Ovocinárstvo v oblastiach Trenčína a Prievidze má bohatú a dlhodobú tradíciu. Archeologické nálezy svedčia o tom, že jablone, hrušky, slivky a broskyne sa na tomto území pestovali už pred 4 až 5 tisíc rokmi pred naším letopočtom. Príklady zahŕňajú nálezy hrušiek v Šárovciach a kôstok broskýň v Palárikove z doby laténskej. Vplyv na rozvoj ovocinárstva a vinohradníctva na juhozápadnom Slovensku, až po oblasť Trenčína, mali vpády rímskych légií v 1. až 4. storočí. Každá obec však má svoju vlastnú, odlišnú ovocinársku históriu.
Historické korene ovocinárstva v Trenčianskej Turnej
V obci Trenčianska Turná pochádza najstaršia známa zmienka o ovocinárstve zo začiatku 17. storočia. Urbár z roku 1608 uvádza: „...5 ovocných a iných záhrad...“. Ďalšie záznamy o ovocných záhradách, sušení ovocia, sušiarniach ovocia, „ščepniciach“ a zakladaní nových ovocných záhrad pochádzajú z rokov 1767, 1770, 1781, 1782 a 1816. Posledný urbár pred terezianskou reformou, spísaný v roku 1767, obsahuje informáciu: „...a sú povinný sušiť dodané ovocie...“, čo nepriamo dokazuje, že sa sušením ovocia zaoberali, či už mali vtedy postavenú sušiareň, alebo ovocie sušili doma v peciach.
V „súpise“ pánskych dôchodkov sa uvádza, že záhrada bola vytvorená v roku 1982 z kúpených alebo výmenou získaných pozemkov. Bola ohradená dreveným plotom s murovanými stĺpikmi a obsahovala rôzne druhy ovocných stromov a sušiareň ovocia. V Štátnom archíve v Nitre sa nachádza náčrtok komplexu budov panského majera z 31. augusta 1781, kde je zreteľne označený ohradený priestor medzi dolným a horným majerom s ovocnými stromami a zakreslenou sušiarňou ovocia. Ak vezmeme do úvahy, že sa jedná o ucelený sad so sušiarňou už od roku 1781, môžeme predpokladať staršiu výsadbu, z ktorej ovocie bolo potrebné sušiť.
Rozkvet ovocinárstva na Hornej Nitre
Ovocinárstvo na Hornej Nitre sa taktiež pýši bohatou tradíciou. Prvé zmienky o pestovaní ovocia v tejto oblasti s priaznivými pôdnymi a klimatickými podmienkami pochádzajú zo 17. storočia. Podľa V. Chaloupeckého došlo k najväčšiemu rozkvetu ovocinárstva na Slovensku v 16. a 17. storočí, pred tridsaťročnou vojnou, v období mieru a hospodárskeho rozvoja. Väčšie ovocné sady a záhrady vznikali na feudálnych statkoch svetskej a cirkevnej vrchnosti. Pri viacerých pánskych sídlach, a od 16. storočia aj pri domoch poddaných, sa zakladali pridomové záhrady s ovocnými stromami.
Hlavnými ovocinárskymi oblasťami na Slovensku v tomto období boli Považie, Gemer, Hont a Horná Nitra, predovšetkým okolie Nitrianskeho Pravna, odkiaľ sa časť produkcie ovocia vyvážala aj mimo územia Slovenska. Ovocinárstvom sa zaoberá aj dielo Mateja Bela „De re rustica Hungarorum“ z roku 1739, ktoré sa dnes nachádza v Széchényiho knižnici v Budapešti. V tom čase sa pestovaniu ovocia na Slovensku venovala značná pozornosť. Ovocie, či už v surovom, ale najmä v sušenom stave, bolo dôležitým doplnkom stravy širokej vrstvy obyvateľstva. Na Hornej Nitre bolo pestovaním ovocia preslávené najmä Nemecké Pravno (dnešné Nitrianske Pravno) a jeho okolie, odkiaľ sa ovocie rozvážalo do okolitých krajov.
