Tuja a Cypruštek: Podrobné Rozdiely a Využitie v Záhrade

Niektoré dreviny si na záhradách udržujú vysokú obľubu a vysádzajú sa pravidelne. Do tejto skupiny patria tuje a cyprušteky. Hoci sa v niektorých ohľadoch tieto dva rastlinné rody podobajú, ich vzájomné zamieňanie môže viesť k chybám, keďže majú odlišné nároky a vlastnosti.

Tuja (Thuja): Charakteristika a Obľúbené Druhy

Tuja, známa aj ako zerav, pochádza z Ázie a Severnej Ameriky. Existuje 6 botanických druhov a veľké množstvo odrôd, ktoré majú široké uplatnenie pri zakladaní záhrad.

Tuja západná (Thuja occidentalis)

Záhradnícky najdôležitejším druhom je tuja západná (Thuja occidentalis), ktorá ponúka množstvo kultivarov líšiacich sa tvarom, finálnou veľkosťou, farbou i textúrou. Drobnejšie kultivary sa dajú používať na nízke záhony, do predzáhradiek, do skaliek i pre pestovanie v nádobách, či na výzdobu hrobov. Vyššie druhy využijeme ako typické solitéry alebo do strihaných živých plotov. Všetky odrody tohto druhu uprednostňujú hlbšie pôdy, ktoré by mali byť živné a dobre priepustné, neutrálne až mierne zásadité. Tuja potrebuje kvalitnú a vlhkú pôdu a dostatočne preslnené stanovište.

Tuja východná (Platycladus orientalis)

Z Východnej Ázie pochádza tuja východná (Thuja orientalis), ktorú niektorí botanici považujú za celkom samostatný rod, takže sa niekedy predáva pod úplne odlišným menom Platycladus orientalis. Najčastejšie predávaným kultivarom tohto druhu je pomaly rastúca Thuja orientalis ‘Aurea Nana‘, ktorá na seba upúta pozornosť vďaka sviežo žltozelenej farbe. Táto odroda by sa mala vysadzovať samostatne, prípadne do skupiniek, ale tak, aby sa jednotlivé rastliny vzájomne nedotýkali. V mieste dotyku často dochádza k poškodeniu a zhnednutiu vetvičiek. Preto by sa táto odroda nemala vysádzať ani do živých plotov.

Tuja riasnatá (Thuja plicata)

Z bežne používaných druhov má ešte veľký význam tuja riasnatá (Thuja plicata), česky tuje obrovská. České pomenovanie tohto druhu je veľmi výstižné, pretože táto severoamerická drevina dorastá v domovine až do výšky okolo 50 metrov. Pre pôvodných severoamerických obyvateľov mala najmä v minulosti táto tuja obrovský hospodársky význam. Využívali v svoj prospech snáď všetky časti tohto stromu, najcennejšie bolo pre nich drevo, ktoré sa vyznačuje veľkou trvanlivosťou. Pri stavbe prvej americkej transkontinentálnej železnice sa drevo tejto tuje používalo k výrobe železničných podvalov, čo vo finále viedlo lokálne k značným poškodeniam ich pôvodných porastov. Tuja riasnatá rastie relatívne rýchle, takže v záhradách sa hodí hlavne tam, kde očakávame väčšiu šírku i výšku. Hodí sa i pre vytvorenie vyšších živých plotov, je ale náročnejšia na častejšiu intenzitu údržby.

Cypruštek (Chamaecyparis): Všestrannosť a Nároky

Cyprušteky, podobne ako tuje, zastupuje vo voľnej prírode celkom 6 botanických druhov. Takisto pochádzajú z Východnej Ázie a Severnej Ameriky. V porovnaní s tujami nájdeme medzi cypruštekmi ešte viac odrôd, pričom ich variabilita je až prekvapivo obrovská.

Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana)

K najčastejšie pestovaným druhom patrí cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana). Na obľube tohto druhu sa podpísali najmä šedé modré a tiež žltozelené odrody vhodné pre pestovanie živých plotov. Pôvodný druh rastie v Severnej Amerike a dorastá tam do výšky 20-30 metrov, niekedy dokonca i viac. Pre celkom dynamický rast je pomerne veľmi obľúbený i u nás. Má však dosť špecifické nároky na prostredie, preto v niektorých lokalitách rastie o niečo horšie ako odolnejšia tuja. Cypruštek Lawsonov potrebuje hlbokú a živnú pôdu s vysokou zásobou vápnika. Miluje vysokú vlhkosť vzduchu, ktorá do značnej miery ovplyvňuje jeho zdravý vzhľad. V živých plotoch vyzerá dobre len v prípade, že porast je od začiatku pravidelne udržovaný. Kultivary žltozelenej farby môžu byť najmä v prvých rokoch po výsadbe o niečo citlivejšie na slnečný svit, a to najmä v predjarí. Vo vhodných podmienkach a pri dostatočnej starostlivosti vytvára veľmi pôsobivé porasty. Cypruštek Lawsonov má na prvý pohľad rovnaké habitusové vlastnosti ako tuja, preto si ho s ňou môžete veľmi ľahko pomýliť. Z tohto dôvodu si preto skontrolujte názov na priloženej etikete rastliny. Má jemnejšie šupinkovité listy, preto sa väčšina odrôd tohto druhu strihá lepšie než iné ihličnany, navyše stopy po rezoch na zvislej ploche sú takmer neviditeľné. Pre zelené steny sa vysádzajú na jeden meter 1,5 až 2 kusy, pri veľkosti výpestka 40 cm. Optimálna výška steny je v rozpätí 1 až 3 m a v závislosti od odrody treba rátať s ročným prírastkom približne 20 cm. Niekedy sa niektoré druhy cypruštekov môžu zamieňať za cyprusy.

Cypruštek hrachonosný (Chamaecyparis pisifera)

Veľmi zaujímavé a atraktívne kultivary môžeme objaviť u druhu cypruštek hrachonosný (Chamaecyparis pisifera), česky cypřišek hrachonosný. Tento druh disponuje ako vysokými, tak i veľmi nízkymi až miniatúrnymi kultivarmi. Rastie v bežných pôdach, veľmi mu vyhovuje, podobne ako aj iným cypruštekom, dostatok svetla. Pri svetelnom nedostatku vytvára redšie výhony a jeho vzhľad tým veľmi trpí.

Cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa)

Krásne odrody nám ešte ponúkajú i ďalšie druhy cypruštekov. Za zmienku určite stojí cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa), česky cypřišek tupolistý, pôvodom z Japonska. Pre záhradné využitie nás budú pravdepodobne zaujímať hlavne menšie a pomaly rastúce odrody. Nájdeme medzi nimi niektoré naozaj pozoruhodné formy. Nároky tohto druhu sa v zrovnaní s ostatnými cypruštekmi trochu líšia. Znesú i o niečo kyslejšiu pôdu a hlavne potrebujú o niečo chladnejšie a vlhkejšie podnebie.

Hlavné Rozdiely Medzi Tujou a Cypruštekom

Hoci sú si tieto ihličnany podobné, existujú kľúčové vizuálne a biologické rozdiely, ktoré pomôžu pri ich identifikácii a správnom výbere.

Vizuálne odlíšenie

Tuja a cypruštek (rod Chamaecyparis) sú oba vždyzelené ihličnaté rastliny patriace do čeľade Cypressovité. Rozdiely možno pozorovať v tvare šišiek a umiestnení ihličia (šupinkovitých listov).

• Šišky:
  • Kužele tuje majú podlhovastý tvar a niekoľko párov šupín, ktoré sú umiestnené krížovo. Po odkvitnutí sa objavia kužele oválneho tvaru.
  • Šišky cyprušteka (a cyprusu) majú guľovitý tvar, pričom majú šupiny z viacerých strán.
• Ihličie (šupinkovité listy):
  • Všetky výhonky tuje sú pokryté ihlami vo forme malých ihličiek (šupiniek), ktoré sú umiestnené v jednej rovine a majú pomerne jasnú sladkastú vôňu. Na jar sa výhonky stávajú bohatým zeleným odtieňom, bližšie k jeseni farba stmavne a počas chladného obdobia býva hnedá.
  • U cyprušteka je ihličie (šupinkovité listy) umiestnené v rôznych rovinách a často má výrazný éterický zápach. Listy sú často jemnejšie.
• Kvitnutie: Samčie klásky tuje sa nachádzajú v spodnej časti stromu a majú hnedožltý odtieň. Ženské klásky sú oveľa svetlejšie a sú umiestnené v hornej časti. Tuja kvitne pred rastom mladých výhonkov.

