Keď sa povie slovo „terapia“, mnohým napadne psychológ, lieky alebo nemocničné prostredie. No málokto si predstaví hriadku mrkvy, vôňu čerstvo pokosenej trávy či ruky zaborené v pôde. A predsa, práve tieto jednoduché, prírodné prvky dokážu zázraky. Hortiterapia - terapia prírodou a prácou v záhrade - nie je len novodobý trend pre milovníkov zelene. Je to odborne uznaná a vedecky podložená metóda, ktorá pomáha ľuďom zlepšiť fyzické aj duševné zdravie. V čase, keď čelíme neustálemu stresu, psychickému vyčerpaniu a sociálnej izolácii, sa hortiterapia javí ako jeden z najprirodzenejších spôsobov, ako nájsť rovnováhu a pokoj.
Čo je hortiterapia a odkiaľ pochádza?
Hortiterapia (z latinského „hortus“ - záhrada) je liečebná metóda, ktorá využíva kontakt s rastlinami, prácu v záhrade a pobyt v prírode na podporu zdravia a pohody. Nejde len o bežné záhradníčenie - hoci aj to môže byť prínosné - ale o cielené terapeutické aktivity pod vedením odborníkov, často súčasť rehabilitačných programov v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb či komunitných centrách.
Korene tejto terapie siahajú až do antických čias. Už v starovekom Egypte boli záhrady považované za miesto uzdravenia a pokoja. V modernej medicíne sa hortiterapia začala využívať najmä po 2. svetovej vojne pri rehabilitácii vojnových veteránov, ktorým pomáhala získať späť fyzickú silu a duševnú rovnováhu.
Záhradnícka terapia, alebo záhradkárska terapia, je v poslednom čase v Poľsku čoraz populárnejšia. V západných krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Kanada sa tento spôsob používa už dlho. Ide o interdisciplinárnu metódu pracovnej terapie na priesečníku fyzioterapie, záhradníctva a psychológie. V poslednom období je možné vzdelávať sa v tomto odbore aj v Poľsku, na novootvorenom postgraduálnom štúdiu.
Aktívna a pasívna hortiterapia
Aktívna záhradnícka terapia zahŕňa vykonávanie rôznych záhradníckych činností v kombinácii s reflexiou na ne. Terapeut pomáha pacientom dostať sa do stavu relaxácie, motivuje ich k práci, ktorá môže priniesť merateľné výsledky, napr. v podobe krásne udržiavanej záhrady. Navrhuje úlohy stimulujúce všetky zmysly a podnecuje príjemnú fyzickú aktivitu v kontakte s prírodou, ktorá sama o sebe je liečivá.
Okrem toho existuje aj pasívna hortiterapia, ktorá zahŕňa pozorovanie prírody, zameriavanie sa na ňu a vedomé prežívanie, napríklad prechádzkou v záhrade, kde sa pozornosť mimovoľne sústredí na rôzne podnety ako spev vtákov, šumenie lístia či tečúci potok. Podľa terapeutickej nomenklatúry sa pasívna hortiterapia spolieha na naše vrodené tendencie. Evolučné procesy nášho druhu prebiehali v prírodných priestoroch, a preto sa naša pozornosť najlepšie regeneruje v zelenom prostredí.
Ako hortiterapia pôsobí na naše zdravie?
Kontakt s prírodou má preukázateľne upokojujúci účinok a ľudia vždy intuitívne cítili výhody kontaktu s prírodou. V starovekých mestách bol vždy priestor pre záhradu. Záhradnícka terapia je založená na filozofii obdivovania prírody. Všetky činnosti, ktoré sa potom podnikajú, nie sú cielené - cieľom je samotná činnosť. Táto terapia prináša široké spektrum benefitov pre fyzické aj duševné zdravie.
Duševná rovnováha a zníženie stresu
Práca so zeleňou znižuje hladinu kortizolu - stresového hormónu - a stimuluje tvorbu serotonínu, ktorý je zodpovedný za dobrú náladu. Štúdie poukazujú na to, že záhradníčenie aktivuje mozgové centrá spojené s odmeňovaním, čo môže pôsobiť podobne ako meditácia. Len niekoľko minút denne strávených v záhrade dokáže zlepšiť náladu a potlačiť úzkosť či depresívne stavy.
Fyzické zdravie a kondícia
Hoci sa to možno nezdá, záhradníčenie je fyzicky náročnejšia aktivita, než si väčšina ľudí myslí. Kopanie, sadenie, pletie či nosenie nádob s vodou - to všetko precvičuje svaly, zlepšuje koordináciu a podporuje celkovú fyzickú kondíciu. Pre seniorov ide o ideálny spôsob, ako sa hýbať bez preťaženia kĺbov, pričom zároveň posilňujú svoje telo prirodzeným spôsobom. Fyzické cvičenie má pozitívny vplyv na myseľ a telo, kontakt so slnkom zvyšuje hladinu vitamínu D a zlepšuje okysličovanie organizmu.