Štátna ovocinárska škôlka v Nitrianskom Rudne a jej dopad
Prvá štátna ovocinárska škôlka na Hornej Nitre vznikla v roku 1893 v Nitrianskom Rudne, na prenajatej ploche 4,5 uhorského jutra (2,59 ha), z iniciatívy Dr. Sporzona, poslanca Uhorského snemu. Prvým vedúcim bol skúsený ovocinár Žigmund Rožnay. Škôlka v prvých rokoch prosperovala a zásobovala Nitriansku župu ovocnými stromčekmi, podpníkmi a kríkmi drobného ovocia. Už v roku 1897 dodala škôlka do celej župy 14 900 vysokokmenných stromčekov a 184 760 rôznych podpníkov. Pri škôlke sa sústredil sortiment kvalitných kultivarov. Neskôr si zriadila sušiareň ovocia a lisovňu.
V roku 1898 prevzal vedenie škôlky Július Benke, ktorý začal pestovať jedlý gaštan a slivky. Pre záujemcov sa usporadúvali pravidelné ovocinárske kurzy. Na záhradníckej výstave v Budapešti získala škôlka za svoje výpestky viaceré diplomy. V roku 1920 sa pracovisko zúčastnilo na 1. celoslovenskej ovocinárskej výstave v Bratislave a získalo za svoje výpestky čestné uznanie.
Vývoj ovocinárstva po prvej svetovej vojne
Koncom roka 1920 bola škôlka pričlenená k Výskumnému ústavu ovocinárskemu v Bratislave a získala 8 katastrálnych jutár pozemkov v Prievidzi. Ďalších 8 katastrálnych jutár jej pridelilo Ministerstvo poľnohospodárstva v roku 1922. V tomto období pracovisko mimoriadne aktívne propagovalo rozvoj ovocinárstva. V septembri 1925 organizovalo veľkú Hornonitriansku výstavu ovocia a založilo pobočku Slovenskej ovocinárskej spoločnosti.
Dobové štatistiky uvádzajú, že v tomto období bolo na Hornej Nitre približne 1 milión kusov ovocných stromov, prevažne polo- a vysokokmeňov, s priemernou ročnou úrodou ovocia okolo 34 000 ton. V roku 1926 bol založený matečný sad nových odrôd ovocných stromov a bobuľovín. Vo Vestenickej doline sa pestovalo vyše 70 kultivarov čerešní, vrátane lokálnych a krajových, a toto ovocie sa vyvážalo až do Viedne a Budapešti. Horná Nitra vynikala aj letnými hruškami, ako napríklad Voňačka, ale aj celou škálou zimných, dobre skladovateľných odrôd.
Slovenské ovocinárske spoločnosti a ich osvetová činnosť
Do roku 1918 na Slovensku vzniklo 281 poľnohospodárskych spolkov s ovocinárskou výrobou a 9 družstevných páleníc na spracovanie ovocia na destiláty. Prvé družstevné pálenice vznikli v Bánovciach nad Bebravou, Dolnom Dubovom, Hontianskych Nemciach, Ilave, Nitrianskom Rudne, Sedličnej, Skale, Starej Lehote a Zlatých Moravciach. Veľký podiel na rozvoji ovocinárstva na Slovensku po prvej svetovej vojne mali aj štátne ovocinárske škôlky v Devínskej Novej Vsi a Prievidzi.
Ich správcom bol významný škôlkár a ovocinár Martin Falešník (v Devínskej Novej Vsi od roku 1924, v Prievidzi od roku 1930 do roku 1958). Ovocinárski inštruktori František Hejl, správca Štátnej ovocinárskej škôlky v Trenčíne, a Čeněk Zuna, správca ovocinárskej škôlky v Prievidzi, majú svoju zásluhu aj na založení Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. Dňa 2. apríla 1922 zvolali do Bratislavy prvé valné zhromaždenie Slovenskej ovocinárskej spoločnosti.
V rámci osvetovej činnosti Slovenská ovocinárska spoločnosť v dvadsiatych rokoch usporiadala celý rad výstav ovocia, prednášok a školení. Na prvej významnej výstave ovocia a zeleniny v októbri 1924 v Prievidzi vystavovalo 174 vystavovateľov a zúčastnilo sa na nej približne 12 000 návštevníkov. Ďalšia významná výstava ovocia, ktorá mala veľký výchovný a propagačný význam, sa uskutočnila v októbri 1928 v Trenčíne.
