Divozel Veľkokvetý: Pestovanie, Rozmnožovanie a Využitie

Niet azda u nás majestátnejšej a dekoratívnejšej rastliny ako divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum). Je vďačnou a užitočnou ozdobou každej záhradky. Pre svoj majestátny vzrast rastlina získala ľudové pomenovanie „kráľovská svieca“, a to jednak pre jeho krásu a majestátnosť, jednak preto, lebo sa pálil ako vosková sviečka alebo fakľa. Divozel je krásna a užitočná rastlina, ktorá si nájde miesto v každej záhrade a patrí k najstarším liečivým rastlinám na Zemi.

Botanické charakteristiky a životný cyklus

Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) je dvojročná statná bylina s vretenovitým koreňom, ktorá dorastá do výšky 1-2 m. V prvom roku vytvára iba masívnu ružicu veľkých prízemných listov, ktoré prezimujú. V druhom roku z tejto ružice vyrastie 1 - 2 m vysoká priama, dutá, plstnatá stonka s kvetmi a listami.

Listy sú obojstranne plstnaté, majú podlhovasto kopijovitý až oválny tvar a sú končisté. Prízemné listy sú plytko vrúbkované a zbiehavé. Na stonke rastú striedavo. Nápadné voňavé žlté kvety vyrastajú vo zväzkoch, ktoré tvoria koncový hustý strapec dlhý od 30 - 70 cm. Kvety majú priemer asi 35 - 50 mm a sú tvorené piatimi korunnými lupienkami. Plody sú viacsemenné dvojpuzdrové tobolky.

Divozel veľkokvetý kvitne prakticky celé leto, od júna do septembra, pričom zväzočky kvetov sa rozvíjajú postupne. Jeho kvety vo veľkom priťahujú opeľovače, ako sú včely a motýle.

Podobné a príbuzné druhy divozelu

Rod Verbascum zahŕňa mnoho druhov, z ktorých niektoré sú si navzájom podobné alebo sa využívajú v rôznych oblastiach.

• Divozel sápovitý (Verbascum phlomoides L.) je pre zber kvetných korún rovnako povolený druh. Je to dvojročná bylina podobná divozelu veľkokvetému, dorastá do výšky vyše 2 m a je žltkastoplstnatá s husto olistenou stonkou. Prízemné listy má podlhovasto elipsovité, horné byľové sú srdcovito objímavé, vajcovité až kopijovité, vrúbkované, končisté a nezbiehavé. Svetložlté kvety majú priemer 33 - 55 mm a kvitne od júla do septembra.
• Divozel malokvetý (Verbascum thapsus L.) má osobitné ľudové uplatnenie, no liečebne sa dnes už nepoužíva. Tento divozel je často viditeľný v prírode, kde sa mu darí na suchých a kamenistých miestach.
• Divozel čierny (Verbascum nigrum) má tmavozelené listy a žlté kvety s výraznými fialovými tyčinkami.
• Divozel fialový (Verbascum phoeniceum) je menší druh s nádhernými fialovými kvetmi, dorastajúci do výšky 60-80 cm.

Príbuzné druhy, ktorých je u nás asi 10, majú kvetné koruny zväčša menšie, prípadne majú fialovo ochlpené tyčinky. S divozelom veľkokvetým si botanickí laici často zamieňajú v súčasnosti veľmi hľadanú pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L.).

Latinský názov čeľade Scrophulariaceae (krtičníkovité), do ktorej divozel patrí, je odvodený od scrofula, čo bol starý názov pre chronicky zväčšené lymfatické uzliny. Vedecké pomenovanie rastlinného druhu verbascum pochádza zo skomoleného latinského barbascum a naráža na jeho plstnaté ochlpenie.

Ideálne podmienky pre pestovanie divozelu

Divozel je veľmi nenáročný na pestovanie, pokiaľ mu zabezpečíte správne podmienky. Rastlina sa zvykne vysádzať do slnečných záhrad a často aj voľne splaňuje. Divozel obľubuje slnečné stanovištia a najlepšie rastie tam, kde dostane aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne.

