Pestovanie ruží: Kompletný sprievodca od výsadby po zazimovanie

Ruže patria bezpochyby medzi najhonosnejšie okrasné dreviny v záhrade. Sú právom považované za kráľovné záhrad. Ich nádherné kvety, podmanivá vôňa a široká paleta farieb robia z ruží jednu z najobľúbenejších rastlín na svete. Prečo je práve ruža považovaná za kráľovnú kvetov? Vyniká svojim okúzľujúcim kvetom a nezameniteľnou vôňou. Lupene ruží majú rôzne sfarbenie, najčastejšie sa však vyskytujú v červenej, bielej či žltej farbe. Kvitnutie ruží je počas celej sezóny a skvele sa kombinuje aj s trvalkami v záhone.

Chcete mať záhradu plnú voňavých a romantických ruží? Potom stačí dodržať pár základných pravidiel pri ich výsadbe a pestovaní. V tomto článku sa dozviete všetko o výsadbe, starostlivosti, hnojení, reze aj ochrane ruží pred chorobami a škodcami.

Výber vhodného miesta a príprava pôdy

Dôležité je vybrať ružiam správne miesto tak, aby v budúcnosti mali rastliny dostatočný priestor a svetlo pre svoje kvitnutie. Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište. Optimálne je miesto s dostatkom slnečného žiarenia, niekoľko hodín na priamom slnku je optimálne pôsobisko pre ich rast.

Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Vyberte si miesto, kde je dostatok slnečného žiarenia, niekoľko hodín na priamom slnku je optimálne pôsobisko pre ich rast. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ideálne pH pôdy je 5 - 7. Ak je priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapravte do nej rašelinu.

Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Zeminu si pripravte ideálne na jar a zapracujte do nej hnojivo so stopovými prvkami, ktoré do jesennej výsadby zaistia pôde ideálne podmienky a do budúcna silu a zdravie vysadeným ružiam. Pri výsadbe do záhona, si záhon prerýľujte a skyprite do hĺbky približne 40 cm. Pôdu prepracujte, pridajte všetky výživné látky ako hnojivo, kompost a kvalitný substrát. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Výsadba ruží

Príprava sadeníc

Ako prvé vyberieme zdravú ružu, ktorú aspoň 2 hodiny pred sadením namočíme do vedra s vodou. Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.

Termíny výsadby

Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Voľnokoreňové sadenice odporúčame vysádzať koncom októbra až do polovice novembra. Pozor, aby nebola premrznutá pôda.

Pestovateľské škôlky expedujú sadenice s voľnými koreňmi na jar alebo jeseň v pestovateľských nádobách počas celého vegetačného obdobia. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Ak ste si kúpili ruže v nádobe, môžete ich vysádzať celoročne.

Postup výsadby

Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Medzi týmito krokmi vykopeme jamu približne 20 centimetrov hlbokú. Túto jamu napustíme vodou, aspoň z ⅓ a čiastočne prihrnieme zeminou. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.

Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Krčok koreňa by sa mal vysádzať približne 4 cm pod horizontom zeminy, aby ruža nevymrzla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Vzdialenosť výsadby

Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm. Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho.

Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Zavlažovanie a hnojenie

Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Ruže zalievajte ráno ku koreňom. Dbajte na to, aby sa voda nedostala na listy. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.

Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky. Hnojivo zapracujte začiatkom leta ku koreňom vo forme zálievky. Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria.

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Harmonogram hnojenia

1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. na základe rozboru pôdy, inak radšej nie).
2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
3. Po odkvitnutí, aby sa podporila nová tvorba kvetov.
4. Nezanedbávajte ani hnojenie, ktoré je pre správny rast ruže veľmi dôležité. Hnojte počas celej sezóny a však len do konca augusta. Lepšie prezimovanie ruží podporí hnojivo s vyšším obsahom draslíka.

Pôda a kyprenie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov.

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.

Rez ruží

Každý druh ruže sa zastriháva iným spôsobom. Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových. Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Po každom strihu chorej časti ruží pretrite čepele nožníc alkoholom, aby sa choroba nerozšírila na ostatné konáre. Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.

Jarný rez

Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov.

Letný rez

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.