Výskumný ústav a obnova sortimentu v tridsiatych rokoch
Sľubný rozvoj ovocinárstva prerušili silné mrazy v januári a februári 1929, kedy mráz miestami dosiahol až -42 °C. V tridsiatych rokoch sa na obnove sortimentovej skladby v ovocinárstve a na skvalitnení produkcie ovocia, najmä na Hornej Nitre, kde sa nachádzalo asi 1 milión ovocných stromov, významne podieľala Štátna ovocinárska škôlka v Prievidzi. V rokoch 1920 - 1949 bola ako pokusné a množiteľské pracovisko pričlenená k Výskumnému ústavu ovocinárskemu v Bratislave.
Škôlka v rokoch 1930 - 1938 pod vedením Martina Falešníka produkovala ročne v priemere viac ako 50 000 ovocných stromčekov a veľké množstvo kríkov bobuľovín, podpníkov a jahodových sadeníc. Pri výsadbe ovocných drevín a zakladaní plantáží bobuľovín poskytovala tiež odbornú poradenskú službu.
Spracovanie a vývoz ovocia v medzivojnovom období
Na Slovensku vznikali v produkčných oblastiach prebytky niektorých druhov ovocia. Časť týchto prebytkov sa vyvážala do českých krajov (najmä skoršie kultivary teplomilných druhov), Rakúska, Nemecka a Maďarska. Slivky, jablká a hrušky sa väčšinou sušili v domácnostiach alebo spracovávali na destiláty v spracovateľských páleniciach (približne 1300 páleníc). Ovocie sa sušilo predovšetkým v Púchovskej a Bošáckej doline, na Hornej Nitre, v Gemeri a Šariši.
Ovocinárstvo za Slovenského štátu malo prevažne samozásobiteľský charakter. Prebytky ovocia z najprodukčnejších ovocinárskych oblastí Malých a Bielych Karpát, Hornej Nitry, Hontu a Sabinovska sa spracovávali v konzervárňach, muštárňach, sušiarňach a páleniciach. Časť prebytkov sa odvážala do menej produkčných oblastí.
Veda, výskum a školstvo v ovocinárstve po roku 1945
Rozvoj ovocinárstva v rokoch 1945 - 1960 si vyžiadal aj rozvíjanie vedy, výskumu a školstva. V roku 1949 zo Štátnej ovocinárskej škôlky v Prievidzi vznikla Výskumná a šľachtiteľská stanica ovocinárska. Jej vedúcim bol do roku 1958 Martin Falešník a od roku 1959 Alexander Fleischmann. V roku 1959 získala VŠSO v katastri obce Bojnice ďalších 212 ha pôdy.
Okrem tejto škôlky existovali v západoslovenskom regióne škôlky na Myjave, v Borovciach, Senci a Trenčíne. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky zriadil v odvetví ovocinárstva skúšobné stanice vo Veľkých Ripňanoch, Dolných Plachtinciach, Nových Zámkoch a Remetských Hámroch.
Moderné intenzívne sady a družstevné podniky
Od roku 1965 sa začali zakladať moderné intenzívne sady, predovšetkým na rovinách alebo mierne svahovitých pozemkoch, prevažne na piesočnatých pôdach. Tieto sa zakladali najmä na Záhorí a v okresoch Dunajská Streda (1300 ha), Nové Zámky a Komárno, ako aj na vyhovujúcich stanovištiach v okresoch Prievidza, Košice, Trebišov, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Topoľčany a Nitra. V tomto smere si veľmi iniciatívne počínali niektoré okresy, ako napríklad Senica, Prievidza, Košice a ďalšie.
V marci 1968 vznikol družstevný podnik pre výrobu, odbyt a spracovanie ovocia v Prievidzi (ďalej len DP), ktorý založilo 7 JRD, 2 ŠM, ŠS Bojnice a Konzerváreň Prievidza. Členské podniky mali výmeru 1060 ha ovocných sadov, z toho 404 ha intenzívnych, s úrodou ovocia asi 3 000 t ročne. V roku 1960 vybudoval DP klimatizovaný sklad ovocia s kapacitou 1 000 t. Predsedom DP bol A. Fleischmann, riaditeľom Ing. O. Fizeľ a agronómom-ovocinárom Ing. J. Michalec.