Stanovište a pôda

Rastlina sa prirodzene vyskytuje v celej Európe, na svetlých suchších stanovištiach. Nájdete ju na skalnatých stráňach, slnečných svahoch, sutinách a ruderálnych miestach od nížin do podhorského pásma. Rastie tiež na lesných čistinkách, vo viniciach alebo popri cestách. Na pôdu nie je náročná, rastie v štrkovitej, chudobnej aj bohatšej pôde.

Ideálna je piesočnatá a dobre priepustná zemina na slnečnom mieste chránenom pred vetrom. Divozel preferuje piesčitú alebo kamenistú pôdu, ktorá rýchlo odvádza vodu, čo zabraňuje hnilobe koreňov spôsobenej stojatou vodou. Divozel veľkokvetý nie je náročný na pôdu a vo voľnej prírode je udomácnený aj na chudobných a suchých pôdach, či dokonca v čistom štrku.

Zálievka, hnojenie a mrazuvzdornosť

Divozel je odolný voči suchu a zvláda aj veľmi horúce letá. Je veľmi odolný voči suchu a vyžaduje minimálne zalievanie. Polievajte ho len vtedy, keď je pôda úplne suchá, čo môže byť potrebné počas dlhších období sucha. Divozel nie je náročný na hnojenie. Stačí aplikovať miernu dávku univerzálneho hnojiva pre trvalky na jar, aby sa podporil rast a kvitnutie.

Väčšina druhov divozelu je mrazuvzdorná a zvláda aj chladné zimy bez špeciálnej ochrany. V oblastiach s veľmi chladnými zimami je možné pridať vrstvu mulču okolo koreňov na zabezpečenie ochrany pred extrémnymi mrazmi. Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov (tzv. deadheading) predĺži obdobie kvitnutia a podporí tvorbu nových kvetov.

Rozmnožovanie divozelu veľkokvetého

Divozel veľkokvetý sa rozmnožuje semenami, ktoré sa tvoria v plodoch - tobolkách.

Výsev semien

Semená divozelu sa vysievajú do bylinných záhrad od apríla do júna do sponu 60 x 60 cm. Divozel je možné vysievať priamo na slnečné stanovisko alebo predpestovať sadeničky. Divozel vysievame už začiatkom apríla do debničiek, ktoré vložíme do skleníka či pareniska.

Semená klíčia na svetle, preto ich nezasypávajte substrátom, len ich jemne pritlačte na povrch. Semená sa nezakrývajú, potrebujú ku klíčeniu dostatok svetla. Substrát udržujte vlhký. Klíčiť by mali začať 3 - 4 týždne od výsevu.

Výsev urobíme riedky, pretože pri hustom výseve rastlinky po vzídení padajú. Jednotíme ich na spon 30 × 30 milimetrov. Neskôr ich môžeme presadiť do pripravených rašelinových balíčkov, ktoré dáme do pareniska a na noc prikryjeme rohožami kvôli nebezpečenstvu nočných mrazov. Podľa potreby zalievame a prevzdušňujeme. Sadenice pred vysadením otužujeme tak, že okná na záhradnom skleníku otvoríme aspoň na 5 až 8 dní. Výsadbu na čistý pozemok robíme vo vzdialenosti 0,6 × 0,6 metra alebo 0,6 × 0,7 metra, aby vyrástli mohutné rastliny. Po odkvitnutí sa rastlina často samo vysemeňuje, takže sa ľahko rozšíri po záhrade.

Zber a spracovanie semien

Zber semien je špecifický. Semeno zbierame tak, že vrchnú časť rastliny zrežeme a odložíme, pretože tam semeno nie je kvalitné ani zrelé. Z dvoch tretín odspodu zbierame celé semenice do papierových vriec, keďže semeno je veľmi jemné. Zber začíname vtedy, keď je semeno už hnedé. Semenice odrezávame kosákom a ešte v ten deň ich rozložíme na papiere v sýpke, kde je prievan, a sušíme ich našuchorené vo vrstve 30 až 40 centimetrov.