Zlepšenie kognitívnych schopností
Najmä u starších ľudí má hortiterapia výrazný vplyv na udržiavanie duševnej sviežosti. Zapamätanie si, kde čo zasiali, sledovanie rastu rastlín, plánovanie záhradky - všetko to stimuluje mozog, zlepšuje koncentráciu a spomaľuje úpadok pamäti. Záhrada sa tak stáva nielen miestom oddychu, ale aj mentálneho tréningu. Dlhodobé vykonávanie takýchto akcií pomáha zlepšiť pozornosť a koncentráciu a upokojiť impulzívnosť. Starší ľudia alebo tí, ktorí sú už na prahu neurodegeneratívnych ochorení, si môžu zlepšiť pamäť a obnoviť spomienky tým, že trávia čas v záhrade.
Zmysel a motivácia
Pocit, že sa o niečo staráme a že naša práca má výsledok - napríklad kvitnúci záhon či čerstvá zelenina na tanieri - výrazne posilňuje naše sebavedomie. U ľudí trpiacich depresiou alebo pocitom bezmocnosti dokáže práca v záhrade obnoviť motiváciu a chuť do života. Navyše, ak sa naše úsilie skončí úspechom, zvýši sa aj naša sebaúcta.
Sociálny aspekt
Nemožno zabudnúť ani na sociálny rozmer záhradníckej terapie. Stretnutia v záhrade, na pozemku, či na spoločných výletoch do prírody môžu byť príležitosťou na vytváranie väzieb a medziľudských vzťahov. Spoločné susedské aktivity v komunitnej záhrade a komunitnom budovaní uspokojujú potrebu spolupatričnosti. Skupinové záhradnícke aktivity posilňujú väzby medzi seniormi, podporujú spoluprácu na projektoch výsadby a vytvárajú spoločný pocit spolupatričnosti a morálky.
Hortiterapia a depresia
To, že záhradkárčenie pomáha psychike, je už dávno overený fakt. Podľa WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) je depresia druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti a predstavuje najväčšiu ekonomickú záťaž spojenú s ochorením v celosvetovom meradle. Najnovšie štatistiky hovoria o tom, že na Slovensku týmto ochorením trpí až 300-tisíc ľudí, no nie každý sa z depresie lieči. Depresiou trpia ľudia bez ohľadu na vek, pohlavie, sociálne prostredie či etnickú príslušnosť. Odborníci odporúčajú ako doplnok k liečbe venovať sa svojim koníčkom a záhradkárčenie je jednou z najobľúbenejších aktivít ľudí trpiacich depresiou.
Prečo je záhradkárčenie najlepšou terapiou na depresiu?
- Dostane vás to von. Ľudia trpiaci depresiou dokážu preležať zavretí doma celé dni. Ak začnú so záhradkárčením, stane sa niečo zvláštne - istým spôsobom ich to prinúti vyjsť von. V záhrade ich nikto nebude rušiť, nikto otravovať. Môžu sa sústrediť na starostlivosť o rastliny, na vitamín D zo slnka, na všetky zvuky prírody od šumu listov, cez bzukot včiel až po spev vtákov. A to sú veci, ktoré liečia dušu.
- Budete spokojnejší. Pocit zadosťučinenia, ktorý pestovanie plodín či rastlín poskytuje, je na nezaplatenie. Tento pocit je možný v každej fáze záhradkárčenia - od výberu odrôd či druhov, cez prípravu pôdy, sadenie, starostlivosť až po zber úrody. Navyše pocit, že ste si vlastnými rukami vypestovali niečo, čo je zdravé, čerstvé a navyše vaše, je na nezaplatenie!
- Šťastie na dosah. Je známe, že vďaka fyzickému pohybu sa z tela vyplavujú endorfíny - hormóny šťastia. Práve tieto hormóny ľudia trpiaci depresiami potrebujú ako soľ. Práca v záhrade je nielen o psychickom oddychu, ale aj o fyzickej námahe. Akákoľvek forma cvičenia, vrátane práce v záhrade, rozprúdi krv, zvyšuje telesnú teplotu a to spôsobuje uvoľňovanie endorfínov. Ako bonus - možno sa aj spevníte či schudnete.