Rozdiely v mieste rastu a nárokoch

Tieto rastliny sú si dosť blízki príbuzní, s výnimkou preferencií klimatických podmienok. Tuja najradšej rastie v chladných zónach, preto sa pestuje hlavne v strednom pruhu. V prírodnom prostredí sa tuja nachádza prevažne v juhovýchodnej časti Kanady a v severnej časti Spojených štátov, ako aj na západnej strane ostrova Anticosti. Naopak, rod cyprus (Cupressus), ktorý je blízky cypruštekom, uprednostňuje subtrópy.

Liečivé vlastnosti

Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že tieto kultúry sa líšia aj svojimi liečivými vlastnosťami. Napríklad tuja má antibakteriálny účinok, pomáha optimalizovať krvný obeh a zmierňuje zápaly a kŕče. Olej z druhého typu stromu (často cyprus alebo cypruštek) vám umožňuje bojovať proti stresu a aktívne sa používa na liečbu bronchitídy.

Cyprusovec (x Cupressocyparis leylandii): Rýchlo Rastúci Variant pre Živý Plot

Veľmi často sa ako alternatíva k tuji pre živé ploty spomína cyprusovec leylandský (x Cupressocyparis leylandii). Tento druh vznikol medzirodovým krížením a v prírode ho nenájdeme. Jeho rodičmi sú cypruštek nutkanský a cyprus veľkoplodý, po ktorých zdedil výnimočné vlastnosti.

Vlastnosti a výhody cyprusovca

• Rýchly rast: Cyprusovec dosahuje prírastky 80 až 100 centimetrov za rok, čo je dvoj- až trojnásobok toho, čo dokážu tuje. Vďaka tomu môžete mať vysoký plot už o niekoľko rokov.
• Vzrast: Ide o mohutnú drevinu, ktorá svoj habitus zahusťuje až v neskoršom veku. Spočiaku môže byť porast trochu vzdušný, no už po troch rokoch od výsadby dokáže vytvoriť pekne zapojený plot. Dorastá do výšky 12 až 15 metrov a šírky až 5 metrov.
• Odolnosť: V porovnaní s tujou je cyprusovec menej náročný na podmienky a lepšie znáša aj letné horúčavy, ktoré často sužujú našu krajinu. Je to skutočne nenáročný ihličnan.
• Stanovište: Dobre sa mu darí na slnečnom aj polotienistom stanovišti. Hlboký tieň mu veľmi nesvedčí a spomaľuje jeho rast.
• Pôda: Hoci sa často uvádza, že je na pôdu nenáročný, vždy ocení humóznu pôdu bohatú na živiny. Obľubuje aj vyvážený obsah ílov, pretože tie dokážu pútať vodu a, samozrejme, aj živiny obsiahnuté v pôdnom roztoku. Naopak, v príliš piesčitých pôdach môže trpieť nedostatkom vody, ktorá sa v pieskovom podloží rýchlo stráca.
• Regenerácia: Vďaka rýchlemu rastu má výbornú schopnosť regenerácie, preto tak dobre znáša rez.

Starostlivosť o cyprusovec

Pri zakladaní živého plota z cyprusovca saďte radšej menšie rastlinky, ktoré majú vyššiu adaptabilitu ako tie staršie. Nemusíte sa báť, rastie rýchlo, takže pokojne vysaďte jedince s výškou hoci len pol metra či meter. Hneď po vysadení ich však výdatne polejte. Prvý rok je vlastne hlavne o vode. Pred prvou zimou živý plot z cyprusovca aj nastielajte, a to pozberaným suchým lístím. Počas zimných dní, keď nemrzne, zalievajte tiež. Cyprusovec je totiž vždyzelený druh a vodu vyparuje stále, aj počas zimy. Ak je voda pri koreňoch zamrznutá, teda v pevnom skupenstve, nemá si ju ako doplniť a môže vyschnúť.

Čo je Lepšie: Tuja, Cypruštek alebo Cyprusovec?

Je nemožné dať jednoznačnú odpoveď a povedať, ktorá drevina bude lepšia. Každý typ je svojím spôsobom dobrý a má atraktívny vzhľad. V takom prípade by si mal každý zvoliť to, čo sa mu páči, s prihliadnutím na rozdiely a konkrétne podmienky pozemku a preferencie.

