôležitý presný rozbor. Soľ môžete rozpustiť vo vode a nastriekať na listy alebo rozdeliť kryštáliky na pôdu.
• Kompost: Vhodný na hnojenie v záhrade. Rozložte ho na záhon vo vrstve 3 cm až 5 cm a zapracujte ho nahrubo hrabľami. Kompost poskytuje rastlinám základné živiny, zlepšuje ich rast a výnos. Kompostovanie je skvelý spôsob, ako pridať živiny do pôdy. Je to zlato vašej záhrady, najdôležitejší materiál na zlepšenie pôdy. Neodporúča sa hnojiť ním rastliny citlivé na vápno, ktorým môže škodiť vyššie pH kompostu (často nad sedem).
• Kamenná (horninová) múčka: Obsahuje prírodné minerály a stopové prvky ako hliník, vápnik, železo, meď, horčík a molybdén. Väčšinou ide o pomletý čadič. Je vhodná na hnojenie na jar pre zeleninovú záhradu. Pretože obsahuje vápnik, pre rododendrony a iné rastliny, ktoré potrebujú kyslé pôdy, je vhodná len vo veľmi malých množstvách.
• Drevný popol: (len z listnatých stromov, s mierou!) je bohatý na draslík.

Zavlažovanie pôdy

Význam a techniky zavlažovania

Zálievka je pre záhradu veľmi dôležitá, ale ani s množstvom vody nie je nikdy dobré zachádzať do extrému. V prípade nadmernej zálievky dochádza totiž k vyplavovaniu živín z pôdy do hlbších vrstiev, kam korene menších rastlín nedosiahnu. Nadmerne zalievanú pôdu je potom nutné aj častejšie hnojiť. Zálievka je, samozrejme, výhodná z mnohých dôvodov, mala by však byť efektívna a zmysluplná. Pôda zalievaná s rozmyslom je kyprá a zdravá, voda sa tak odparuje prirodzene a má pozitívny vplyv na vlhkosť ovzdušia.

Mnoho záhradkárov robí chybu, že sa snaží zalievať každý deň, lenže pre nedostatok času záhony skôr len zľahka postriekajú. Rýchla zálievka síce rastliny osvieži, ale vo finále im môže aj uškodiť. Pri málo výdatnej zálievke sa voda ani nedostane hlbšie ku koreňom, čo môže byť problém pre hlboko koreniace rastliny. Preto zalievame radšej menej často, ale výdatnejšie. Aj v lete postačí, keď záhradu zalejeme napríklad trikrát týždenne, ale výdatne. V suchej jari je dôkladná, hlboká zálievka pred sejbou nevyhnutná. Pôda by mala byť „vlhko-drobivá“, ako vyžmýkaná špongia.

Najlepšia voda na zálievku

Najlepšia voda na zálievku je dažďová voda. Je výhodná aj finančne, je totiž zadarmo, a pokiaľ máme možnosť, zachytávajme ju do podzemných i nadzemných nádrží. Jej veľkou výhodou je prirodzené zloženie bez chlóru a minerálov, ktoré by zvyšovali jej tvrdosť. Preto je vhodná pre všetky rastliny bez výnimky. Jej teplota má byť pri zálievke zhodná s teplotou okolitého vzduchu.

Signály rastlín a správna reakcia

Každá rastlina si vytvorila určité mechanizmy, vďaka ktorým je jasné, že trpí nedostatkom vody. Vo chvíli, keď zelenina na záhonoch vädne, je jasné, že treba veľmi rýchlo zasiahnuť. Pokiaľ sa to stane počas horúceho a slnečného dňa, pričom je evidentné, že do večera už čakať nemôžeme, zalievame výhradne na pôdny povrch.

Zavlažovacie systémy a pomôcky

Ak sa rozhodneme, že našu záhradu bude zalievať automatický závlahový systém, ubudne nám celý rad starostí. Ak automatiku z rôznych dôvodov nemáme, k lepšej efektivite si pomôžeme rôznymi spôsobmi a technikami. Vďaka nim sa odparovanie vody z pôdy a z rastlín spomalí, čím zároveň ušetríme aj množstvo vody. Pri príprave pôdy na výsadbu sa oplatí postarať sa aj o zavlažovací systém záhrady. Pred výsadbou rastlín sa uistite, že je pôda dobre napojená a v budúcnosti zabezpečte pravidelné zavlažovanie, aby rastliny rástli zdravé a silné.

Pokiaľ zalievame záhradnou hadicou, dobrým pomocníkom sú vodiace prvky, ktoré jednoducho zapichneme do pôdy. Praktické sú aj nástenné plastové alebo kovové navíjacie boxy, na ktoré hadicu jednoducho navinieme, takže nebude nikde prekážať. Vysokokvalitné hadice sa skladajú z niekoľkých vrstiev, sú pevné, ale zároveň aj pružné. Veľmi dobrým pomocníkom do záhonov napríklad zeleniny je tzv. priesaková zavlažovacia hadica. Je vybavená mikropórmi, z ktorých odkvapkáva voda. Oveľa známejšia je kvapkacia hadica s otvormi, cez ktoré kvapká voda. Pri inštalácii kvapkovej závlahy položte hadice 5 cm pod mulčovaciu vrstvu. Záhradné hadice bývajú dostupné väčšinou v rozmere pol palca (½“) alebo trištvrte palca (¾“). Pri nákupe novej preto vždy skontrolujeme jej rozmer, aby sme ju ľahko napojili na existujúci vodovodný kohútik či rozvody. Keďže záhradnú hadicu okrem záhrady zvyčajne využívame aj okolo domu, napríklad na umývanie auta alebo dlažby, oplatí sa porozmýšľať aj nad typom postrekovača, ktorým ju doplníme.

tags: #clovek #hnojenie #zavlazovanie #pody