Rez podľa typu ruže

• Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
• Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
• Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
• Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Zaobídu sa bez rezu, lebo majú prirodzene pekný kompaktný tvar. Ak sa vám zdá, že potrebujú upraviť, môžete všetky výhonky skrátiť o tretinu, rastlina sa zahustí. Po štyroch až piatich rokoch treba urobiť hlbší rez, aby ste ich zmladili.
• Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
• Ľahký rez tvorí menšie kvety na dlhých stonkách. Stonky zrežte na 80 - 100 cm, aby zostali iba tenšie stonky.
• Nízky strih - zdrevnatelé stonky zostrihnite na dĺžku 14 cm.

Jesenný rez

V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Najčastejšie choroby ruží

Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne.

• Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny.
• Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko. Chlad a dážď tvorí ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpracete napadané lístie z ruží.
• Botrytída (šedá pleseň): Na okvetných lístkoch ruží sa vytvoria rôznofarebné škvrny, puky hnednú a pokryjú sa sivým povlakom. Za sucha sa nevyskytuje.
• Bakteriálna rakovina: Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom.

V oboch prípadoch (čierna škvrnitosť, múčnatka) napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.

Škodcovia ruží

Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. chemické insekticídy.

• Vošky: Najčastejšie sa vošky zdržiavajú na pukoch a koncoch výhonkov. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite ich silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť.
• Piliarka listová: Tento hmyz klasie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stočia. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.
• Roztočec chmeľový: Tento drobný “pavúk” cicia na spodnej strane listov.

Zazimovanie ruží

Aj pred zimou je potrebné rastlinu dostatočne poliať, aby nevyschla. Pokiaľ vám to okolitý priestor dovolí, skyprite pôdu ruže a pohnojte alebo zakryte napríklad mulčom z listov či lesnou hrabankou. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné. Ochrana - Pred zimou prihrňte k ružiam pôdu alebo kompost. Počas zimy prekryte kríky suchými konármi. Náš región si vyžaduje, aby sa väčšina pestovaných ruží musela chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C.

Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.

Rozmnožovanie ruží

Na rozmnožovanie ruží stačí namočiť odrezky ruží do vedra s vodou. Tŕne musia smerovať nadol. Po dvoch dňoch odrezky pozapichujte do nádoby s pieskom tŕňmi nadol a zalejte výdatnou zálievkou. Po 5 dňoch sú sadenice pripravené na konečnú výsadbu do záhona.

Pestovanie ruží v nádobách

Ruže vyniknú v každej modernej i vidieckej záhrade a pestovať ich môžete aj na balkónoch či terasách vo vegetačných nádobách. Ruže si pokojne môžete pestovať v nádobách na balkóne. Stačí si vybrať vhodnú odrodu. Sú obľúbené vďaka tomu, že dlho kvitnú. Ďalšou ich prednosťou je to, že si môžete vybrať zo širokej palety farieb. Ako bonus je ich vôňa. Na nákup sa vyberte pripravení.

Určite si zakúpte špeciálny substrát určený na pestovanie ruží. Vyberte veľký a hlboký črepník (min. 40-50 cm v priemere aj hĺbke) pre dostatočný priestor koreňom.

Vhodné odrody pre pestovanie v nádobách

• Miniruže - Dorastajú do výšky 35 centimetrov.
• Trpasličie odrody - Sú to zakrpatené polyantky, čiže mnohokveté ruže. Majú hustý kompaktný tvar a kvitnú takmer nepretržite.
• Pokryvné ruže - Pre nízky rozložitý až plazivý rast sú tiež vhodné do nádob.
• Anglické ruže - Anglické ruže pochádzajú z dielne anglického šľachtiteľa Davida Austina a vznikli krížením starých historických ruží a moderných čajohybridov a floribund. Sú veľmi odolné a zdravé. Majú širokú škálu farieb, rôzne sú aj tvary kvetov, líšia sa tiež výškou.
• Ruže na kmienku - Potrebujú trochu väčšiu nádobu, aby sa korene mohli voľne rozvíjať a zároveň mali rastliny stabilitu. Nádoba musí mať primeranú veľkosť.

tags: #da #sa #vypestovat #duhova #ruza