Pri práci treba dávať pozor na oči a používať ochranné okuliare, lebo semeno vyletuje. Keď vám padne do očí, je veľmi nepríjemné, reže a páli. Vymlátime ho buď mláťačkou, alebo kombajnom. Pri mlátení treba použiť sitá s okrúhlymi otvormi a nastaviť obrátky stroja. Po výmlate semeno ovejeme a rozložíme ho na papier vo vrstve asi 30 - 40 centimetrov, aby doschlo. Každý deň ho obraciame po dobu 5 - 8 dní. Po vyschnutí semeno preosejeme sitami, čím odstránime úlomky, a dočistíme ho čistiacim strojom. Osivo po vyčistení naplníme do plátenných vrecúšok a uložíme na regály v suchej miestnosti.

Je dôležité vedieť, že semená divozela veľkokvetého sú jedovaté a mohli by spôsobiť otravu. Vzhľadom k toxicite semien sa potom už kvety na liečebné účely nezbierajú, akonáhle sa začnú tvoriť tobolky so semenami.

Zber a spracovanie liečivých častí

Zber kvetov

Predmetom zberu sú najmä kvety (Flos verbasci). Zbierajú sa ručne, postupne, ako sa rozvíjajú, len lupienky s tyčinkami bez kalicha. Zber sa robí za slnečného počasia v dopoludňajších hodinách, keď sú kvety plne rozvinuté.

Nazbierané kvety sa nesmú stláčať a musia sa rýchlo sušiť v tieni alebo v sušičke pri teplote do 40 stupňov Celzia (maximálne do 60°C), aby si zachovali žltú farbu a liečivé látky. Materiál by mal uschnúť za deň. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Správne usušený materiál má svietivo žltú farbu, vonia medovo a chutí slizovito. Droga je veľmi citlivá najmä na vlhko a svetlo, preto je potrebné dbať na správne podmienky sušenia a skladovania. Usušené kvety sa skladujú v uzavretej nádobe na suchom a tmavom mieste, chránené pred svetlom a vlhkosťou.

Kvalita drogy sa hodnotí osobitným spôsobom: číselným údajom, ktorý sa uvádza v množstve označenom h. j. - hemolytické jednotky. Ide o údaj vyjadrujúci účinnosť v droge prítomných saponínov, ktorý sa laboratórne zisťuje biologickou metódou. Pri tom sa necháva pôsobiť odvar zo suchých kvetov na suspenziu červených hovädzích krviniek. Zistená hodnota zodpovedá počtu mililitrov suspenzie červených krviniek, ktoré hemolyzujú (rozpustia sa) odparom z jedného gramu saponínovej drogy.

Zber listov

Zriedkavým predmetom zberu sú listy (Folium verbasci), ktoré sa zbierajú zdravé a v čase kvitnutia rastliny. Sušia sa rýchlo na prehriatych a vzdušných povalách.

Liečivé vlastnosti a využitie divozelu veľkokvetého

Divozel veľkokvetý je patrí medzi najstaršie liečivé rastliny a je známy svojimi liečivými účinkami, najmä na dýchacie cesty. Je dôležitou zložkou prieduškových čajov.

Obsahové látky a účinky

Kvety divozelu obsahujú slizové látky, saponíny, flavonoidy, iridoidy, silicu a cukry. Hlavnou účinnou látkou, ktorú droga obsahuje, je žlté farbivo glykozidický saponín verbaskozid s najvyšším obsahom v čase plného kvetu. Tieto látky majú výrazné protizápalové, upokojujúce a expektoračné (vykašliavacie) účinky.

Droga uvoľňuje hlieny, pôsobí močopudne, uľahčuje vykašliavanie a tlmí dráždivý kašeľ. Okrem toho podporuje imunitný systém a prispieva k celkovej regenerácii organizmu. Na druhej strane nie sú známe žiadne nežiaduce účinky listov, kvetov ani koreňov.

Tradičné a moderné použitie

Divozel veľkokvetý sa využíva v tradičnej medicíne aj farmakológii, predovšetkým pri ochoreniach dýchacích ciest. Odporúča sa pridávať ho do rôznych čajových zmesí, sirupov alebo tinktúr. Droga Flos verbasci slúži ako odhlieňovací a slizový prostriedok vhodný pri kašli a zápale priedušiek. Pomáha pri zápale hltana, priedušiek a hlasiviek.

