Pestovanie tují a cypruštekov v záhrade

Tuje a cyprušteky patria medzi obľúbené ihličnany v záhradách, ktoré si už dlhé roky udržujú vysokú popularitu a pravidelne sa vysádzajú. Napriek kritikom sú tuje často používané pre získanie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať ho od komunikácie a nahradiť pevné oplotenie.

Tieto stálozelené ihličnany sú ideálne na vytváranie súkromia, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok. Hoci sa v niektorých ohľadoch tieto dva rastlinné rody trochu podobajú, je dôležité mať na zreteli, že ich vzájomné zamieňanie môže viesť k chybám v starostlivosti.

Tuja (Thuja)

Tuja (Thuja) predstavuje rod stálozelených ihličnatých drevín, ktorý zahŕňa 5 druhov. Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Pochádzajú z Ázie a Severnej Ameriky a existuje veľké množstvo odrôd, ktoré majú široké uplatnenie pri zakladaní záhrad.

Tuje majú v úzkych pásoch sa olupujúci červenohnedý kmeň. Konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich listy sú šupinovité, s obsahom éterických olejov. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie (oproti bočným) a pichľavé, zatiaľ čo na bočných sú približne polovičné (oproti hlavným) a pritisnuté k výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.

Druhy tují a ich kultivary

Rod tují v sebe zahŕňa 5 rozličných druhov, vďaka ktorým máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkosti i farieb - vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité, stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale aj s modrým nádychom. Výber je naozaj široký a tuje môžete pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale aj v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.

Medzi najvýznamnejšie druhy patria:

• Tuja západná (Thuja occidentalis): Toto je záhradnícky najdôležitejší a najrozšírenejší druh tuje, ktorý dorastá do výšky 10 až 20 metrov a ponúka množstvo kultivarov líšiacich sa tvarom, finálnou veľkosťou, farbou i textúrou. Uprednostňuje hlbšie pôdy, ktoré by mali byť živné a dobre priepustné, neutrálne až mierne zásadité.
• Tuja riasnatá (Thuja plicata): Česky nazývaná tuja obrovská, dorastá v domovine až do výšky okolo 50 metrov. Rastie relatívne rýchlo, takže v záhradách sa hodí hlavne tam, kde očakávame väčšiu šírku i výšku. Je vhodná aj pre vytvorenie vyšších živých plotov, no je náročnejšia na častejšiu intenzitu údržby. Tento druh dorastá do výšky 15 až 30 metrov a je známy svojou rýchlosťou rastu.
• Tuja východná (Thuja orientalis): Niekedy sa predáva pod menom Platycladus orientalis, pochádza z Východnej Ázie a má kompaktnejší rast, dorastá do výšky 5 až 8 metrov. Najčastejšie predávaným kultivarom je pomaly rastúca Thuja orientalis ‘Aurea Nana‘. Táto odroda by sa mala vysádzať samostatne, prípadne do skupiniek tak, aby sa jednotlivé rastliny vzájomne nedotýkali, pretože v mieste dotyku často dochádza k poškodeniu a zhnednutiu vetvičiek. Preto by sa nemala vysádzať do živých plotov.
• Tuja japonská (Thuja standishii)
• Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
• Tuja kórejská (Thuja koraiensis)

V našich podmienkach sa najčastejšie stretneme s Tujou západnou (Thuja occidentalis), Tujou riasnatou (Thuja plicata), Tujou kórejskou (Thuja koraiensis) a Tujovcom východným (Platycladus orientalis), ktorý je niekedy stále uvádzaný pod starým názvom Tuja východná (Thuja orientalis).

Vybrané kultivary tuje západnej (Thuja occidentalis)

Tuja západná ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí a farieb. Môžete si vybrať rýchlo alebo pomaly rastúci kultivar, vysoký alebo malý, ihlanovitý či guľatý. Drobnejšie kultivary sa dajú používať na nízke záhony, do predzáhradok, do skaliek aj pre pestovanie v nádobách, či na výzdobu hrobov. Vyššie druhy využijeme ako typické solitéry alebo do strihaných živých plotov. Tuje teda vyberajte podľa typu využitia, ich tvaru a tiež výšky, ktorú sú schopné dorásť. Pre výsadbu živých plotov sa hodia odrody husté, rýchlo rastúce, nepoliehajúce pod ťarchou snehu.