Vysoká úroda ovocia, najmä v jednotlivých závodoch, vyvolala potrebu budovania skladovacích priestorov. Preto sa v rokoch 1968 - 1969 pristúpilo k vybudovaniu niekoľkých skladov, napríklad v okrese Bratislava, Dunajská Streda, Prievidza a inde. V tomto období vybudovali aj niektoré konzervárne a liehovary vlastné plantáže drobného ovocia, napr. v Levoči, Gerlachove, Kľačne, Podolí, Malackách a Okoličnom. Viac ako 500 ha ovocných sadov bolo zaznamenaných k 1. januáru 1980.
Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín v Bojniciach
V roku 1980 vzniká v Bojniciach Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín (bývalá ŠS). Pracovisko disponuje dostatočnou kapacitou vedecko-výskumných pracovníkov, šľachtiteľov a odborných pracovníkov.
Región Dolná Nitra: Spoločné črty a poľnohospodárska produkcia
Územie MAS Dolná Nitra spája celý rad spoločných čŕt. Jedná sa o jazykovo zmiešané územie ako dôsledok prelínania dejín dvoch národov - Slovákov a Maďarov. Nechýbajú ani spoločné regionálne prvky v kultúre, odievaní či v tradičnej štruktúre zástavby a v oblasti architektúry. Územie z historického hľadiska predstavovalo oblasť s bohatou poľnohospodárskou produkciou a silnými podnikateľskými subjektmi v poľnohospodárskej prvovýrobe, ako aj tradíciou pestovania viniča, ktorá tu pretrváva dodnes.
Symbolika vínneho strapca, obilného klasu a ozubeného kolesa boli prirodzene premietnuté aj v logu združenia. Snaha o zachovanie kontinuity sa prejavila aj pri voľbe jeho názvu. Dňa 5. februára 2015 sa Regionálne združenie Dolná Nitra o. z. stalo oficiálnym subjektom.
STARINA dokumentarny film
Ukážková prírodná záhrada - PERMAKULTÚRA v Botanickej záhrade SPU Nitra
Ukážková prírodná záhrada - PERMAKULTÚRA v parku Botanickej záhrady SPU je počas letných prázdnin populárnym miestom pre širokú verejnosť. Ponúka ideálny priestor na prechádzky, relax a aktivity na čerstvom vzduchu pre všetky vekové skupiny, najmä pre rodiny s deťmi. V Botanickej záhrade bola ukážková záhrada vytvorená najmä ako inšpirácia pre ľudí, ukazujúc, že aj na malom pozemku je možné vytvoriť udržateľný a bohatý ekosystém. Parková permakultúra slúži ako realistické ukážkové miesto a plní výchovno-edukačnú funkciu environmentálnej výchovy.
Jedným z veľmi obľúbených miest, kde sa môžeme vzájomne učiť priamo v prírode, je zóna: Jedlý les. Kombinuje rôznorodú výsadbu bezpečných jedlých rastlín: drobné ovocie, ovocné stromy a jedlé kvety. Je určený pre deti, ako aj pre dospelých. V záhrade postupne pribudli hracie a edukačné prvky - dendrofón, senzorický chodník, skleník s umiestnenou knižnicou a oddychová hojdačka.
Tradičné a netradičné druhy ovocia v permakultúrnej záhrade
K tradičným jedlým rastlinám, patriacim medzi drobné ovocia (jahody, ríbezle, egreše, rakytníky, černice, muchovníky, arónie či zemolezy - kamčatské čučoriedky) a bežných ovocných druhov (hrozno, jablone, hrušky, slivky, čerešne, dule a mišpule), pribudli nové netradičné ovocné druhy. Sú to kudránia trojlaločná (Cudrania tricuspidata), dužistopka sladká (Hovenia dulcis), hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora) a prsty mŕtveho muža (Decaisnea fargesii).
Permakultúrna záhrada predstavuje úžasnú biodiverzitu na malom priestore. Biodiverzita je opakom monokultúrneho pestovania. Polykultúra, čiže druhová rozmanitosť rastlín, je dodržaná v ukážkovej záhrade. Kým lúka žije svojím životom, ktorú 2-3 krát pokosíme, vo vyvýšených záhonoch sa od skorej jari až do prvých mrazov vystrieda veľké množstvo rastlín zeleniny, byliniek, korenín a kvetov. Ide predovšetkým o ich kvalitu, a nie kvantitu ako v konvenčnom systéme pestovania.