• Tuja: Vynikajúca možnosť na zdobenie miest, ktoré majú nedostatok osvetlenia. Najčastejšie sa používa ako živý plot. Rozdiel je v tom, že táto odroda môže rásť aj na močaristých a rašelinových pôdach, na ktorých spravidla nemôže pestovať väčšina kultivovaných rastlín. V prírodných podmienkach môže výška tuje dosahovať 25 metrov. Koruna má úzky pyramídový tvar, ktorý sa nakoniec stane oválnym. Na druhej strane však nepotrebuje častý rez a menej rastie do priestoru. V letných mesiacoch však v dôsledku sucha a nárokov na vlhkosť často dochádza k úhynu.
• Cypruštek: Jeden z najobľúbenejších okrasných druhov používaných na živé ploty. Typicky zasadené v záhradách a parkoch. Vzhľadom na prítomnosť malých odrôd, ak je to potrebné, sa dá použiť aj ako okrasná izbová rastlina. Niektoré druhy rastú skôr do kužeľa a nie sú dostatočne husté, takže ich musíte sadiť bližšie k sebe. Ak však nechcete svoju záhradu prepchávať obligátnymi a všadeprítomnými tujami, cyprušteky sú ideálna voľba. Navyše majú zaujímavý habitus a znesú viac ako tuje.
• Cyprusovec: Ak hľadáte rýchlo rastúci vysoký živý plot, ktorý je nenáročný a dobre znáša rez, cyprusovec je vynikajúca voľba. Je menej náročný na podmienky a lepšie znáša letné trópy ako tuja.

Vlastnosti Starostlivosti o Tuja a Cyprušteky

Ak vezmeme do úvahy rozdiely v starostlivosti medzi tujou a cypruštekmi, potom budú všetky postupy v zásade rovnaké. Pretože v obidvoch prípadoch je potrebná náležitá a kvalitná starostlivosť.

Všeobecné zásady starostlivosti

Po výsadbe sadivového materiálu na otvorenom teréne bude potrebné vykonať nasledujúce práce:

• Zalievanie: Zalievanie by malo byť časté a mierne, pôda by nemala byť močaristá ani veľmi suchá.
• Kyprenie: Kyprenie sa vykonáva po každom zavlažovaní pôdy.
• Odstraňovanie buriny: Dôležitý bod, ktorému je potrebné venovať náležitú pozornosť. Je to spôsobené tým, že buriny odoberajú živiny z pôdy, v dôsledku čoho sa sadivový materiál vyvíja veľmi zle.
• Aplikácia hnojív: V tomto prípade môžete použiť kombinované minerálne hnojivá a organické látky, ktoré umožnia výsadbám rásť oveľa rýchlejšie.
• Ochrana pred mrazom: Pred nástupom prvého chladného počasia je potrebné postarať sa o prístrešok, ktorý zabráni zamrznutiu mladých výhonkov. Najmä mladé cyprušteky v prvých dvoch rokoch by mali byť chránené pred mrazom.
• Tvarovanie: Vďaka formatívnemu orezávaniu môžete dať korunke akýkoľvek tvar. Stálezelené živé ploty sa rok po výsadbe skracujú len nepatrne, a to skôr ich postranné línie. Špička sa upravuje až vtedy, keď dorastie do požadovanej výšky. Zastrihávajte ich v čase vegetačného pokoja.

Špecifické nároky cypruštekov na stanovište

• Väčšina cypruštekov obľubuje svetlé, ale aj mierne tienisté stanovište.
• Odrody so žltým zafarbením potrebujú chránené, mierne zatienené stanovište, rozhodne ich však nesaďte do tieňa.
• Vysádzajú sa do humóznej, piesčitej a mierne kyslej až alkalickej pôdy. Príliš vápenatá pôda pre ne nie je priaznivá, rovnako ako suchá pôda či nadmerná vlhkosť.
• Ak je rastlina na veternom stanovišti a je suchšie obdobie, treba ju výdatnejšie polievať, aby nevznikli škody zo sucha.
• Pri výbere hnojiva dajte pozor, aby neobsahovalo vápnik. Nedostatok železa môže viesť k chlorotickému sfarbeniu.

tags: #cyprustek #alebo #tuja