Optimálne obdobie pre výsadbu
Regionálne špecifiká a vplyv počasia
Slovensko, hoci je pomerne malé, je značne členitá krajina. Rozmanitosť terénu, zemepisná šírka a globálne otepľovanie spôsobujúce teplotné extrémy hrajú hlavnú úlohu na nerovnomernom priebehu ročných teplôt v jednotlivých regiónoch Slovenska. Tieto diferencie sa prejavujú hlavne v jarných a jesenných mesiacoch, ktoré sú pre ovocinára obdobím výsadby ovocných stromov a krov. Je dôležité si uvedomiť, že ovocná škôlka nie je zodpovedná za aktuálne počasie v regióne zákazníka.
Jesenná výsadba: Výhody a načasovanie
Jesenné obdobie patrí medzi najvhodnejšie termíny na sadenie ovocných stromov. Ideálne je sadenie stromov na jeseň, po opadnutí listov, po výraznom ochladení a v čase vegetačného pokoja. Pôda je ešte teplá, strom sa nachádza v období vegetačného pokoja a koreňový systém má dostatok času na zakorenenie pred jarou. Sadenie ovocných stromov na jeseň má viacero výhod, keďže strom po opade listov smeruje energiu do koreňov a nie do rastu nadzemnej časti. Výsadba stromov na jeseň zároveň znižuje stres zo sucha, ktorý býva častejší pri jarnej výsadbe. Vysadené stromčeky blahodarne využívajú zimnú vlahu, cez zimu sa zemina v jamách uľahne a na jar tieto stromčeky začnú skôr pučať.
Sadenie stromčekov na jeseň je vhodné realizovať do obdobia, kým pôda nezamrzne do väčšej hĺbky. V južnej časti Slovenska sa ovocné výpestky naplno vysádzajú až do decembra. Aj napriek tomu, že je v jesennom období niekoľko dní v rade teplota pod bodom mrazu alebo dokonca sneží, stromčeky sa dajú bez ťažkostí zasadiť a nie je potrebné sa obávať ich neujatia, pretože bežné mrazy stromčekom vôbec nevadia. Chladné počasie v tomto období zabezpečuje, že stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky pre zakorenenie. Sadenie marhule na jeseň sa vo všeobecnosti odporúča len v priaznivých podmienkach.
Jarná výsadba: Výhody a načasovanie
Jarná výsadba začína ihneď po rozmrazení pôdy a trvá väčšinou do konca apríla alebo začiatku mája, kedy začínajú stromy pučať. V jarnom období začíname sadiť len čo pôda preschla natoľko, že nie je blatová. V južnej časti Slovenska dochádza k rozmrznutiu pôdy už vo februári, čo znamená pre ovocné škôlky začiatok predaja. V severnejších regiónoch pôda rozmŕza asi s mesačným odstupom. Chúlostivé druhy je lepšie sadiť v tomto termíne. Pôda je v tomto čase vlhká, čo im prospieva.
Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Čím neskoršie na jar stromčeky sadíme, tým väčšiu pozornosť im potom musíme venovať (dôkladnejšie zalievanie, mulčovanie a pod.). Toto isté platí aj pre drobné ovocie. Žiaľ, v tomto období už dochádza v ovocných škôlkach vďaka vypredaniu a skoršiemu nástupu vegetácie k značnému zúženiu sortimentu.
Typy sadeníc a ich výsadba
Rozdiel medzi voľnokorennými a kontajnerovanými stromčekmi
Pri rozhodovaní, či kúpiť stromček s voľnými koreňmi (zväčša lacnejšiu verziu) alebo si priplatiť za kontajnerový stromček, je potrebné zvážiť aj náročnosť výsadby týchto druhov. Voľnokorenný alebo prostokorenný stromček bol vykopaný priamo zo zeme v pestovateľskej škôlke a nebude mať žiadny kompost ani pôdu priliehajúcu ku koreňom. Na druhej strane, strom v kvetináči (kontajneri) má zavedený koreňový bal s hlinou, ktorý prilieha k mnohým vláknitým koreňom.
Nevýhodou pri voľnokoreňových drevinách je, že stratili pri vyorávaní v škôlke časť koreňov a vyžadujú dosť silný rez. Pri výsadbe i po nej potrebujú väčšiu starostlivosť, aby dobre zakorenili. Rastliny dopestované v kontajneroch sú väčšinou menšie, ale majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Nevyžadujú úpravu koreňov rezom.
