Cesnak patrí medzi najobľúbenejšie plodiny v slovenských záhradách. Pri správnom pestovaní dokáže poskytnúť stabilnú úrodu, výbornú chuť aj dlhú skladovateľnosť. Pestovanie cesnaku zahŕňa správnu prípravu pôdy, vhodnú výsadbu, vyvážené hnojenie, ochranu pred škodcami a presné načasovanie zberu.
Aby ste sa dočkali zdravého a veľkostne uspokojivého cesnaku, výber miesta v záhrade je kľúčový. Cesnak je plodina 2. trate a má rád pôdu v starej sile. Hriadky určené na cesnak by mali byť slnečné, dobre priepustné a nesmú byť dlhodobo premočené. Pozemok pre cesnak by nemal byť premokrený a mal by byť na slnečnom mieste. Cesnak možno úspešne pestovať v ľahších aj ťažších pôdach, dôležitá je však ich štruktúra a obsah živín. Cesnak všeobecne nemá rád vysokú hladinu spodnej vody (cca 30 cm pod povrchom). Cesnaku sa lepšie darí vo väčšej hĺbke, mimo zamokrené pôdy. Netrpí toľko extrémnymi výkyvmi teploty a vlhkosti. Pri výsadbe je možné použiť strúčiky všetkých veľkostí. Veľkosť strúčika nemá zásadný vplyv na veľkosť cibule. V dobrých podmienkach môžu aj z malých strúčikov narásť cibule porovnateľnej veľkosti s cibuľami rastlín zo strúčikov veľkých.
Cesnak by sa nemal pestovať na jednom mieste dlhšie ako štyri roky. Pri dlhodobom pestovaní na rovnakom pozemku dochádza k únave pôdy, znižovaniu úrody a k hromadeniu škodcov a chorôb. Ideálne je zaradiť cesnak do osevného postupu po plodinách, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom stave. Plánovanie je dôležité z dôvodu zamedzenia šírenia chorôb a škodcov, najmä spór patogénnych húb rodu Fusarium, botrytis a Helminthosporium. Preto cesnak vysádzajte na rovnaké miesto najskôr po troch rokoch. Pri výskyte bielej skleróciovej hniloby alebo zistení prítomnosti fatálneho škodcu cesnaku háďatka zhubného sa pestovanie neodporúča. Optimálny odstup medzi pestovaním cesnaku na rovnakom pozemku je 4 roky.
Príprava pôdy a hnojenie
Skôr než cesnak zasadíme, treba zvážiť vopred predplodiny. Predplodiny by nemali byť rovnakej čeľade ako cesnak. Nevhodnou predplodinou je teda cibuľa, pór, pažítka atď. Ozimné obilniny cesnak zaburiňujú. Naopak najvhodnejšou predplodinou sa nám javia zemiaky, po ktorých je pôda dobre prehnojená a kvalitne hlboko spracovaná. Vhodné predplodiny: uhorky, hlúboviny, zemiaky (výsadba sa odporúča za predpokladu neskoršej výsadby do studenej pôdy, pre rozvoj fuzária). Nevhodné predplodiny: hrach, bôb, fazuľa, rajčiaky, cibuľa, pór.
Cesnak patrí medzi plodiny náročnejšie na živiny, no zle znáša priame hnojenie čerstvým hnojom. Ak chcete hnojiť hnojom priamo pod cesnak, potom musí byť hnoj starší, dobre rozložený a musí byť zmiešaný s ornicou (kultivátorom alebo rotavátorom). Bežne sa používa hnoj k predplodine a cesnak sa sadí v II. trati. Môžete použiť akýkoľvek hnoj. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy odležaný hnoj, kvalitný kompost alebo využiť zelené hnojenie. Ideálne je pripravovanú hriadku vyhnojiť komplexným granulovaným organicko-minerálnym hnojivom s obsahom síry alebo granulovaným organickým hnojom, či vyzretým kompostom. Pre cesnak môžete do pôdy pred výsadbou zapracovať až 2 kg granulovaného hnoja na 10 m2. Zapracujte do pôdy 7 až 10 cm vrstvu vyzretého kompostu alebo organickej hmoty. Po výsadbe cesnaku môžete naviesť na hriadky vrstvu kompostu. Časť živín sa splaví dolu ku koreňom, zvyšok využije následná plodina. Z priemyselných hnojív sú vhodné kombinované hnojivá so sírou, ktoré podporujú tvorbu silíc a zároveň potláčajú niektoré hubové ochorenia. Cesnak nemá rád chlór, preto je potrebné vyberať hnojivá s jeho nízkym obsahom. Prednosť majú hnojivá s draslíkom vo forme síranu draselného (síru potrebuje cesnak na tvorbu silíc).
