Stavebný odpad je neoddeliteľnou súčasťou každej stavebnej činnosti. Jeho správne nakladanie, uskladnenie, zhodnocovanie alebo recyklácia sú kľúčové pre minimalizáciu environmentálnych dopadov a podporu udržateľného stavebníctva. Stavebníctvo, ako hnací motor hospodárstva, neustále napreduje vďaka vedeckému rozvoju a moderným technológiám, avšak jeho prevádzka si vyžaduje zodpovedný prístup k produkcii odpadov.
Napriek pokroku a inováciám v stavebníctve zostáva environmentálne zaťaženie významným problémom. To zahŕňa nielen spotrebu energie pri ťažbe a výrobe materiálov, ale aj dopravnú náročnosť, hlučnosť, prašnosť na staveniskách a dlhodobé užívanie budov. Téma nakladania so stavebným odpadom je preto stále mimoriadne aktuálna.
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky z roku 2011 tvoril stavebný a demolačný odpad až 25,20 % z celkového objemu odpadov v krajine. Legislatívna definícia odpadu ho chápe ako hnuteľnú vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom povinný sa jej zbaviť.
Prípadové štúdie nakladania so stavebným odpadom
Problematika nakladania so stavebným odpadom je predmetom intenzívneho výskumu doma aj v zahraničí. Na univerzite v Kórei sa napríklad zaoberali otázkou nakladania s odpadmi v stavebníctve ako faktora s významným vplyvom na ekonomiku a životné prostredie krajiny, pričom identifikovali 59 faktorov rozdelených do piatich kategórií: pracovné sily, materiál, metodika, manažment/riadenie a politika.
V podmienkach Slovenska je každý zhotoviteľ, pri ktorého činnosti stavebné odpady vznikajú, povinný vytvoriť podmienky pre bezpečné zhromažďovanie jednotlivých druhov odpadov a zabezpečiť ich ďalšie nakladanie. Je nevyhnutné viesť presnú evidenciu o množstve a druhu vzniknutého odpadu.
Prípadová štúdia 1: Asanácia rodinného domu
Predmetom stavebných prác bola asanácia objektu rodinného domu, ktorá zahŕňala búracie práce a práce spojené s vyprataním a uvoľnením pozemku. Objekt sa dlhodobo nachádzal v havarijnom stave, s poškodenou strešnou konštrukciou a časťou stien a stropov.
Zhromažďovanie vzniknutých odpadov na stavenisku prebiehalo na vyhradených a označených miestach, až do doby ich prevozu do zariadení určených na zneškodňovanie odpadov. Tieto miesta boli zabezpečené proti úniku nežiaducich látok do životného prostredia.
Prípadová štúdia 2: Rekonštrukcia objektu pre obchodnú prevádzku
V tomto prípade sa realizovala rekonštrukcia objektu s cieľom zriadenia obchodnej prevádzky. Vzniknutý stavebný odpad bol rozdelený do kategórií.
Hlavný objem odpadu vznikol pri búracích prácach. Počas výstavby boli odpady zo stavebnej výroby zhromažďované do veľkoobjemových kontajnerov umiestnených na spevnenej ploche v juhozápadnej časti areálu, ktorá bola zabezpečená pre bezpečné uloženie a umožňovala bezproblémový prístup zberovými vozidlami. Po zahájení realizácie spevnených plôch bol kontajner presunutý.
Bežný komunálny odpad vzniknutý pri prevádzke bol zneškodňovaný v súlade s Všeobecne záväzným nariadením mesta. Nebezpečný odpad bol zhromažďovaný vo vyhradenom priestore a zneškodňovaný prostredníctvom oprávnenej organizácie.
Prípadová štúdia 3: Úprava a revitalizácia verejných priestranstiev
Predmetom prác bola úprava a revitalizácia verejných priestranstiev, prvkov drobnej architektúry, zelene a rekonštrukcia dopravnej infraštruktúry. Prístupové a parkovacie plochy na uliciach boli na konci svojej životnosti a nespĺňali požadované technické parametre.