Špecifiká výsadby voľnokorenných stromčekov
Dreviny s voľnými koreňmi je lepšie vysádzať iba v krátkom období na jeseň, a to buď v priebehu októbra, resp. začiatkom novembra, alebo skoro na jar. Presné načasovanie závisí od ročných období. Dôvodom, prečo je možné voľnokorenné stromy vysádzať iba počas týchto chladnejších mesiacov, je to, že na rozdiel od stromov pestovaných v kvetináčoch nebudú mať korene okamžitý prístup k vlhkosti. Ak by boli vykopané a zasadené v liste, lístie by rýchlo zvädlo, pretože strom by nebol schopný dostatočne rýchlo nahradiť stratenú vlhkosť na udržanie rastu. Po výsadbe voľnokorenný ovocný strom nebude potrebovať žiadnu pravidelnú zálievku ihneď, pôda už bude aj tak v tom ročnom období dostatočne vlhká.
Voľnokoreniace stromčeky je nutné vysadiť hneď po kúpe. Tesne pred výsadbou je však potrebné poškodené korienky upraviť. Vyberajte si voľnokorenné stromy a vinič s dobre vyvinutým koreňovým systémom, ktoré majú pevné kmene alebo stonky a dobre rozmiestnené vetvy. Vyhnite sa rastlinám s polámanými alebo preschnutými koreňmi alebo konármi. Tieto rastliny majú spravidla dva až tri roky. Agrotechnické lehoty na vyorávanie voľnokorenných stromčekov sú spravidla od 20. októbra a v priebehu novembra, kedy sú stromčeky už dostatočne vyzreté. Aktuálne počasie priamo ovplyvňuje dané postupy.
Špecifiká výsadby kontajnerovaných stromčekov
Stromy pestované v kontajneroch či rôznych vakoch je možné sadiť celoročne s výnimkou času, keď je pôda zamrznutá. Strom v kvetináči má zavedený koreňový bal s hlinou, takže môže bez problémov pokračovať v raste a zakladaní, keď sa presunie z kvetináča do pôdy. Stromčeky s koreňovým obalom netreba orezávať ani upravovať korene.
Zvláštnu skupinu tvoria tzv. kontajnerované výpestky drobného ovocia a menej známych ovocnín. Tieto pred zazimovaním najskôr uvoľníme zo spoločného balu, resp. zväzku. Ak je stromček vo vrecovine, vysádzame ho aj s ňou. Avšak po vložení do jamy nesmieme zabudnúť vrece rozviazať. Pri ich skladovaní v studených skleníkoch a fóliovníkoch je úplne postačujúce ich uskladnenie na povrchu pôdy. Samozrejme je potrebné kontrolovať vlahu v kontajneri a v prípade potreby rastliny zavlažiť.
Príprava na výsadbu
Príprava miesta a pôdy
Pre ovocný strom je dôležité vybrať vhodné miesto s dostatkom slnka a priestoru. Pri výbere ovocného stromu je preto kľúčové vedieť do akej veľkosti vyrastie v dospelosti. Chúlostivé a citlivé druhy nesadíme na južne a východne orientované svahy. Vyššie stromy sadíme zo severnej strany, nižšie z južnej strany, čím dbáme na to, aby vysoké stromy netienili nízkym. Pred výsadbou si pozorne obhliadnite miesto a vopred si dobre premyslite spon výsadby (vzdialenosť medzi stromčekmi) a stanovištné podmienky (svetelnosť, pôdne podmienky).
Zásobné hnojenie je základom úspechu. Hnojiť a vápniť treba podľa výsledkov agrochemických pôdnych rozborov. Keď pôda nebola vyhnojená v rámci prípravy na výsadbu a agrochemický rozbor nemáme, na dno jamy dáme pôvodnú vrchnú vrstvu prihnojenú 0,30 kg síranu draselného a 0,30 kg superfosfátu a aspoň 20 kg kompostu (alebo špeciálnej zeminy). Na kyslých pôdach pridáme aj 1,5-3 kg mletého alebo dolomitického vápenca. Pri ílovitých pôdach pridáme piesok a opačne, pri piesčitých pôdach zase pridáme ílovú zložku. Priemyselné hnojivá nikdy nedávame priamo ku koreňom, lebo by ich mohli poškodiť. Takisto nedávajte čerstvý maštaľný hnoj priamo ku koreňom ani vápno do jamy.