Zelené hnojenie obohacuje pôdu o organickú hmotu, repka navyše pôdu dezinfikuje. Pre cesnak je to vhodné riešenie. Najneskorší termín zapracovania zeleného hnojenia je polovica septembra. Zelené hnojenie je výborné. Treba ho včas zapracovať do pôdy, aby sa stačilo do doby výsadby dostatočne rozložiť. Plodiny vhodné na zelené hnojenie pri cesnaku sú repka olejná, horčica, facélia. Vika huňatá je ozimná, preto sa musí vysievať na jeseň, facélia približne tri mesiace pred orbou. Facélia sa zaorává 2 mesiace pred výsadbou cesnaku a zelená hmota musí byť riadne zaoraná. Ak to pluh nezvládne, je lepšie porast pokosiť, aby sa potom lepšie zaorával. Lúku je vhodné zorať ešte o mesiac skôr.
Dezinfekcia pôdy pred výsadbou
Šíreniu spór patogénnych húb, vajíčok slimákov, lariev múch či výskytu drôtovcov zamedzíte použitím dusíkatého vápna. Dezinfekcia pôdy je krok, ktorý nie je povinný, no môže výrazne pomôcť pri predchádzaní problémom so sadenicami. Zvyčajne ju vykonávajú záhradkári, ktorí už mali negatívne skúsenosti s plesňami, škodlivými baktériami alebo inými patogénmi v pôde. Ak sa infekcia objaví v priebehu rastu rastlín, boj s ňou je oveľa náročnejší a často si vyžaduje chemické zásahy. Preto je najlepším riešením prevencia - správna dezinfekcia pôdy ešte pred výsadbou.
Dezinfekciu je nevyhnutné urobiť, ešte pokým je teplo a pôda obsahuje dostatok vlahy. Vápno zapracujte do vlhkej pôdy v hĺbke 15 cm v množstve 5 kg na jeden ár. Následne hriadku zakryte fóliou aspoň na dva týždne. Odstráňte ju približne týždeň pred plánovanou výsadbou, inak by sa spomalil proces zakoreňovania cesnaku. Aplikácia dusíkatého vápna do suchej alebo chladnej pôdy je iba drahým hnojivom. Dusíkaté vápno sa aplikuje ak je teplo a vlhko. Ak je sucho pôdu poriadne polejeme. Zakryte pôdu plachtou (fóliou) aby sa výrazne zvýšil účinok. Nenechávajte ju tam až do výsadby, zabrzdilo by to zakoreneniu cesnaku. Aby bola dezinfekcia účinná, stačí 5 kg dusíkatého vápna na ár za predpokladu, že sa zapracuje do dostatočne teplej a vlhkej pôdy a prekryje sa aspoň na dva týždne fóliou. Dostatočne teplá pôda znamená okolo 20 °C v hĺbke 10 cm. Pri aplikácii do studenej pôdy je dezinfekčný účinok minimálny, ide skôr o drahé hnojenie.
Nehasené vápno pôsobí skôr ako hnojivo a nemá výrazne dezinfekčný účinok. Vápnom nič nepokazíte, skôr naopak. Ak je pôda vlhká týždeň po za oraní môžete sadiť. Dezinfekčný účinok je však minimálny.