Odpady vznikajúce pri stavebnej činnosti boli triedené a dočasne zhromažďované na vyhradených a vyznačených miestach. Tieto miesta boli zabezpečené pred znehodnotením, odcudzením a únikom nežiaducich látok. S cieľom predpokladaného druhotného využitia boli odpady ukladané v dostupných vzdialenostiach. Demolované povrchy a podkladové vrstvy ciest a chodníkov boli použité ako podkladové vrstvy nových skladieb, staré dlažobné kocky a obrubníky boli využité na námestí. Ostatné odpady, ktoré neboli opätovne využité, boli odovzdané do environcentra.
Prípadová štúdia 4: Prestavba výmenníkovej stanice na kultúrne centrum
V rámci projektu prestavby výmenníkovej stanice na kultúrne spoločenské centrum bola najkomplikovanejšou časťou z hľadiska odpadu a nákladov demontáž azbestocementových dosiek z obvodového plášťa budovy. Likvidáciu nebezpečného odpadu zabezpečila vybraná spoločnosť.
Ostatný stavebný odpad bol uskladňovaný vo veľkokapacitnom kontajneri a priebežne odvážaný na organizované skládky odpadov. Betón a časť výkopovej zeminy boli odovzdané do envirocentra.
Prípadová štúdia 5: Novostavba rodinného domu
V prípade novostavby rodinného domu vznikli nové obytné priestory s príslušným zázemím. Legislatíva odpadového hospodárstva definuje pôvodcov a držiteľov odpadu a spôsoby nakladania s nimi.
Častým javom pri zisťovaní stavu nakladania so stavebným odpadom bol nepresný odhad jeho množstva a typu. Z porovnania uvedených prípadových štúdií vyplýva, že najčastejším typom stavebného odpadu na vybraných stavbách bol zmiešaný odpad a zmesi tehál a betónu. Najvyužívanejším spôsobom nakladania so stavebným odpadom bolo jeho skladovanie.
Výkopová zemina ako špecifická kategória odpadu
Stavba, rozšírenie domu, vykopanie pivničných priestorov alebo úprava záhrady sú činnosti, ktoré môžu viesť k vzniku odpadu, vrátane výkopovej zeminy. Nekontaminovaná zemina ako vedľajší produkt umožňuje vylúčiť ju z režimu odpadu, čím sa znižuje administratívna záťaž.
Inertný odpad je charakterizovaný absenciou významných fyzikálnych, chemických alebo biologických premen, nerozpúšťa sa, nehorí, nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu a neovplyvňuje škodlivo iné látky, s ktorými prichádza do styku.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-238/21
Súdny dvor Európskej únie sa témou výkopovej zeminy zaoberal vo svojom rozsudku C-238/21 zo 17. novembra 2022. Prípad iniciovala spoločnosť Porr Bau GmbH, ktorá namietala rozhodnutie rakúskeho správneho orgánu, ktorý konštatoval, že jej výkopová zemina predstavuje odpad. Zemina, určená na kultiváciu pôdy a zlepšenie kvality poľnohospodárskych plôch, bola rakúskym orgánom považovaná za odpad z dôvodu nedodržania rakúskych predpisov.
Správny súd Spolkovej krajiny Štajersko poukázal na to, že reštriktívne podmienky v rakúskom právnom rámci môžu viesť k nevyužitiu potenciálu vysokokvalitnej výkopovej zeminy a jej ukladaniu na skládku, čo môže byť v rozpore s právom EÚ, najmä s hierarchiou odpadového hospodárstva.
Právny rámec a definícia odpadu
Pre posúdenie predmetnej veci sú relevantné ustanovenia smernice EÚ 2008/98 o odpadoch:
- Odpad (čl. 3): Každá látka alebo vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť.
- Vedľajší produkt (čl. 5): Výsledok výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tohto produktu, ak spĺňa špecifické kritériá týkajúce sa istoty ďalšieho používania, priameho použitia bez ďalšieho spracovania, neoddeliteľnej súčasti výrobného procesu a zákonnosti ďalšieho používania.