Kultivar	Vlastnosti	Využitie	Obrázok
Tuja Smaragd	Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, smaragdovozelená farba, dorastá do výšky 4 - 6 m a šírky 0,8 m. Symetrický pyramídový a krásny smaragdovo zelený vzhľad.	Živý plot, solitér
Tuja Golden Smaragd	Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky 2 - 2,5 m a šírky 1 - 1,5 m.	Živý plot
Tuja Brabant	Rýchlorastúca kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 5 m. Dobre znáša znečistené prostredie.	Živý plot
Tuja Frieslandia	Rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m. Svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami.	Živý plot
Tuja Jantar	Pomalyrastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami, na jeseň sa mení na tmavomedenú farbu, dorastá do výšky 2 - 3 m a šírky 1m.	Solitér, skupinová výsadba, kvetináč
Tuja Danica	Pomalyrastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, dorastá do výšky 1m a šírky 60 cm.	Skalky, kvetináče, malé predzáhradky
Tuja Meinekes Zwerg	Pomalyrastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami, dorastá do výšky 2 m (po 10. rokoch 0,80 m x 0,70m).	Skalky, kvetináče
Tuja Rheingold	Pomalyrastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami, dorastá do výšky 3 - 4 m a šírky 2 - 4 m.	Solitér, skupinová výsadba, kvetináč
Tuja Tiny Tim	Pomalyrastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba, dorastá do výšky a šírky 40 - 50 cm.	Skalky, kvetináče, malé predzáhradky
Tuja Mirjam	Pomalyrastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky a šírky 30 - 50 cm.	Skalky, kvetináče

Pestovanie tují

Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi veľmi vyhľadávané vďaka svojmu celoročnému dekoratívnemu vzhľadu a relatívnej jednoduchosti pestovania. Patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy.

Tuje preferujú slnečné až polotienisté miesta. Hoci dokážu rásť aj v tieni, pre najlepší rast, hustotu a farbu lístia je ideálne zabezpečiť dostatok slnečného svetla.

Pôda a zálievka

Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Obľubujú výživnú, dobre priepustnú pôdu. Mierne kyslá až neutrálna pôda je ideálna. Nikdy nesaďte tuju smaragd do ílu alebo inej ťažkej nepriedušnej pôdy, najlepšia je kyprá a priedušná pôda, aj piesčitá pôda je ideálna.

Pravidelná zálievka je dôležitá, najmä pre mladé stromy po výsadbe, aby sa dobre zakorenili, predovšetkým počas prvého roka. Aj pre staršie tuje je nevyhnutná závlaha v období sucha. Osobitne tuje pestované v nádobách potrebujú dostatočnú zálievku aj počas suchej zimy, keď nemrzne. Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka. Ako väčšinu rastlín, aj tuje treba pravidelne zalievať, a to hlavne v letnom období.

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne, čo je závislé od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnej oblasti s pravidelným hnojením a primeranou závlahou rastú 25-40 cm ročne.

Výsadba tují

Tuje zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa aktuálnych podmienok. Odporúča sa vysádzať skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne.

• Príprava výsadbovej jamy: Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Pre samostatne stojaci strom pripravte jamu v rozmere aspoň 25 x 25 cm, pôda by mala byť s dostatkom vlahy.
• Rozostupy pri výsadbe: Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky budúceho plota. Ak chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pre finálnu výšku plota do 3 m je ideálny rozostup 70 cm. Pre menšie ploty sú potrebné menšie rozostupy, minimálne však 50 cm od seba. Pre výsadbu živých plotov platí, že na meter sa vysádzajú dve až tri rastliny. Tuje sadíme aspoň 50 cm od seba, väčšina odrôd tují vyrastie do kužeľovitého tvaru a pri zemi by pri menších rozstupoch nemali priestor. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.
• Dôsledky nesprávnych rozostupov: Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny a koreňový priestor. Hustá výsadba sa tiež rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek či hubových ochorení. Ak sú tuje nasadené príliš blízko vedľa seba, dochádza k ich žltnutiu, neskôr hnednutiu a nakoniec aj usychaniu, čo je z fyziologického hľadiska prirodzená reakcia.

Príprava pôdy pre výsadbu

Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná.

• Drenáž: Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Môžete použiť rôzne prírodné materiály, napríklad ZeoSand alebo Zeolit Agro, ktoré zároveň doplnia živiny a pomôžu s hospodárením s vodou. Ak je pôda v mieste výsadby nepoužiteľná, je nutné vytvoriť celistvú drážku o minimálnej hĺbke 50 cm a min. šírke 50 cm, ktorá by mala mať aj drenáž pre odvod prebytočnej vody, aby nedošlo k utopeniu koreňových systémov.
• Obohatenie pôdy: Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu (napríklad TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík). Tie posilnia imunitu stromčeka a pomôžu mu bojovať proti škodcom a patogénom. V rámci prípravy pôdy môžete zapracovať aj kvalitne rozležaný kompost alebo kravský či konský hnoj. Ak nemáte kvalitne rozležaný kompost či hnoj, môžete použiť Alginit alebo HUMAC®Agro, ktoré dodajú humus a živiny, detoxikujú pôdu a zvýšia jej vodnú kapacitu.

