Zlaté žltnutie viniča je vážny problém, ktorý sa v Európe rozvinul do epidemických rozmerov. Nie je to náhodná pohroma, ale problém, ktorý sa roky hromadil a ak sa k nemu pristupuje ľahostajne alebo nekoordinovane, dokáže zlikvidovať vinicu v priebehu niekoľkých rokov. Boj proti zlatému žltnutiu je kolektívny šport a nemôže ho niesť iba profesionálny vinohradník.
Historicky bol patogén označovaný ako „organizmus podobný mikoplazmám“, no s rozvojom diagnostických metód (DNA metódy) sa jeho identifikácia zlepšila. V praxi je veľkou pascou to, že symptómy zlatého žltnutia (Flavescence dorée) môžu vyzerať veľmi podobne ako poškodenia spôsobené inými činiteľmi, napríklad inými druhmi cikád.
Cikáda Scaphoideus titanus, hlavný prenášač tohto ochorenia, sa živí saním floémových zväzkov, ktoré sú umiestnené bližšie k spodnej strane listu. Európa je prakticky jediným vinohradníckym regiónom sveta, kde sa tento problém rozvinul do takýchto rozmerov. Fytoplazmy v európskej krajine existovali aj skôr, no chýbal im efektívny prenášač na vinič.
Po prenose infekcie sa symptómy typicky ukážu až v nasledujúcej sezóne, čo predstavuje latenciu približne jeden rok. Praktické pravidlo hovorí, že ak je viac než 20 % krov na ploche infikovaných, uplatňuje sa norma, že do 15. dňa od zistenia sa musia zlikvidovať všetky napadnuté kríky. Nechávanie napadnutých častí na zemi počas vegetácie, ktoré uschnú, nepredstavuje riziko pre cikádu, pretože tá nesaje z pôdy ani koreňov.
Prenos fytoplazmy agrotechnikou nebol potvrdený. Logika platná pre drevokazné huby (ESCA, BDA, eutypióza) nie je aplikovateľná pri fytoplazme zlatého žltnutia. Malé zdroje infekcie často vytvárajú dieru v kolektívnej obrane. Zlaté žltnutie neodpúšťa váhanie a neexistuje „tabletka“, ktorá by problém zvráti. Koordinovaný zásah, ako napríklad v obci Svätý Peter, kde po kontrole našli nulový výskyt jedincov, môže zraziť populáciu prenášača na minimum.
Chemická ochrana rastlín
Pri chemickej ochrane je kľúčové správne načasovanie a výber vhodných prípravkov. V kontexte ochrany proti škodcom a chorobám sa často spomína prípravok Decis EW 50 s účinnou látkou deltametrín, ktorý patrí medzi svetlostabilné syntetické pyrethroidy a pôsobí ako dotykový a požerový jed. V talianskych testoch mali niektoré konvenčné prípravky, vrátane Decis Evo, veľmi vysokú účinnosť (okolo 96 %).
Je dôležité vždy sa riadiť aktuálnou registráciou prípravkov na Slovensku, dodržiavať etikety, dávkovanie a bezpečnostné pokyny. Jarné mrazy môžu ovplyvniť fenológiu viniča, zatiaľ čo vývoj cikády pokračuje nezávisle.
Pri výbere postrekovačov sa menej vhodné javia panelové/rekuperačné postrekovače kvôli vibráciám a možnému „rozvážaniu“ škodcu po poraste. Negatívna korelácia medzi teplotou a reziduálnou toxicitou znamená, že čím vyššia teplota, tým nižšia toxicita.
Ochrana viniča
Vinič si vyžaduje špecifickú ochranu proti viacerým chorobám a škodcom. Blíži sa termín ošetrovania proti kučeravosti tzv. postrekom na sucho. Chemická ochrana je potrebná výlučne v tých vinohradoch, kde v minulom roku roztoče spôsobili významnejšie škody a nie je použitá biologická ochrana. V zdravých viniciach ošetrovať netreba.
Jarný postrek je najúčinnejší počas slnečných dní pri teplote 12-15 °C. V štádiu pučania (tzv. „včielky“) možno použiť prípravky Kumulus WG a Thiovit Jet. Bez ohľadu na vegetačné štádium je povolený prípravok Ortus 5 SC, ktorý sa aplikuje postrekom na list. Najvhodnejšia, najekonomickejšia a prírode najbližšia je biologická ochrana použitím dravého roztoča Typhlodromus pyri.
Jarný postrek sírnatými prípravkami môže mať aj vedľajší, hoci nižší účinok proti múčnatke, najmä po miernej zime. Po odkvitnutí sa paušálne ošetruje proti múčnatke a peronospóre, aj keď peronospóra momentálne nemusí byť hrozbou.
