Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej, ako aj okrasnej záhrade, je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy. Rôznym rastlinám totiž vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy.
Pochopenie pH pôdy a jeho význam
Stupnica pH opisuje, nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.
pH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to, že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. pH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov, ako aj samotnú štruktúru pôdy. To, aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu, akým na pôde hospodárime.
Ako zistiť pH pôdy vo vašej záhrade
Použitie lakmusových papierikov
Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Medzi najpraktickejšie a zároveň cenovo najdostupnejšie patria lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH. Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára a zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia, tým lepšie) v pomere cca. 1:1. Dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH.
Použitie pH metra
Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. pH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy.
Vzorkovanie pôdy
Vzorkovanie pôdy na stanovenie pôdnej kyslosti či obsahu živín robíme tak, že z väčších plôch odoberieme 10 až 15 lokálnych vzoriek, pri menších plochách stačí spriemerovať 5 vzoriek. Rýľom zaryjeme do hĺbky 20 cm, z odobratého zemného plátu hrubého asi 2 až 3 cm pozdĺžne vyrežeme pás široký asi 3 cm, ktorý dáme do zbernej nádoby. Tu z jednotlivých vzoriek zmiešaním vytvoríme priemernú vzorku, z nej zoberieme na rozbor 200 až 500 g. Vzorku vysušíme a na chemický alebo orientačný rozbor ju preosejeme cez sito s 2-milimetrovými otvormi. Na stanovenie zrnitosti pôdy vzorku nepreosievame, len odstránime väčšie kamene. Aktívna kyslosť je dôležitá na určenie alkality pôdy.
Úprava pH zásaditej pôdy
Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7, a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne. Ak máme príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív. Ak chceme pri zásaditej pôde pH naopak znížiť, pridávame viac humusu a podporujeme život v pôde. Vysoké pH obyčajne napovedá o nedostatku mikroorganizmov v pôde a nedostatku humusu.
Prirodzený upravovateľ pH na neutrál je dážďovka, ktorá pôdu neutralizuje. Aj kompost a vermikompost od dážďoviek nám pomôže neutralizovať pôdu. Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca 1 mesiac).
Aké rastliny sa darí v zásaditej pôde
Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy, v ktorej môžu prosperovať. Každá rastlina zeleniny, bylinky, okrasnej rastliny či stromov uprednostňuje určité pH pôdy. Preto je dôležité pred vysadením poznať pH pôdy, aby sme ho vedeli pred vysadením upraviť.
V mierne alkalickej (zásaditej) pôde sa dobre darí vápnomilným rastlinám.
Zelenina vhodná do zásaditej pôdy
Hoci väčšina druhov zeleniny uprednostňuje pH od 6,5 do 7,0, nasledujúcim druhom zeleniny sa bude dariť aj v mierne zásaditej pôde (pH nad 7,0).
- Cesnak (5,5 - 7,5 pH)
- Cibuľa (6,0 - 7,5 pH)
- Cvikla (6,5 - 7,5 pH)
- Dyňa (6,0 - 7,5 pH)
- Karfiol (6,0 - 7,5 pH)
- Pór (6,0 - 7,5 pH)
- Ružičkový kel (6,0 -7,5 pH)
- Šalotka (6,5 - 7,5 pH)
- Špargľa (6,5 -7,5 pH)
- Uhorka (6,0 - 7,5 pH)
- Fazuľa
- Chren
- Kel
- Paprika
- Šalát siaty
Ovocné dreviny a okrasné rastliny preferujúce zásaditú pôdu
V mierne alkalickej (zásaditej) pôde sa výborne darí aj týmto druhom:
- Hruška
- Mandľa
- Orech vlašský
- Borievka netatova
- Brečtan popínavý
- Hlaváčik jarný
- Poniklec slovenský
- Plesnivec alpínsky
- Ruža vráskavá
- Šafran žltý
Základná starostlivosť a zlepšenie pôdy
Úrodnosť pôdy je do veľkej miery závislá od dostatočnej flexibility, teda od prispôsobivosti pri viazaní dodaných živín a zároveň od schopnosti uvoľňovať ich pre potreby pestovaných rastlín. Túto najdôležitejšiu požiadavku rastlín v pôde dokáže zaistiť predovšetkým tzv. štruktúrnosť pôdy. Pre prevažnú väčšinu rastlín je ideálna drobnohrudkovitá štruktúra pôdy, ktorá obsahuje predovšetkým hrudky s rozmerom 5 až 10 mm. Dôležitú úlohu má spôsob a termín obrábania pôdy.