- Zvýšite si sebaúctu. Mnoho ľudí trpiacich depresiami má problém so sebaúctou či sebavedomím. Vďaka záhradkárčeniu budú mať pocit, že ich užitočnosť je ozajstná, že prácou dokázali pretvoriť semienka na plodiny. Záhrada môže byť ich oázou, v ktorej si môžu všetko svojpomocne vyrobiť - od priestoru na sedenie, cez maľované črepníky až po bylinkovú špirálu. Keď sa na svoje diela budú pozerať, negatívne myšlienky nebudú mať šancu.
- Potvrdené aj vedecky. Neurotransmitery serotonín a dopamín majú veľký vplyv na náladu a na to, ako sa človek cíti. Štúdie naznačujú, že Mycobacterium vaccae - druh pôdnych baktérií, dokážu zvyšovať hladinu serotonínu. Keď sa teda človek hrabe v pôde, doslova ho to robí vďaka vystaveniu týmto mikroorganizmom šťastnejším.
Liečivá sila kvetov
Kvety majú okamžitý vplyv na šťastie. Účastníci štúdie vyjadrili „pravé“ alebo „vzrušené“ úsmevy pri prijímaní kvetov, čím preukázali mimoriadnu radosť a vďačnosť. Kvety majú dlhodobo pozitívny vplyv na nálady a vytvárajú intímne spojenia. Účastníci štúdie preukázali výrazný nárast šťastia a pozitívnej nálady, keď boli prítomné kvety.
Ďalšie výhody kvetov zahŕňajú:
- Znižovanie depresie: Kvety majú dlhodobý pozitívny vplyv na náladu tým, že znižujú hladinu stresu a úzkosti.
- Obnovenie nedávnej pamäti: Seniori mali lepšie výsledky v každodenných pamäťových úlohách a zažili obohatené osobné spomienky v prítomnosti kvetov.
- Povzbudzovanie spoločnosti: Seniori, ktorí dostali kvety, sa opäť spojili s členmi svojich komunít a rozšírili svoje sociálne kontakty.
Článok z roku 2020 vo Vogue počas pandémie COVID-19 tvrdil, že ľudí priťahujú kvety viac ako kedykoľvek predtým. Vyhľadávania Google pre „doručenie kvetov“ sa zdvojnásobili a Pinterest zistil, že vyhľadávania „debničky na kvety“ medziročne vzrástli o 408 %. Kvety nie sú podstatné, ale sú emocionálne: ako sa spoločnosť okolo nás prevracia, hľadáme aj tie najmenšie kúsočky radosti.
Pozitívne účinky sú potvrdené aj vo vede, pretože kvety spúšťajú chemické látky nášho šťastného mozgu: dopamín, oxytocín a serotonín. Dopamín sa spúšťa očakávaním odmeny, kvitnutie kvetu vyvoláva pocit, že prichádza niečo výnimočné. Oxytocín sa často nazýva „hormón väzby“ a vytvára pocity spoločenskej dôvery.
Pre koho je hortiterapia najviac prospešná?
Terapia prírodou je univerzálna - nepozná vekové hranice, sociálny status ani diagnózy. Je mimoriadne prospešná pre:
- seniorov, ktorí si chcú udržať vitalitu a mentálnu sviežosť,
- deti, ktorým pomáha rozvíjať zmysly, trpezlivosť a zodpovednosť,
- ľudí s úzkosťami, depresiou alebo posttraumatickou stresovou poruchou,
- zdravotne znevýhodnených pacientov, ktorí potrebujú jemnú a prirodzenú rehabilitáciu,
- ale aj pre každého, kto hľadá vnútorný pokoj a rovnováhu.
Význam a prínos aktivít záhradnej terapie u seniorov
Záhradníctvo je prospešné pre deti, dospelých aj seniorov. Hortikultúrna terapia je holistický prístup, ktorý rozvíja hlboké spojenie medzi jednotlivcami a prírodou, a našla si živnú pôdu v zariadeniach starostlivosti o seniorov. Okrem radosti zo starostlivosti o rastliny táto terapia rozvíja spektrum výhod a rieši rôzne problémy, ktorým seniori čelia. Výhody plynúce zo zapojenia sa do záhradníckych činností a pobytu v prírode spočívajú v kognitívnych, psychologických, sociálnych a fyzických sférach:
- Kognitívne výhody: posilnenie kognitívnych funkcií, zlepšenie koncentrácie, zlepšenie pozornosti, stimulácia pamäti.
- Psychologické výhody: zlepšenie celkovej kvality života, zvýšenie sebaúcty, zníženie stresu, zlepšenie nálady, zníženie a potlačenie úzkosti, zmierňovanie depresie, zvýšenie pokoja a relaxu, zvýšenie pocitu hrdosti a úspechu.