Po príprave pôdy zalejte výsadbovú jamu vodou. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku doprajte novovysadenej tuji pravidelne.

Na prekrytie pôdy môžete použiť mulč, napríklad Keram Agro, ktorý zabráni odparovaniu vody a udrží vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa. Na mulčovanie môžete použiť aj kôru alebo pokosenú trávu (udržuje vlhkosť). Pokosenú trávu zo záhonu však na jeseň vyberáme, aby sa tam nedržali hlodavce.

Strihanie tují

Pravidelný a každoročný rez je pre tuje nevyhnutný, najmä pre rýchlorastúce kultivary používané ako živý plot. Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr 1 rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot poskytujúci súkromie a príjemný vzhľad.

• Prečo strihať: Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť. Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia, pretože na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať.
• Kedy strihať: Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Prvýkrát môžete rezať na jar v apríli, druhý letný rez v júni a posledný na konci augusta - septembra. Ak nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, kým sa stromčeky zakorenia. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu - prvý termín je na konci jari a druhý na konci leta.
• Ako strihať: Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán. Vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky, až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na dva. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam, strihanie sa neodporúča počas horúcich dní. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky, ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.
• Tvarovanie: Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mladosti do tzv. kónického tvaru. To znamená, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou.

Hnojenie tují

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta.

• Typy hnojív: Hnojivá, ktoré obsahujú dusík, je potrebné použiť na jar a opakovanie si nechať až napríklad na jún. Hnojenie dusíkom nepoužívajte neskôr, keďže sa tak predĺži vegetačné obdobie a tuje nebudú toľko rezistentné voči mrazu. Mrazuvzdornosť sa dá posilniť vďaka hnojivám s obsahom draslíka, ktoré by sa mali aplikovať v auguste či septembri. Existuje množstvo hnojív určených na ihličnany; ekologicky zameraní pestovatelia preferujú prírodné.
• Organické hnojivá: Ak ide o kravský či konský hnoj, nie je vhodné používať nekvalitne rozložený, ktorý by spôsobil viac škody ako úžitku. Výborný je vermikompost, ktorý si už mnohí pestovatelia produkujú sami.
• Doplnková výživa a ochrana: Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia a na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúča použiť ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Okrem tejto pomoci znižujú vyparovanie vody, čím pomáhajú znížiť množstvo potrebnej zálievky.

Choroby a škodcovia tují

Pravidelne kontrolujte zdravotný stav drevín. Pri pestovaní tují sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov. V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami:

Choroby tují

• Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
• Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina): Spôsobené nedostatkom vody alebo živín.
• Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
• Spáľovka tuje (Kabatina thujae)
• Plieseň šedej ihlice: Objavuje sa počas vlhkého počasia.

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, vhodná je aplikácia KlinoGrow vo forme postreku nielen pri napadnutí, ale aj ako prevencia. Odporúča sa tiež zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec, ktorý zlepší vlastnosti pôdy, zvýši účinnosť hnojív a vyrovná pH pôdy, čím prispeje k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby.

Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy sú na napadnutie hubovými patogénmi náchylnejšie tuje s nevyváženou výživou, poruchou vstrebávania niektorej zo živín, či stresom z nevhodných pestovateľských podmienok.

Šišky: Tvorba šišiek, ktorá sa objavuje ku koncu jari, je nežiaduci jav. Šišky majú zelenú farbu, ktorá na jeseň zhnedne a stvrdne. Tento jav je pud sebazáchovy a vzniká tým, že tuja nie je s niečím spokojná (málo vlahy, málo živín atď.). Tuju ošetríme tak, že nájdeme príčinu (všeobecne stačí pohnojiť a viac zalievať). Ďalej je dôležité odstrániť tieto šišky manuálne (otrhať), najlepšie čo najskôr, kým sú ešte zelené.

Škodcovia tují

Pri pestovaní tují sa môžeme stretnúť s niekoľkými škodcami. Zbaviť sa škodcov môže byť niekedy náročné, pretože mnohí z nich disponujú rôznymi obrannými mechanizmami.

• Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
• Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
• Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
• Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
• Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
• Červce (Coccoidea) a puklice
• Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
• Roztočce (napr. roztoč červený - Tetranychus urticae)
• Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
• Méry (Psylloidea)
• Pochmúrnik tujový: Tento škodca vyhrýza malé dierky.

Pestovanie tují v nádobách

Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, ideálne ak nie je plastová. Obvykle skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Doprajte im pravidelnú a výdatnú zálievku. Obľuba tují ako kvetináčových rastlín pre terasy alebo schodisko je vysoká, pričom menšie druhy, ako napríklad Thuja 'Smaragd', alebo guľovité odrody ako 'Danica' či 'Tiny Tim' (ktoré nedorastajú viac ako osemdesiat centimetrov), sú ideálne aj pre majiteľov malých predzáhradiek.