Zlepšenie štruktúry pôdy
Štruktúru pôdy biologicky zlepšujeme podporovaním aktivity hrčkotvorných baktérií, mikroskopických húb i niektorých pôdnych živočíchov, ako sú dážďovky. Slizovitá hmota tiel mikroorganizmov tiež pomáha tmeliť pôdne častice. Štruktúru pôdy vylepšuje aj častejšie pestovanie bôbovitých rastlín pri striedavom pestovaní zeleniny. Dôležité je i častejšie hnojenie pôdy dážďovkovým vermikompostom, s ktorým do pôdy vnášame aj dážďovky. Pomáha i zelené hnojenie. Tvorbu pôdnych agregátov veľmi účinne podporujú aj trávy, ktorých viacročný porast je po zaoraní do pôdy dobrým meliorátorom jej štruktúry.
Melioračná úprava zrnitosti pôdy principiálne spočíva v primiešaní materiálu s opačnými vlastnosťami, aké v nej nežiaduco prevládajú. Na kalkuláciu a realizáciu týchto prác je dobré vedieť, že ak chceme zmeniť zrnitosť pôdy (množstvo ílu alebo piesku v nej) o 1 % v 1 m3 substrátu, tak budeme potrebovať v priemere 17 kg hmoty, teda jedno plné 10-litrové vedro melioračného materiálu. Pôdu vyľahčujeme (teda robíme vzdušnejšou a kyprejšou, ľahšie uvoľňujúcou živiny rastlinám) pieskom a prachovitým sprašovým materiálom či štrkovou hmotou. Podľa požadovanej kyslosti pôdy používame nekarbonátový alebo karbonátový piesok (s obsahom vápnika) alebo ľahkú spraš, prípadne pri draslomilných rastlinách, ako je kapusta či vinič, môžeme pridať ešte aj drevný popol (0,1 kg/m2).
Aby sme dobré pôdne vlastnosti udržali viac rokov, môžeme ako časť melioračnej hmoty použiť aj karbonátový štrkopiesok so zrnitosťou do 10 mm. Vtedy na zlepšenie 0,2 m hrubej vrstvy pôdy na plochu 1 m2 zarýľujeme 1 či 2 vedrá tohto materiálu. Nielen na vyľahčenie pôdy sa používa tepelne expandovaná sopečná hornina perlit. Na 10 m2 pri hĺbke ovplyvňovanej pôdy 0,2 m dávkujeme 0,2 až 0,5 m3 perlitu s hmotnosťou 28 až 70 kg.
Úrodná pôda by mala obsahovať asi 20 % pôdneho vzduchu. Ide o obohatenie ľahkých pieskovitých pôd o ílovú a humusovú zložku pôdy. Z ílových materiálov pripadá do úvahy napríklad ílová pôda zo stavebných výkopov alebo skrývky, slieň, bentonit, zeolit či rybničné bahno. Nekarbonátovú piesčitú pôdu zaílujeme najčastejšie slieňom. Karbonátové piesčité pôdy zaílujeme napríklad rybničným bahnom, ílovými usadeninami z vodných nádrží, bentonitom alebo zeolitom. Rybničné bahno slúži súčasne ako hnojivo a dávkujeme ho v množstve 0,2 až 0,4 m3/10 m2.