Odrody a výber sadiva
Cesnak možno rozdeliť na jarné a ozimné (jesenné) odrody. Ozimný cesnak sa vyznačuje väčšími cibuľami a vyššou úrodnosťou, zatiaľ čo jarný cesnak je spravidla odolnejší voči chorobám a lepšie sa skladuje. Rozdiely medzi nimi ovplyvňujú nielen termín výsadby, ale aj zber a následné skladovanie. Slovenské a české odrody cesnaku sú výsledkom dlhoročného šľachtenia a dobre sa prispôsobujú miestnym podmienkam. Medzi obľúbené patria odrody vhodné na dlhé skladovanie, výnosné zimné cesnaky aj skoré paličiaky. Paličiaky vytvárajú kvetnú stonku s pacibuľkami, zatiaľ čo nepaličiaky stonku netvoria. Vylamovanie kvetnej stonky u paličiakov zvyšuje výnos, pretože rastlina smeruje viac živín do cibule. Všeobecne platí, že nepaličiaky tvoria viac strúčikov a majú lepšiu skladovateľnosť ako paličiaky. Samozrejme sú tu odrodové rozdiely. Všetky odrody paličiaku sú ozimné, výnimkou je odroda Mirka, ktorá je určená na jesennú aj jarnú výsadbu. Odrody podľa zberu... V našom sortimente sú odrody veľmi skoré, poloskoré aj neskoré. Najskoršou odrodou v českom sortimente je Bjetin, ktorá sa zberá už začiatkom júla. Z nepaličiakov je to potom odroda Anton, ktorá sa zberá len o pár dní neskôr ako Bjetin. Paličiak, alebo nepaličák??? Paličiaky vytvárajú kvetný stvol zakončený palicou, čo je kvetenstvo vytvorené zo sterilných kvietkov a pacibuliek, nepaličiaky stvol nemajú. Vyššia prácnosť pri pestovaní paličiakov je daná nutnosťou ručne tieto palice počas pestovania odstraňovať a väčšou námahou pri odrezávaní tvrdej vňate pri pozberovom spracovaní. Odrody do vyšších polôh... Do polôh s nadmorskou výškou nad 400 m. n. m. Odrody na pozemky s vysokou hladinou spodnej vody... Cesnak vo všeobecnosti nemá rád vysokú hladinu spodnej vody (cca 30 cm pod povrchom). Sadbový cesnak... Originálny kvalitný sadbový cesnak je možné nakúpiť napríklad v záhradkárskych potrebách alebo aj v našom e-shope. Predaj a produkcia sadiva sa riadi v Českej republike prísnym zákonom č. 219/2003 Zb., zákonom o obehu osiva a sadiva. V žiadnom prípade nie je vhodné vsádzať konzumný cesnak nakúpený na trhoviskách alebo v hypermarketoch, ani cesnak ponúkaný ako „vhodný na sadbu“. Vysadením tohto materiálu pestovateľ riskuje nielen sklamanie zo zlých výnosov, ale predovšetkým zamorenie pozemku nebezpečnými chorobami a škodcami, ako je napr. háďatko zhubné alebo sklerocium.
Pri výsadbe možno použiť strúčiky rôznych veľkostí, pričom aj z menších strúčikov dokáže pri dobrých podmienkach vyrásť kvalitná cibuľa. V suchších oblastiach je lepšie používať strúčiky väčšie, ktoré majú rýchlejší štart a rastlina tak môže na jar lepšie využiť zásoby zimnej vlahy. Pred výsadbou je potrebné cibuľu rozdružiť na strúčiky. Pri tejto činnosti môže dochádzať k odstráneniu krycej šupiny strúčika (ošúpanie strúčika), čo však nie je na závadu. Aj olúpané strúčiky je možné bez problémov vysádzať. Ak očakávate, že olúpaním strúčikov urýchlite rast cesnaku, mýlite sa.
Morenie cesnaku pred výsadbou
Morenie cesnaku pred výsadbou je dôležitým preventívnym krokom proti škodcom, najmä proti vlnovníku a háďatku. Správne morenie výrazne znižuje riziko poškodenia porastu už v prvých fázach rastu.
Z prípravkov na morenie sadby odporúčame Sulku, ktorá veľmi dobre pôsobí proti rozšírenému roztoču vlnovníku cesnakovému (Aceriatulipe), ktorý spôsobuje tzv. vyšeptávánie cesnaku. V prípade morenia sulkou odporúčame sadbu rozdeliť na strúčiky už začiatkom septembra a namočiť ich na 2-3 hodiny v 5% roztoku Sulky (250 ml na 5 l vody). Potom musí sadba čo najrýchlejšie (cca do 12 hodín) oschnúť. Takto pripravená sadba sa následne uskladní na suchom vetranom mieste až do doby výsadby (konce novembra až začiatok decembra). Na etikete je uvedené morenie 6 - 12 hodín v prípade, že sa chcete zbaviť háďatka zhubného. Aj po takto dlhej dobe na háďatko Sulka významne nepôsobila, no na cesnak pôsobila toxicky.