Princípy a prax permakultúrneho pestovania
Všetko sa realizuje na malom priestore, pričom pracujeme taktiež s vertikálnym priestorom (treláže, vyväzovanie, prevísanie), orientáciou svetových strán (tieň, polotieň, slnko), kombináciou rastlín, ktoré si navzájom pomáhajú a ovplyvňujú (princíp a chemizmus alelopatie), vegetačnou dobou rastlín, estetikou a najmä predošlými skúsenosťami.
Túto jar návštevníci mohli vidieť a ochutnať vo vyvýšených záhonoch klasický hrach siaty, ale aj hrach dreňový ´Desiree´ s krásnymi fialovými kvetmi a fialovým strukom, ázijské listové druhy listovej zeleniny (mizuna), horčica čínska - odrody Wasabina, Red Giant, Golden a Red Frills, guľatú mrkvu na rýchlenie ´Parijse Markt 4´, fialovú mrkvu, roketu siatu (rukolu) a farebnú reďkovku.
Letné vyvýšené záhony ponúkajú pestrosť zeleniny v kombinácii s kvetmi krasuľka a aksamietnica, ktoré lákajú opeľovačov. Zo zeleniny boli vysadené rôzne odrody rajčiaka jedlého a papriky ročnej, rôznofarebné odrody mangoldu (Magenta Sunset, Bright Yellow a Luculus), popínavá fazuľa mesačná a šarlátová, pór letný a zimný, machovky, kel kučeravý a iné druhy.
Aromatické a liečivé bylinky si taktiež našli miesto medzi zeleninou a okrem vône nám prinášajú spolu vysadeným rastlinám len pozitívne vlastnosti. Nechtík lekársky ´Pacific Beuaty´ okrem toho, že láka opeľovačov, má kvety, ktoré sú jedlé, sušia sa a sú liečivé. Za zmienku stojí aj jednoročná bylinka a korenina perila krovitá prezývaná Čierna žihľava.
Ukážka záhonu ´Kľúčové dierky´ a bylinkový labyrint
Ukážka záhonu ´Kľúčové dierky´ predstavuje vysokú priestorovú, časovú a energetickú efektivitu práce. Tvar umožňuje ľahký prístup k rastlinám bez nutnosti chodiť po záhone, čím sa chráni pôda pred utláčaním. Tento rok bol záhon vysadený odrodami rajčiaka jedlého (Radana, Start S F1), čili paprika ´NuMex´, pichľavá rajčina (Rajčiak liči) a krásne kvitnúca okra (ibištek jedlý) vo farebných odrodách (Burgundy, Blondy, Jing Orange). Taktiež machovka peruánska, ktorá skrýva sladké červené plody vo vnútri oranžových lampiónikov a machovka fialová, ktorej plody sú jedlé až po spracovaní.
Z popínavých zelenín boli vysadené: Basela (malabarský špenát) a okrasné tekvice rôznych tvarov. Farebné bazalky lemujú a vypĺňajú záhon. Bylinkový labyrint má do budúcna nový koncept liečivých rastlín, ktorý obohatí jeho súčasnú podobu a ponúkne návštevníkom ešte viac možností na objavovanie a učenie sa o liečivých bylinách.
Neoddeliteľná súčasť permakultúry: kompostér a mulčovanie
Neoddeliteľnou súčasťou permakultúry je kompostér, ktorý slúži na recykláciu organického odpadu na hodnotné hnojivo a uzatvára kolobeh živín. Permakultúra nepozná chémiu, čo aj dodržiavame, hnojíme výlučne hnojivami na prírodnej báze. V permakultúre nenájdete holú zem, preto ju pravidelne mulčujeme slamou, lístím, štiepkou a štrkom.
A čo znamenajú hŕby kameňov, konárov, dreva a lístia v permakultúre? Sú to vytvorené životné prostredia pre užitočné organizmy ako ježkovia, hady, jašteričky, vtáky, hmyz či dážďovky. Tieto organizmy pomáhajú brániť záhradu pred škodcami a zabraňujú ich nekontrolovateľnému množeniu.