Pre ilustráciu sponov výsadby:
- Jablone: zákrpok 3-4 m, vreteno 2-2,5 m; stenová výsadba na slaborastúcich podpníkoch (M9, M26) 1,5 m; na podpníku M7 2 m.
- Hrušky: zákrpok 4-5 m, vreteno 2-2,5 m; v tvare steny na podpníku dula 1,5 m; na podpníku hruška planá 3 m.
- Slivkoviny: 5-6 m.
- Čerešne: 8-10 m; na podpníku mahalebka 3 m, na podpníku vtáčnica 5 m.
- Višne: 4-5 m.
- Broskyne: 4-5 m (jednotlivo 3 m).
- Marhule: 5-6 m (jednotlivo 4 m).
- Duly: 3-4 m.
- Orechy: 10-15 m.
- Lieska: 5-6 m.
- Ríbezle, egreše: 1,5-2 m; stromčekové ríbezle a egreše 0,80 m.
- Stĺpovité formy: od 0,5 m.
Rady od seba je treba voliť podľa toho, aký druh mechanizácie chceme v medziradí používať a tiež s ohľadom na svetelné pomery.
Predvýsadbová úprava stromčekov
Pred výsadbou stromy namočíme do vody, najlepšie na 12 až 24 hodín (najlepšie do mäkkej zrážkovej vody, nie studničnej). Namáčanie koreňového systému je jedno z najúčinnejších opatrení, ako zabezpečiť, aby sa prostokorenný stromček dobre ujal. Čím je ovocný stromček slabší, starší, alebo čím je dlhší čas od jeho vybratia z ovocnej škôlky, tým viac je namáčanie dôležité. U stromčekov vykopaných na jeseň a vysádzaných až na jar je namáčanie koreňového systému nevyhnutnosťou. Stromčeky v kontajneroch postačí namočiť do vody tesne pred výsadbou na 2-5 hodín.
Pred vlastným vysádzaním stromčeka upravíme koreňový systém. Čistým nožom alebo ostrými záhradnými nožnicami odstránime poškodené alebo zahnívajúce korene alebo ich časti. Hladkým rezom upravíme konce zdravých koreňov tak, aby vznikli čo najmenšie rany (asi 0,5 až 1 cm), smerom šikmo nadol. Tenké korene neskracujeme. Snažíme sa uchrániť tenučké vlásočnicové korienky. Veľké, staršie korene kotvia rastliny, zatiaľ čo nové jemné korene absorbujú vodu a živiny.
V prípade jesennej výsadby môžete stromček čiastočne orezať (ostrihať) z dôvodov prepravy. Počítajte, že menšia časť odrezaných vetvičiek vyschne.
Dočasné uskladnenie nevysadených stromčekov
Ak si záhradkár zo severnej časti Slovenska chce byť istý, že pokiaľ je u neho ešte silne zamrznutá pôda, nedôjde k vypredaniu ním požadovaných odrôd, je lepšie si tieto zakúpiť skôr, doma ich vhodne uskladniť a v najbližšom možnom termíne ich vysadiť. Ovocinár, ktorý si výpestky v škôlke už zakúpil a nevie, čo s nimi urobiť, by sa mal telefonicky poradiť s pracovníkmi škôlky.
Treba si uvedomiť, že výpestky sú určené na rast v exteriéri. Ich nadzemná časť je rôzne odolná proti nízkym teplotám, avšak citlivé na mráz sú korene. Preto je potrebné zakúpené a nevysadené rastliny prezimovať tak, aby bol dokonale chránený ich koreňový systém. Ideálne je ich uchovávať v mrazuvzdornej miestnosti alebo v pivnici.
V praxi to znamená vykopať dostatočne veľkú jamu, do ktorej vložíme celý zväzok výpestkov. Ich koreňovú sústavu následne dokonale prisypeme vhodným sypkým substrátom (piesok, piliny, záhradnícky substrát a podobne) a zalejeme. Dokonalá zálievka dokáže zmyť veľkú časť substrátu až hlboko ku koreňom, preto v takomto prípade korene opätovne dosypeme. Výška zasypania by mala zakrývať aj miesto štepenia. Pokiaľ záhradkár takto zazimoval výpestky v oblasti s pravidelným výskytom veľmi nízkych teplôt alebo extrémnych mrazov, je vhodné zväzok výpestkov obaliť vhodným priedušným materiálom (jutovina, papierové vrecia a podobne).