Ovocné druhy
Drobné ovocie: Pri egrešiach je dôležitá prevencia proti americkej múčnatke, vrátane výberu vzdušných lokalít, vhodného sponu výsadby, vyrovnanej výživy a správneho rezu. Kľúčový je výber odrody, pričom existujú odolné aj náchylné odrody.
Pri silne ohrozených výsadbách s pravidelnými výskytmi možno použiť chemické ošetrenie prípravkom Discus pred kvitnutím a ihneď po odkvitnutí. Ďalšie ošetrenia sú možné pri pokračujúcich vhodných podmienkach, maximálne však 4-krát za sezónu, aby sa predišlo vzniku rezistencie. Trvalým riešením je výber vhodnej odrody.
Slivky: Ochrana proti piliarkam sa vykonáva ihneď po odkvitnutí, keď opadávajú posledné korunné lupienky kvetov. Na sledovanie rojenia a odchyt dospelých piliarok sa používajú biele a žlté lepové doštičky.
Jadroviny: Pri jabĺkach je dôležitá ochrana proti múčnatke a chrastavitosti, najmä v oblastiach s lokálnymi búrkami, kde je potrebné ošetrovanie každých 12-14 dní. Predjarný postrek, hlavne pri jabloniach, sa vykonáva po odznení silnejších mrazov, ideálne po dlhšom oteplení, pri teplotách aspoň 10-15 °C. Ošetruje sa od pokročilého „myšieho uška“ do fázy ružového kvetného púčika. Používajú sa prípravky ako Bulldock 25 EC, Green Bull, Calypso 480 SC, alebo pyretroidy ako Karate Zeon 5 CS či Lambdol.
Hrušky: Významným škodcom je méra hrušková. Povolené sú prípravky s účinnou látkou lambda-cyhalothrin, ako Gunner a Lambada, aplikované v období kladenia vajíčok alebo predjarným postrekom. Ďalší postrek môže byť potrebný v lete. Nový prípravok Movento 100 SC s účinnou látkou spirotetramat je tiež povolený.
Marhule: Vzhľadom na odkvitané a nevhodné počasie pre rozvoj moniliózy, postrek proti monilióze kvetov a výhonkov po kvitnutí možno vynechať.
Ochrana zeleniny
Ustálené teplé počasie urýchľuje vegetáciu plodín, ale aj rozvoj škodcov a chorôb.
Cibuľová zelenina
Cibuľa a pór: Pleseň cibuľová (Peronospora destructor) sa rozvíja pri teplote 15-20 °C a vysokej vlhkosti vzduchu. Prezimuje v cibuliach, semenách alebo na zvyškoch rastlín. Prejavuje sa bledými, šedozelenými škvrnami na listoch, ktoré neskôr hnednú a odumierajú. Prevenciou je hustota porastu zabezpečujúca prevzdušnenie a rýchle osychanie. Na začiatku napadnutia sa aplikujú fungicídy v 7-14 dňových intervaloch (napr. Signum, Acrobat MZ WG, Mikal M, Kocide 2000, Bravo 500, Ridomil Gold MZ 68 WG). Na póre sú povolené aj Kuprikol 50, Dithane M 45, Dithane DG Neotec a Novozir MN 80.
Vošky napádajú cibuľu, pór a cesnak na semeno. Povolené sú prípravky ako Bi 58 EC-Nové a Pirimor 50 WG.
Na porastoch napadnutých plesňou sa druhotne šíria černe (Alternarium spp.), proti ktorým má Amistar rozšírenú registráciu na cibuľu. Proti strapkám možno použiť Decis EW 50, Pyrinex 48 EC, Spintor.
Cibuľovka zhubná (Eumerus strigatus) je menej známy škodca, ktorého larvy poškodzujú cibuľu v zemi. Ochrana nie je možná, zostáva len likvidácia napadnutých rastlín.
Uhorky a tekvicová zelenina
Pleseň uhorková (Perenoplasmopara cubensis) sa prenáša vetrom a napáda uhorky, melóny aj tekvicu. Infikované môžu byť len vlhké listy. Ochorenie sa prejavuje hranatými žltozelenými škvrnami na listoch, ktoré hnednú a odumierajú. Pri prvom napadnutí treba ošetrovať povolenými fungicídmi (napr. Aliette 80 WG, Mikal M, Dithane M 45, Novozir MN 80, Kuprikol 50). Pre uhorky sú povolené aj Dithane DG Neotec, Tanos 50 WG, Acrobat MZ WG, Champion 50 WP, Ridomil Gold MZ 68 WG, Ridomil Gold Plus 42,5 WP, Previcur 607 SL a Bravo 500.