- Sociálne výhody: zlepšenie sociálneho začlenenia sa do kolektívu, zlepšenie súdržnosti so skupinou.
- Fyzické výhody: zlepšenie imunity, pokles napätia, podpora celkového fyzického zdravia, zlepšenie hrubej a jemnej motoriky, zlepšenie koordinácie medzi očami a rukami.
Ako sa do hortiterapie zapojiť?
Začať môžete hneď - nemusíte vlastniť pozemok ani byť skúsený záhradkár. Stačí pár kvetináčov na balkóne, bylinky v kuchyni alebo zapojenie sa do komunitnej záhrady vo vašom meste. Mnohé organizácie a zariadenia dnes ponúkajú kurzy hortiterapie, kde sa pod vedením odborníkov naučíte, ako záhrada dokáže liečiť. V niektorých krajinách je už hortiterapia súčasťou zdravotných a sociálnych služieb - a vďaka rastúcemu záujmu sa čoraz viac uplatňuje aj na Slovensku. Založenie malej interiérovej záhrady sa stane plátnom pre spoločné chvíle sadenia, polievania a starostlivosti o rastliny, ktoré prinášajú pocit zmyslu a pokoja.
Prispôsobenie záhradného priestoru
Aby záhrady mohli byť využívané seniormi s rôznymi schopnosťami a zdravotnými postihnutiami, využívajú sa rôzne metódy pestovania rastlín. Vo všeobecnosti rozlišujeme nasledovné dva základné druhy pestovania rastlín: tradičné pestovanie a kontajnerové pestovanie. Zriedkakedy je záhrada obmedzená iba na jeden spôsob pestovania.
Tradičné pestovanie
Pri tomto spôsobe pestovania sú rastliny pestované vo voľnej pôde, prípadne vo vyvýšených záhonoch. Tento spôsob využíva pôdu prirodzene sa vyskytujúcu na danom území alebo substrát špeciálne pripravený pre toto územie. V týchto záhradách sa zvyčajne používa viacero typov tradičného pestovania rastlín:
- pestovanie v pôde, v pôvodnom teréne,
- pestovanie v mierne vyvýšených záhonoch, ktoré môžu byť obrúbené rôznymi materiálmi,
- pestovanie vo vyvýšených záhonoch, kde obruba má formu opornej steny z rôzneho materiálu.
Pestovanie rastlín vo voľnej pôde
- Pozitívne stránky:
- nízke realizačné náklady,
- krátka doba realizácie,
- zdôraznenie priestorového vzťahu k okolitému prostrediu, kedy sa okolitá krajina javí ako súčasť záhrady,
- jednoduché rozšírenie pestovateľskej plochy, ak je to nutné, a je k dispozícii voľný priestor.
- Negatívne stránky:
- záhradnícke činnosti, ako napr. siatie, výsadba, údržba, prebiehajú na úrovni terénu, čo spôsobuje problémy ľuďom, ktorí využívajú invalidný vozík, príp. majú postihnutie či poruchy pohyblivosti,
- rastliny, kvety a plody sú výrazne pod úrovňou očí človeka,
- vyššie nároky na údržbu a zachovanie záhonov, najmä ich okrajov.
Pestovanie rastlín v mierne vyvýšených záhonoch
- Pozitívne stránky:
- nízke realizačné náklady,
- zlepšenie dostupnosti a možnosti pestovania pre niektoré druhy zdravotného postihnutia,
- lepšia orientácia pacientov (hlavne pacienti so zrakovým postihnutím) pomocou nízkych oporných konštrukcií,
- mierne vyvýšené záhony môžu spôsobiť intenzívnejšie prehrievanie pôdy, čo vedie k predlžovaniu vegetačného obdobia.
- Negatívne stránky:
- náklady na pôdu a oporné konštrukcie zvyšujú celkové náklady na výstavbu,
- okraj záhonov vytvára potenciálne nebezpečenstvo,
- oporné konštrukcie môžu byť prekážkou a môžu obmedzovať manévrovací priestor v stiesnenejších priestoroch.
Pestovanie rastlín vo vyvýšených záhonoch
- Pozitívne stránky:
- oporne múry možno použiť ako nástroj pre zmenu topografie priestoru,
- často sa používajú optimálne pôdne zmesi, čo pozitívne ovplyvňuje kvalitu a vitalitu pestovaných rastlín,
- steny vyvýšených záhonov môžu poskytovať priestor na posedenie a stretávanie sa,
- steny vyvýšených záhonov poskytujú vizuálne oddelenie záhrady od okolitého prostredia, najmä od rôznych rušivých aktivít v okolí,
- konštrukcia a prevedenie stien môže byť súčasťou vizuálneho stvárnenia záhrady.