Vhodnou alternatívou sú tiež studené nevykurované skleníky a fóliovníky alebo studené pivnice. Tu sa výpestky skladujú buď priamo v substráte alebo v dostatočne veľkej nádobe. Vyhýbame sa skladovaniu v priestoroch, kde je teplota ovzdušia dlhodobo vyššia (teplé pivnice, vykurované skleníky), hrozí tu riziko predčasného vyrašenia púčikov. Nevhodné je tiež skladovanie v nádobách s vodou, kde korene nemajú zdroj potrebného kyslíka a následne hnijú.
Pri skladovaní v interiéri s premenlivou teplotou, suchým ovzduším a vysokým výparom je potrebné kontrolovať pravidelne vlhkosť substrátu a v prípade potreby ho zavlažiť. Túto kontrolu je potrebné vykonávať aj u výpestkov zazimovaných vonku, najmä v období teplejších zimných dní bez snehovej pokrývky, kedy dochádza k pohybu vody v rastline a jej následnému výparu. Zanedbanie závlahy v tomto období vedie k uhynutiu rastlín vplyvom sucha a mrazu.
U kontajnerovaných výpestkov, i keď je ich koreňový systém pomerne odolný a navyše chránený kontajnerom, je vhodné vložiť celý kontajner až po bázu rastliny do zeme, aby sme takto rastlinu dokonalejšie ochránili. Pri skladovaní v studených skleníkoch a fóliovníkoch je úplne postačujúce ich uskladnenie na povrchu pôdy, samozrejme s kontrolou a zavlažovaním vlhkosti v kontajneri.
Postup výsadby krok za krokom
Príprava výsadbovej jamy
Pred samotnou výsadbou je nutné vopred si pripraviť jamu. Veľkosť diery závisí od veľkosti koreňového balu. Výsadbová jama by mala byť dostatočne veľká, aby sa korene dali úplne roztiahnuť a koreňový bal sa musel pohodlne zmestiť do jamy. Ak máte na záhrade kvalitnú pôdu, postačí vykopať jamu veľkú 60x60x60 cm, alebo 2 až 3-krát väčšiu ako je koreňový bal vysádzaného stromu.
Pri kopaní jamy dávame vrchnú kvalitnejšiu vrstvu zeminy na jednu stranu a spodnú, menej kvalitnú zem na druhú stranu. Dno jamy podsypeme umelým hnojivom s obsahom draslíka (napr. síran draselný) a fosforu (napr. superfosfát), nikdy však NPK ani draselnú soľ, a potom dno aj s hnojivom rýľom prekypríme.
Výsadbové jamy je najlepšie pripraviť tesne pred výsadbou, aby ich voda nemohla vyplniť. Tesne pred výsadbou ovocných stromov zatlčte oporné koly priamo do jamy, čím sa vyhnete poškodeniu koreňov v prípade, ak by sa oporný kôl umiestňoval až po zasadení stromčeka. Do vykopanej jamy najskôr zatlčieme kôl a až potom k nemu dávame stromček.
Sadenie stromčekov (NOVÁ ZÁHRADA)
Umiestnenie stromčeka a zasypanie
Stromček umiestňujeme zo severnej strany od kolíka (chránime tak kmienik pred slnečnými lúčmi v predjarí), aby tesne priliehal k drevenému kolu. Sadíme do takej hĺbky, v akej boli výpestky v škôlke. Koreňový kŕčok (zhrubnutá časť kmeňa nad začiatkom koreňovej sústavy) by mal byť s úrovňou pôdy. Miesto štepenia musí byť aspoň 5 až 10 cm nad zemou (ináč by zakorenila aj ušľachtilá časť).
Stromček s voľnými koreňmi nesmie mať korene stlačené a ohnuté smerom hore, pretože by sa ťažko zakorenil. Musia byť rovnomerne rozprestreté, aby sa medzi ne dostala pôda pri sadení. Potom prihŕňame na korene ornicu zmiešanú so substrátom alebo kompostom, alebo úrodnou pôdou zmiešanou s kvalitným kompostom. Zároveň priebežne potriasame stromčekom, aby zemina vyplnila dostatočne všetky miesta medzi koreňmi. Je dobré mať niekoho, kto stromček pridrží v správnom smere a výške, prípadne ním jemne potriasa. Po čiastočnom zasypaní korene zľahka prišliapneme (niektorí odborníci radia vôbec neutláčať pôdu, nakoľko korene taktiež potrebujú dýchať). Následne, ak je potrebné, doladíme hĺbku zasadenia stromčeka, teda môžeme ho povytiahnuť.