Ďalej odporúčame pred výsadbou strúčiky na 1-2 hodiny namočiť do vlažnej vody. Tým strúčik rýchlejšie aktivuje svoje obranné mechanizmy.
Termín výsadby a hĺbka
Ozimné odrody by sa mali sadiť čo najneskôr, teda koncom novembra alebo v decembri v závislosti od počasia a od polohy pestovateľského pozemku. Teplota pôdy by v čase výsadby mala trvale klesnúť pod 9 °C. Je to predovšetkým kvôli prevencii proti hubovej chorobe Fusarium, ktorá pri tejto teplote nie je v pôde aktívna. Jarné odrody možno vysádzať od jesene až do jari. Prevenciou proti napadnutiu fúzavky cesnakovej je výsadba až začiatkom marca. Pre jarnú výsadbu sú vhodné odrody Japo II, Benátčan, Matin a Mirka. Vzdialenosť riadkov sa volí podľa spôsobu následného obrábania tak, aby mohol byť pozemok udržovaný v nezaburinenom stave a priestor medzi riadkami ľahko v prípade potreby prekyprovaný. Zvyčajne sa volí vzdialenosť 25-50 (ale aj 60) cm. Vzdialenosť rastlín medzi riadkami postačí 8-15 cm v závislosti na odrode a zvolenej vzdialenosti riadkov.
Strúčik by mal byť zasadený dostatočne hlboko. Ideálne by mala zostať nad zasadeným strúčikom 6-10 cm vrstva pôdy. Čím je cesnak vysadený hlbšie, tým je počas následnej vegetácie menej rastlina vystavená stresu z výkyvov teplôt a vlhkosti. Na ľahších a dobre spracovaných pôdach je možné iba naznačiť riadky a potom strúčiky do zeme čo najhlbšie zapichovať. Pri ťažších alebo horšie spracovaných pôdach je dobré najprv vyhĺbiť ryhy, na ktorých dno sa následne strúčiky zapichujú. Potom sa ryhy zahrnú a pôda sa utuží. Na väčších plochách pri nedostatku pracovnej sily je možné využiť špeciálne sádzacie stroje. Pri tomto spôsobe výsadby však väčšinou zostávajú strúčiky ležať na boku, čím dochádza nielen k pomalšiemu zakoreňovaniu, ale predovšetkým je následne zozbieraný cesnak deformovaný, predovšetkým paličiaky vytvárajú nevzhľadné fajky. Orientovanou výsadbou sa myslí spôsob výsadby, pri ktorom je nielen orientovaný puk strúčika smerom dole, ale jedným smerom sú aj orientované „brušká“ strúčikov. Tým sú následne jedným smerom orientované aj listy rastliny. Porasty z orientovanej výsadby sú veľmi vzhľadné a býva uľahčená kultivácia priestoru medzi riadkami.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Fúzavka cesnaková je mucha, ktorá na jar nalietava na pozemok s cesnakom, kde kladie vajíčka nielen ku vzídenému cesnaku, ale aj k rastlinám doteraz nevyrašeným. Larvy fúzavky cesnakovej následne rastliny poškodzujú. Veľmi spoľahlivou ochranou cesnaku proti fúzavke cesnakovej je prikrytie pozemku bielou netkanou textíliou ešte pred náletom tejto muchy, najlepšie už v priebehu zimy. Z chemických prípravkov možno proti fúzavke cesnakovej použiť Karate Zeon 5 CS (0,6 l / ha, 0,1%). Tento prípravok sa prvýkrát aplikuje hneď, ako teplota vzduchu dosiahne počas troch dní 10°C (väčšinou v marci), druhýkrát za 14 dní po prvom ošetrení.