Postupujeme etapovite alebo jednorazovo pridaním vysokých dávok rašeliny, pareniskovej alebo kompostovej zeminy či stavebnej humóznej skrývky. Pri postupnom zvyšovaní humusu v pôde používame humusotvorné organické hnojivá - maštaľný hnoj, kompost a rašelinu - z ktorých až 20 až 30 % hmoty zostáva v pôde ako pôdny humus. Z hydinového trusu, fekálií, zeleného hnojiva zostáva v pôde len 1 až 2 % humusu. Na zvýšenie obsahu humusu o 0,2 % treba dodať do pôdnej vrstvy hrubej 0,2 m 30 kg humusotvornej hmoty, pri rešpektovaní každoročného prirodzeného úbytku humusu v pôde vplyvom mineralizácie dodávame každý rok až 60 kg/10 m2 maštaľného hnoja, kompostu alebo rašeliny. Na zimu rýľujeme ílovú pôdu nahrubo, aby nám ju mráz rozdrobil. Pôdny prísušok rozrušíme motykou alebo kypričom, až keď je primerane vlhký. Presušený prísušok najprv primerane zavlažíme a necháme pred okopávaním nasiaknuť vodou. Premočený prísušok nikdy neobrábame.
Úrodnosť pôdy/ Mgr. Eva Vrabcová
Produkty na podporu pôdy
Pre úpravy pH pôdy k rastlinám môžete použiť multibakteriálne pôdne hnojivo NovaFerm Multi, ktoré obohacuje pôdnu mikroflóru a prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín. Tiež zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu v pôde a zvyšuje odolnosť a zdravie vašich rastlín.
Mykorhízne huby obsiahnuté v produktoch ako Symbivit sa napoja na korene Vašich rastlín, pričom budú čerpať živiny z pôdy a podporovať rastlinu.
Rýchly test pôdy pre výsadbu
Ako spoznať, že je pôda pripravená na výsev? Skúste tzv. „hrudkový test“ - zoberte do ruky hrsť pôdy a stlačte ju. Ak sa rozpadne na jemné hrudky a nelepí sa, je pripravená. Ak zostane lepkavá a mazľavá, ešte počkajte - pôda je príliš mokrá a mohli by ste výsev zbytočne pokaziť.
Praktické tipy pre začínajúcich záhradkárov
Príprava neobrábanej pôdy
Ak ste získali záhradu, teda pôdu, a chcete, aby naplno rodila, ale nebola obrábaná roky a všade rástla len tráva, je potrebná jej príprava. Odporúča sa pôdu zrýľovať, keď už nie je mokrá, a povyberať korene, ktoré zavadzajú. Pôda bude oddýchnutá, takže sa nejakým hnojením v prvom roku zrejme ani zaoberať nemusíte, stačí usekať korene a hádzať ich bokom.
Vyhýbajte sa totalnym herbicídom - radšej poohýbajte chrbát. Totalný herbicíd je svinstvo, ktoré budete jesť ešte roky potom. Namiesto herbicídov si na jeseň ponastielajte po záhonoch čiernu mulčovaciu textíliu, aj viac vrstiev. Jednoročná burina nevyklíči, trváca oslabne. Postupne môžete pripravovať ďalšie a ďalšie štvoráky na výsadbu. Je úplne jedno, či to budete robiť v marci alebo v auguste. Vytrhajte burinu, preryľujte, zasejte na husto zelené hnojenie a nechajte na prírodu, nech sa o zvyšok postará.
Spolusadenie rastlín
Spolusadenie rastlín v záhrade je tradičná metóda, ktorá má svoje korene v prírodných ekosystémoch. Správne zvolené rastlinné kombinácie môžu podporiť rast, zlepšiť úrodu a ochrániť plodiny pred škodcami či chorobami. Ako však vyberať rastliny, aby sa vzájomne podporovali?
- Lepšia úroda - Niektoré rastliny si navzájom vylepšujú podmienky na rast, napríklad viažu dusík v pôde alebo poskytujú tieň.
- Prírodná ochrana - Rastliny môžu odpudzovať škodcov alebo prilákať užitočný hmyz. Napríklad bazalka pri paradajkách pomáha odpudzovať vošky.
- Konkurenčné druhy - Niektoré rastliny bojujú o rovnaké živiny a môžu si navzájom škodiť, napríklad cibuľa a fazuľa.
- Podobné nároky na pôdu, slnko a vlhkosť - Rastliny s rovnakými požiadavkami budú lepšie prosperovať vedľa seba.
- Striedanie plodín a rotácia - Každý rok by sa mali plodiny meniť, aby sa zabránilo vyčerpaniu živín a šíreniu chorôb.