Na dno jamy ako štartovacie hnojivo pridáme vyzretý kompost. Horná vrstva pôdneho horizontu sa nasype ako prvá a potom spodné vrstvy. Do jamy do polovice až dvoch tretín dáme časť ornice zmiešanej s kompostom alebo vhodným záhradníckym substrátom. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu, prípadne na dno jamy dať kompost či odležaný hnoj (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasací až po piatich rokoch, inak spália korene). Premiešajte ho s pôvodnou zeminou. V prípade, že kompost ani substrát nemáte, zasypte stromček obyčajnou zeminou a ušľapte ho.
Zálievka a upevnenie
Potom do jamy nalejeme cca 10 litrov vody a necháme ju vsiaknuť. Popri prihŕňaní stromček zalejeme ďalšími 15 až 20 litrami vody, podľa aktuálnej vlhkosti pôdy. Stromček po zasadení dôkladne zalejte. Pozor na veľké blato, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť. Po vsiaknutí vody zasypanie ukončíme, okolie výpestku nakopcujeme a priviažeme špagátom k opore (osmičkovým spôsobom).
Oporné koly držia koruny stromov stabilne, zatiaľ čo sa korene usadzujú. Najvhodnejší materiál na oporu je drevo. Následne mladý strom pevne priviažeme k opornému kolu osmičkovým uzlom (v tvare ležatej osmičky). Uviazanie však musí byť zároveň aj voľné, aby sa pri raste nezarezávalo do kmeňa. Na uviazanie použite špeciálne na to určené gumičky, pásky prípadne vhodný povraz. Samotné priviazanie kmeňa ku kolu musí byť urobené tak, aby sa kmeň a opora nedotýkali. Oporu ponecháme pri stromčeku minimálne 2 roky.
Ochrana kmeňa
Kmeň stromu obalíme vrecovinou a bielym papierom, aby sme ho chránili pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry. Tam, kde hrozí nebezpečenstvo poškodenia zverou, kmieniky obalíme pevnejším papierom alebo chráničmi.
Pri jesennej výsadbe nahrnieme kopček zeminy ku kmieniku stromčeka (asi do výšky 30 cm). Toto pravidlo je dôležité predovšetkým pri jesennej výsadbe, chráni korene pred silnými zimnými mrazmi. Na jar zeminu okolo stromčeka odhrnieme a upravíme do tvaru misky na vodu, s kapacitou aspoň na 10 litrov vody. Pri jarnom sadení nerobíme pri kmeni kopček, ale rovno okolo stromčeka urobíme misu pre neskoršie zaliatie stromčeka vodou.
Stromček môžeme nakoniec označiť menovkou s názvom druhu a odrody.
Povýsadbová starostlivosť
Rez po výsadbe
Rez po výsadbe dodá vašim stromčekom prvotný impulz k rastu a prispôsobí veľkosť koruny zredukovanej koreňovej sústave. Pri jesennej výsadbe počkáme s rezom až do jari. Povýsadbový rez urobíme až na jar budúceho roku. Na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Skrátime ich o 2/3 ich dĺžky. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom.
V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu. Jarný rez stromov vo forme "špicáka" má tú výhodu, že si sami rozhodnete o výške koruny. Pri výsadbe voľnokorenného kaki, granátového jablka a figovníkov je nutné vykonať rez po výsadbe: granátové jablká sa zakracujú na 30 cm, kaki na 30-50 cm a figovníky na 30 cm.
Hnojenie a zálievka
Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Pokrytie pôdy v okolí vysadeného stromčeka mulčom nie je nutné, no odbremení nás to od neskoršej práce s odburiňovaním. Mulč tiež zamedzuje erózii pôdy, ktorá zostáva pre strom výživnou. Okolie stromčekov udržujte v nezaburinené, v nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.
Pri jesennej výsadbe môžete prihnojiť skôr, napríklad v polovici mája. Nedávajte hnoj alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe, toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korenia a v lete potom uschne.
Ochrana pred škodcami a mrazom
Kmene prvý rok ničím nenatierajte. Nezabudnite na ochranu pred ohryzom zverou a mechanickým poškodením. Mladých citlivých výpestkov prenesených do extrémnych podmienok je takéto zabezpečenie aspoň v prvom roku veľmi racionálnym opatrením.