Cypruštek (Chamaecyparis)

Cyprušteky, podobne ako tuje, zastupuje vo voľnej prírode celkom 6 botanických druhov. Taktiež pochádzajú z Východnej Ázie a Severnej Ameriky. V porovnaní s tujami nájdeme medzi cypruštekmi ešte viac odrôd, pričom ich variabilita je až prekvapivo obrovská.

Druhy cypruštekov

• Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana): Patrí k najčastejšie pestovaným druhom. Na obľube tohto druhu sa podpísali najmä šedé, modré a tiež žltozelené odrody vhodné pre pestovanie živých plotov. Pôvodný druh rastie v Severnej Amerike a dorastá tam do výšky 20-30 m, niekedy dokonca aj viac. Pre celkom dynamický rast je pomerne veľmi obľúbený aj u nás. Má však dosť špecifické nároky na prostredie, preto v niektorých lokalitách rastie o niečo horšie ako odolnejšia tuja. Cypruštek Lawsonov potrebuje hlbokú a živnú pôdu s vysokou zásobou vápnika a miluje vysokú vlhkosť vzduchu. V živých plotoch vyzerá dobre len v prípade, že porast je od začiatku pravidelne udržovaný. Kultivary žltozelenej farby môžu byť najmä v prvých rokoch po výsadbe o niečo citlivejšie na slnečný svit, a to najmä v predjarí. Vo vhodných podmienkach a pri dostatočnej starostlivosti vytvára veľmi pôsobivé porasty.
• Cypruštek hrachonosný (Chamaecyparis pisifera): Tento druh disponuje ako vysokými, tak aj veľmi nízkymi až miniatúrnymi kultivarmi. Rastie v bežných pôdach a veľmi mu vyhovuje, podobne ako aj iným cypruštekom, dostatok svetla. Pri svetelnom nedostatku vytvára redšie výhony a jeho vzhľad tým veľmi trpí.
• Cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa): Pôvodom z Japonska, pre záhradné využitie sú zaujímavé hlavne menšie a pomaly rastúce odrody. Nároky tohto druhu sa v porovnaní s ostatnými cypruštekmi trochu líšia - znesú aj o niečo kyslejšiu pôdu a hlavne potrebujú chladnejšie a vlhkejšie podnebie.

Tuja vs. Cypruštek pre živý plot

Výber medzi tujou a cyprusovcom pre vysoký živý plot závisí od vašich preferencií, očakávaní a množstva času, ktorý chcete venovať údržbe.

• Tuja (napr. Smaragd): Ide o pekný, kompaktný a vždyzelený strom so sýtozeleným sfarbením. Tuja Smaragd je veľmi obľúbená záhradná drevina, má sýtozelené ihličie, ktoré si zachováva aj v zime a neopadáva. Je mrazuvzdorná. Najrýchlejší rast dosahuje na slnečnom mieste, ale darí sa jej aj v polotieni alebo tieni, je nenáročná na pôdu a zavlažovanie, ročne narastie až 50 cm. Tuja však rastie pomalšie a navyše je náročná na pôdnu a vzdušnú vlhkosť, v dôsledku čoho dochádza k častým úhynom počas leta v dôsledku nedostatku vlahy. Na druhej strane však nepotrebuje častý rez a menej rastie do priestoru. Odolnosť voči mrazom: Väčšina druhov tují je odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj drsné zimné podmienky.
• Cyprusovec (napr. x Leylandii): Oproti tuji ide o rýchlorastúci strom a vysoký plot z neho môžete mať o niekoľko rokov skôr. Je to však mohutná drevina, ktorá svoj habitus zahusťuje až v neskoršom veku. V porovnaní s tujou je menej náročný na podmienky a lepšie znáša aj letné trópy, ktoré tak často sužujú našu krajinu. Zároveň sa staršie dreviny ťažšie ujímajú, preto treba rátať v prvých dvoch rokoch aj s prípadným úhynom, čo si vyžiada ďalšie finančné prostriedky.

Tuje sú krásne a praktické stromy, ktoré dodajú vašej záhrade súkromie a eleganciu. S týmito tipmi na pestovanie si môžete byť istí, že vaše tuje budú zdravé a husté po celý rok. Pravidelné strihanie a hnojenie sú kľúčové pre podporu hustého rastu. Ak pestujete mladé stromy alebo žijete v oblasti s extrémnymi mrazmi, je vhodné chrániť tuje mulčom alebo ochranným textilom.

tags: #cyprus #a #tuja #sukromie #na #dvore