Fungicídy možno miešať s insekticídmi proti roztočcovi chmeľovému a strapkám (napr. Vertimec 018 EC, Spintor), voškám (Bi 58 EC-Nové, Pirimor 50 WG), strapke západnej (Dursban 480 EC) a molici skleníkovej (Karate Zeon 5 CS, Sanmite 20 WP, Calypso 480 SC).
V suchých podmienkach škodí na tekvicovej zelenine a uhorkách aj múčnatka uhorková (Erysiphe cichoracearum), proti ktorej je povolený Thiovit Jet.
Kapustová zelenina
Pleseň kapustová (Peronospora parasitica) sa prejavuje žltými škvrnami na listoch a šedobielym povlakom. Výskyt podporuje teplota nižšia ako 16 °C a vysoká vzdušná vlhkosť. Prevenciou sú prevzdušnené porasty a zaorávanie pozberových zvyškov. Na semenné porasty možno použiť Dithane M 45, Novozir MN 80, alebo Ridomil Gold Plus 42,5 WP.
Proti voškám možno použiť Karate Zeon 5 CS alebo Pirimor 50 WG. Proti húseniciam požierajúcim listy je autorizovaný Steward.
Listová zelenina
Šalát: Pleseň šalátová (Bremia lactucae) sa prejavuje škvrnami ohraničenými žilnatinou, na rube so šedým povlakom. K šíreniu je potrebné 5-7 hodinové ovlhčenie listov pri teplote 10-21 °C. Prevenciou je prúdenie vzduchu a rýchle osúšenie listov. Pri prvých príznakoch ošetrujte prípravkom Kuprikol 50. Ak sú na šaláte aj vošky, pridajte Pirimor 50 WG.
Reďkovka: Pleseň belostná (Albugo candida) sa vyskytuje na semenných porastoch, proti nej je zaregistrovaný Kuprikol 50.
Mrkva, petržlen, zeler: Pleseň mrkvová (Plasmophara crustosa) sa prejavuje na starších listoch hnedými škvrnami. V semenných porastoch sú povolené Kuprikol 50, Dithane M 45, Dithane DG Neotec a Novozir MN 80.
Špargľa
Špargľu napáda pleseň sivá (Botrytis cinerea), proti ktorej má rozšírené použitie Signum a Discus. Tieto prípravky, spolu s Horizon 250 EW, účinkujú aj proti hrdzi špargľovej (Puccinia asparagi) a černi (Stenphylium sp.). Hrdza sa prejavuje po zbere bledými a žltými listami, čierne listy žltnú a opadávajú. Po zbere je dôležité pozbierať a spáliť zvyšky rastlín. Ošetrenie fungicídmi je účinné.
Špargľu trápia aj strapky, proti ktorým sa používa Istroekol a Karate Zeon 5 CS. Posledný insekticíd účinkuje aj na chrobáky špargľovcovité (Crioceris asparagi a Crioceris duodecimpunctata).
Zemiaky
Výskyt pásavky zemiakovej je nepravidelný. Odporúča sa sledovať dospelce, kladenie vajíčok a liahnutie lariev na určenie vhodného termínu ošetrenia. Proti larvám sa používajú prípravky ako Novodor FC a Rimon 10 EC, ktoré sú účinné najmä proti mladým larvám. V neskorších štádiách sa aplikujú iné prípravky, napríklad Apache 50 WG, Actara 25 WG, Biscaya 240 OD, Calypso 480 SC, Ceon 5 CS, Cyprin 10 EC, Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50, Fury 10 EW, Fury 100 EW, In-Sek, Karate Zeon 5 CS, Lambda Lam 50 CS, Lambdol, Mavrik 2 F, Mospilan 20 SP, Nurelle D, Proteus 110 OD, Spintor, Alfalam 100 EC a Vaztak 10 EC. Prípravky s obsahom pyretroidov majú zníženú účinnosť pri teplotách nad 25 °C. Pri aplikácii treba brať do úvahy aj jedovatosť pre včely.
Molice
Molice sa vyskytujú v porastoch zelenín. Molica skleníková škodí na viacerých druhoch, molica lastovičníková len na kapustovej zelenine. Ochrana je zložitá kvôli viacerým generáciám do roka a nutnosti striedať prípravky. Chemické ošetrenie sa robí pri zistení výskytu. Na monitorovanie sa používajú žlté lepové dosky.
Proti molici skleníkovej sú povolené prípravky ako Calypso 480 SC, Ceon 5 CS, In-Sek, Karate Zeon 5 CS, Lambda Lam 50 CS, Lambdol a Sanmite 20 WP (maximálne 2-krát za sezónu). Postrek sa odporúča opakovať 2-3-krát v intervale 3-5-7 dní. V skleníkových podmienkach je možná aj biologická ochrana pomocou prípravkov En-Strip, Ercal a Mirical.