- Stav konca odpadu (čl. 6): Nastane, ak odpad prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ako je bežné používanie na špecifické účely, existujúci trh alebo dopyt, splnenie technických požiadaviek a existujúcich právnych predpisov a noriem, a ak použitie nevedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
Odpad alebo vedľajší produkt?
Súdny dvor musel rozlíšiť medzi pojmami "odpad" a "vedľajší produkt". V prípade, ak látka spĺňa kritériá vedľajšieho produktu, je možné ju zaň považovať. Pojem odpad nevylučuje ani látky, ktoré je možné ďalej hospodársky využiť. Pri posúdení, či ide o odpad, je dôležité zohľadniť, či predstavuje pre držiteľa záťaž a či má motiváciu sa jej zbaviť. Relevantným kritériom je aj pravdepodobnosť opätovného využitia látky bez predchádzajúceho spracovania.
Súdny dvor uviedol príklady látok, ktoré nie sú odpadom, ako napríklad petrolejový koks využívaný ako palivo alebo maštaľný hnoj využívaný ako pôdne hnojivo.
Pri posúdení, či je výkopová zemina vedľajším produktom, Súdny dvor zdôraznil:
- Nutnosť overiť, či sa poľnohospodári zaviazali k odberu zeminy na kultiváciu pôdy a či bola zemina a jej množstvo určené na tieto práce.
- Nutnosť overiť, či si nekontaminovaná výkopová zemina nevyžaduje spracovanie pred ďalším použitím.
- Výkopová zemina je nevyhnutným výsledkom jedného z prvých krokov stavebnej činnosti.
- Zákonné použitie zeminy nesmie mať negatívny dopad na životné prostredie, pričom je kladený dôraz na preukázateľnú vysokú kvalitu nekontaminovanej zeminy.
Stav konca odpadu a rakúska úprava
Správny súd poukázal na prísnosť rakúskych kritérií pre výkopovú zeminu, podľa ktorých látky získané z odpadu neprestanú byť odpadom až do doby, kým sa nepoužijú ako priama náhrada surovín alebo výrobkov z primárnych surovín, alebo kým sa neskončí ich príprava na opätovné použitie.
Jeden zo základných predpokladov dosiahnutia stavu konca odpadu spočíva v činnosti zhodnocovania, vrátane úpravy pôdy na účel zlepšenia ekologických vlastností alebo využitia v poľnohospodárstve. Pojem "príprava na opätovné použitie" môže zahŕňať zhodnocovanie súvisiace s kontrolou prítomnosti znečistenia alebo kontaminácie.
Súdny dvor uviedol, že výkopová zemina bola zaradená ako odpad hlavne z dôvodu nedodržania formálnych kritérií, ktoré z pohľadu ochrany životného prostredia nemali opodstatnenie. Príliš reštriktívne kritériá sú v rozpore s cieľmi smernice a hierarchiou odpadového hospodárstva.
Záver
Rozsudok Súdneho dvora EÚ prináša poučenie pre regulátorov a zákonodarcov pri transpozícii smernice 2008/98 o odpadoch. Pri transpozícii je nevyhnutné brať do úvahy ciele smernice, hierarchiu odpadového hospodárstva a širší kontext obehového hospodárstva. Vnútroštátne predpisy nemôžu byť obmedzujúce a reštriktívne do tej miery, aby popierali ciele smernice.
V kontexte predmetného rozsudku to znamená, že vnútroštátne predpisy, podľa ktorých je nekontaminovaná výkopová zemina najvyššej kvality považovaná za odpad aj keď sa jej držiteľ nemieni zbaviť a spĺňa kritériá pre zaradenie ako "vedľajší produkt", sú v rozpore s právom EÚ. V rozpore s právom EÚ je tiež podmienka, aby výkopová zemina prestala byť odpadom len vtedy, ak je priamo použitá ako náhrada za suroviny a ak musí jej držiteľ plniť formálne kritériá bez opodstatnenia z pohľadu ochrany životného prostredia.