Droga pôsobí blahodarne pri akútnej a chronickej bronchitíde, zápaloch sliznice hrdla, laryngitíde, bronchiálnej astme, tuberkulóznom a čiernom kašli aj pri zápale pľúc. Čaj z divozelu podporuje vykašliavanie a uľahčuje dýchanie. Na prípravu čaju potrebujeme lyžicu sušených kvetov, ktorú zalejeme šálkou vriacej vody a po 15-minútovom lúhovaní precedíme. Odporúča sa piť niekoľko ráz denne po jednej šálke. Pri chronickej bronchitíde pomáha mlieko z divozela, ktoré pripravíme tak, že 50 gramov čerstvých alebo 20 gramov sušených kvetov prelejeme pollitrom vriaceho mlieka a v prikrytej nádobe necháme 10 minút lúhovať.

Okrem vnútorného užívania sa divozel používa aj na kloktanie pri zápaloch hrdla alebo ako obklad na podráždenú pokožku. Zvonka sa dá droga použiť na obklady a kúpele proti vredom predkolenia a na hemoroidy. Divozel sa ďalej osvedčil aj ako účinný prostriedok proti hemoroidom. V tomto prípade platí starý recept Pietra Andreu Mattioliho (1501 - 1577), ktorý uvádza, že usušený koreň rastliny pomelieme na prášok, 15 gramov prášku zmiešame s jedným žĺtkom, pridáme trocha oleja a primerané množstvo hladkej múky. Z cesta sa vyformujú malé koláčiky (asi 20 × 30 mm a hrubé 10 mm) a upečú sa. Obklad z čerstvých listov divozela sa používa na opuchliny a povrchové vredy. V ľudovom liečiteľstve sa často kombinuje s lipou, skorocelom či tymianom pre silnejší účinok na dýchacie cesty.

Historické súvislosti

Divozel má skutočne bohatú históriu a všestranné využitie, bol známy už v staroveku. Niekoľko druhov tejto rastliny bolo známych už v antike. Starovekí Gréci ho nazývali flómos a jeho plstnaté listy rozrezávali a používali ako knôty do lámp. Ženy si listami potierali tvár, pretože na lícach zanechávali rumenec. Divozel si našiel miesto aj pri magických obradoch, kde predkovia viacerých európskych národov ho považovali za čarovnú ochrankyňu proti čarodejniciam a zlým duchom.

Pre svoju ľahkú horľavosť v suchom stave sa divozel používal aj ako zdroj svetla. Ešte než bola objavená bavlna, na výrobu knôtov sa používali práve pevné semenice divozela. Grécky lekár Dioskorides (40 - 90) predpisoval odvar z koreňa divozela naloženého do vína pri liečbe mokrého lišaja, čo je ochorenie, ktoré spôsobuje mokvavé vyrážky na krkoch koní. Kolonisti priviezli divozel so sebou do Severnej Ameriky, kde sa ho miestni obyvatelia rýchlo naučili využívať na liečbu kašľa, bronchitídy či astmy. Uplatnenie si našiel ako u eklektikov, ktorí kládli dôraz na prírodné liečivá, odpočinok na lôžku a parné kúpele, tak aj u homeopatov, ktorí zdôrazňovali používanie liečiv v malých dávkach, dbali na kvalitu stravy, hygienu a redukciu stresu.

Divozel veľkokvetý v záhrade

Divozel si môžete vysadiť ako ozdobnú rastlinu do slnečnej záhrady. Vďaka dlhému obdobiu kvitnutia ju bude zdobiť minimálne 3 mesiace. Divozel veľkokvetý je nielen liečivý, ale aj veľmi dekoratívny druh. Vďaka svojej výške a žiarivožltým kvetom vytvára krásnu dominantu v prírodných či bylinkových záhonoch.

Je nenáročný na pestovanie, dobre znáša sucho a priťahuje opeľovače, čím podporuje biodiverzitu v záhrade. Okrem praktického využitia pre zdravie dodáva záhrade prirodzený a vidiecky vzhľad, čím ju obohacuje o estetickú i ekologickú hodnotu. Vytvára krásne žlté kvety, ktoré sú veľkým lákadlom pre včely.

tags: #divozel #velkokvety #rozmnozovanie