Vytvorenie prosperujúcej permakultúrnej záhrady nie je možné dosiahnuť za jeden alebo dva roky. Ide o dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, empatie a ochotu začínať každú sezónu nanovo. Permakultúra využíva postupné a pozvoľné riešenia, pričom je dôležité neustále sledovať a upravovať svoje postupy na základe spätnej väzby. Pri navrhovaní sa spájajú cenné skúsenosti s najnovšími vedeckými poznatkami. Neexistujú univerzálne šablóny - každý projekt je jedinečný a vyžaduje schopnosť pozorovať, učiť sa a prispôsobovať sa.
Botanická záhrada SPU Nitra: Agrobotanický charakter a zbierky
Botanická záhrada v Nitre má medzi botanickými záhradami a arborétami v SR špecifické postavenie, pretože plní aj funkciu agrobotanickej záhrady. Botanická záhrada v Nitre bola založená 1. januára 1982 ako účelové zariadenie vtedajšej Vysokej školy poľnohospodárskej, od 1. novembra 2000 Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (skrátene SPU). Zámer vybudovať záhradu s agrobotanickým charakterom a poslaním vznikol už v roku 1975.
Pre tento účel bol vyčlenený pozemok o rozlohe približne 7 ha v centre vysokoškolského areálu. V roku 1978 pracovná skupina pod vedením RNDr. Vladimíra Řehořeka, CSc., začala prvé práce na modelovaní terénu a výsadbe rastlín. Vypracovaním projektu budúcej botanickej záhrady bol poverený záhradný architekt Ing. Alexander Glaus.
Expozičné a pestovateľské skleníky a Vivárium
V priebehu existencie Botanickej záhrady SPU sa zastavané územie zväčšovalo a rozširovali sa aj objekty BZ. Postupne boli vybudované 2 expozičné a 4 pestovateľské skleníky, ako aj ďalšie prevádzkové objekty. V roku 2001 bolo k Botanickej záhrade administratívne pričlenené Vivárium, v ktorom sú chované exotické plazy.
V roku 2002 rozhodnutím vedenia SPU boli k Botanickej záhrade pričlenené plochy a výsadby tzv. Demonštračnej záhrady, začiatky budovania ktorej spadajú do obdobia rokov 1982 - 85 (doc. Ing. I. Žuži, CSc.). Tu sa nachádzajú bohaté zbierky úžitkových, hospodársky cenných ovocných drevín - Pomologická zbierka, vrátane genofondu starých a krajových odrôd, viniča hroznorodého - Ampelografická zbierka, a plocha pre pestovanie rýchlenej aj poľnej zeleniny.
Zbierky úžitkových rastlín a koreninových rastlín
V rozľahlom parku sú situované druhy flóry mierneho pásma s ohľadom na ich systematické zaradenie, biologické a ekologické zvláštnosti a zoskupené do spoločenstiev s prihliadnutím na princípy záhradno-architektonickej tvorby. Určite sa oplatí navštíviť skleníky botanickej záhrady, ktoré sa pýšia bohatou zbierkou tropických a subtropických rastlín. Svoje zastúpenie tu majú rastliny okrasné, úžitkové, mäsožravé, ako aj sukulenty a kaktusy.
Zvláštnosťou v Botanickej záhrade sú aj zbierky úžitkových rastlín a poľných plodín, zastúpené veľkým počtom druhov a odrôd zeleniny, ovocných drevín, viniča a koreninových rastlín. Botanická záhrada sa hrdí aj viváriom, ktoré je zariadenie pre chov rôznych druhov exotických teplomilných živočíchov, obvykle upravené tak, aby sa čo najviac podobalo ich prirodzenému prostrediu.
Špecializovaná rastlinná výroba v poľnohospodárskom družstve
Hlavnou činnosťou rastlinnej výroby v poľnohospodárskom družstve je pestovanie obilnín, pšenice, jačmeňa, pestovanie repky, slnečnice a kukurice. Veľmi významnou a cennou súčasťou družstva sa v poslednom období stáva špecializovaná rastlinná výroba. Tradíciu má pestovanie viniča a výroba vína, o čom sa môžete dočítať viac v sekcii "Vinárstvo". Novinkou je pestovanie jahôd.
V neposlednom rade je veľmi dôležitý článok pôda. Pôda, ktorú vlastníci zverili družstvu, sa stará a obhospodaruje v najlepšej viere a odborne, uvedomujúc si, že je to základný výrobný prostriedok.
tags: #dolna #nitra #pestovanie