Na povrchu pôdy by mal byť od jari rozrušovaný pôdny škralúp a pozemok by mal byť držaný bez buriny. Na jar je veľmi prospešné väčší pozemok opakovane vláčiť ľahkými bránami až do výšky porastu 15 cm. Na malých pozemkoch rovnaký význam splnia vydly. Z herbicídov sa dá do cesnaku použiť napr. Stomp. Je však nutné brať do úvahy, že herbicídy znižujú výnosy cesnaku.
Žltnúce špičky najstarších listov cesnaku poukazujú na nedostatočný príjem dusíka. Ak je pôda chudobná na dusík, možno porast prihnojiť v troch dávkach liadkom vápenatým (15,5% N) v množstve 100 kg / ha (10 g / m2). Žltnutie špičiek však nemusí znamenať, že dusík v pôde nie je, často sa stáva, že ho len nie je schopná rastlina prijímať. To je spôsobené napr. veľkými výkyvmi teplôt, nedostatkom alebo nadbytkom vody, príliš nízkymi alebo vysokými teplotami. Potom pomôže prihnojenie na list. K tomuto účelu je vhodný 5% roztok rozpustenej granulovanej močoviny alebo aj obyčajný Kristalon.
Zavlažovanie a hnojenie počas vegetácie
Potrebu vody pri cesnaku prirovnávame k potrebe vody koreňovej zeleniny, ako je mrkva či petržlen. Zvýšenú potrebu vody má potom cesnak v období od polovice mája do začiatku júna. Cesnak zavlažujte v čase sucha od začiatku tvorenia cibúľ do začiatku dozrievania. Pozor však na zavlažovanie krátko pred zberom, najmä keď ich pestujeme na uskladnenie. Cesnak znesie veľa vody. Závlahou mu, ak je suché obdobie máj, jún, len pomôžete. Zavlažovanie treba ukončiť spravidla dva až tri týždne pred zberom, lebo v opačnom prípade sa môže zhoršiť zdravotný stav a skladovateľnosť cesnaku.
Na jar prihnojíme liadkom vápenatým. Ak je vyvinutá dostatočná listová plocha je účinnejšie hnojenie postrekom na list akýmkoľvek listovým hnojivom s vyšším obsahom dusíka. Pri prihnojení kombinovanými hnojivami je nezmyselné, tie treba zapracovať do pôdy pred sadením, inak hnojíte následnú plodinu, nie cesnak. Na prihnojenie použite počas vegetácie liadok vápenatý (15,5% N). Ak sa hovorí o prihnojení, znamená aplikácia hnojiva počas vegetácie. Pretože vôbec neodporúčam prihnojovanie čpavkovými hnojivami, tak by som radil prihnojiť síranom draselným s prvou dávkou liadku vápenatého. Pre ďalšie roky odporúčam zásobné hnojenie Cereritom, alebo zmiešať superfosfát sa síranom draselným. Ak ste však dával pred výsadbou Cererit, je ďalší prihnojovanie síranom draselným zbytočné. Pre prihnojenie dusíkom odporúčame VÝLUČNE liadok vápenatý (15,5% N), pretože je na rozdiel od liadku amónneho s vápencom alebo síranu amónneho, okamžite prijateľný. Dáva sa podľa potreby vo 2 - 4 dávkach vždy 1 metrák liadku na hektár, teda spolu 30 - 60 kg dusíka na hektár. Ak nechcete zbytočne pridávať vápnik, môžete použiť pri dostatočnej listovej ploche listová hnojivá. Liadok vápenatý sa rozhadzuje naširoko na povrch. Je silne hygroskopický, takže aj v období sucha sa do dvoch dní dostane ku koreňom.
Síru cesnak potrebuje, preto odporúčame hnojiť pred výsadbou Cereritom, pretože v ňom je draslík vo forme síranu draselného, kým v NPK je vo forme chloridu. Prihnojovať Cereritom na jar je nezmysel, cesnaku moc nepomôžete, je to skôr hnojenie k následnej plodine. Ak máte dojem, že je v pôde síry málo, je možné jarné prihnojenie síranom draselným, prípadne nejakým listovým hnojivom s vyšším obsahom síry.
Používa sa 5 % roztok (na 100 litrov roztoku príde 5 kilogramov močoviny) v množstve 200 - 400 litrov na hektár. Postrek je treba robiť zásadne večer (Slnečné lúče rozkladajú močovinu, čo spôsobuje pálenie listov). Ani aplikácia v priebehu dňa, keď je zamračené, nie je vhodná. Posledná dávka močovinou by mala byť aplikovaná v deň odlomenia posledného kvetu. Močovinou na list je možné hnojiť ešte týždeň po odhlávkovaním. Môžete prihnojovať každých 7 - 10 dní až do doby odhlávkovania paličiakov.
Približne v polovici marca, keď je porast vonku asi 10 cm, stačí rozhodiť na široko (10g / m2), najlepšie pred plečkovaním. Posledné prihnojenie liadkom vápenatým (15,5%N), aby malo pre cesnak zmysel je tesne po odhlávkovaní. Pokiaľ odhlávkujete v agrotechnickom termíne, teda, hneď po objavení kvetného stvolu, zostávajú do zberu asi štyri týždne. Pokiaľ by sa hnojilo liadkom amónnym s vápencom (27%N), malo by byť posledné prihnojenie ešte o nejaké dva týždne skôr.
Najviac dusíku potrebuje cesnak v dobe intenzívneho rastu, približne od druhej polovice marca. S prihnojovaním sa končí po odhlávkovaní paličakov.
Zber a skladovanie
Správny termín zberu má zásadný vplyv na kvalitu a skladovateľnosť úrody. Príliš skorý zber spôsobuje problémy pri sušení, oneskorený zber vedie k otváraniu cibúľ. Zber závisí od odrody a aktuálnych podmienok v danom roku. Predčasný zber môže spôsobiť problémy pri sušení, naopak pri oneskorenom zbere sa cibule začnú otvárať a zberaný cesnak je zle predajný. Výnimkou je paličiak Slavin a nepaličiak Benátčan a Japo II, ktoré mierne oneskorenú úrodu znášajú obstojne.
Úrodu paličiaku zbierame v čase, keď má ešte 5 dužinatých listov - môžu byť aj žlté, ale dužinaté, nie suché. Počet dužinatých listov totiž priamo súvisí s počtom dužinatých súknic cibule. Je tiež možné nechať niekoľko rastlín neodhlávkovaných a riadiť sa podľa tvaru kvetného stvolu. Ten totiž najprv rastie vzpriamene, potom sa zakrúti a v čase dozrievania cesnaku sa opäť vzpriami. Nepaličiaky sa zberajú v čase, keď vňať cesnaku zo zhruba polovice rastlín ľahne na zem.
Menšie plochy sa dajú najlepšie zberať za pomoci rýcich vidlíc, na veľmi kyprých pôdach sa dajú paličiaky pomerne ľahko vyťahovať zo zeme bez akéhokoľvek náradia. Na väčších plochách sa využívajú rôzne druhy podorávačov. Pri zbere nemožno cibuľami o seba otĺkať, pretože veľmi ľahko dochádza k ich poškodeniu.
Ideálne je sušenie cesnaku aj s vňaťou, kedy sa celé rastliny zavesia na zatienenom dobre vetranom mieste, ideálne aj s vňaťou. Cesnak je možné sušiť aj bez vňate v tenkej vrstve v debnách alebo na drevenej či hlinenej podlahe. Vhodné sú aj rôzne druhy roštov. Dôležité je predovšetkým dobré prúdenie vzduchu. Nesmie sa sušiť cesnak tesne pod strechou, kde by v horúcich letných dňoch mohlo dôjsť k jeho uvareniu.
Po vysušení je potrebné zabezpečiť suché, tmavé a chladné prostredie na skladovanie. Miesto skladovania cesnaku by malo byť veľmi vzdušné - najlepšie v prievane. Škodí mu príliš vysoká teplota, priame slnečné žiarenie, naopak mu neublíži mierny mráz. Uskladnenie cesnaku pred konzumáciou je v súčasnosti veľkým problémom. Pokiaľ nie je napadnutý vlnovníkom cesnakovým, vyhovuje mu izbová teplota a sucho. Tieto podmienky však vyhovujú spomínanému roztoču, ktorý sa v teple rýchlo množí a spôsobuje vysychanie strúčikov.
Mind-Blowing Garlic MEGA FACTORY: How Garlic is Mass Harvested And Processed!
tags: #dezinfekcia #pody #pod #cesnak