Drieň obyčajný (lat. Cornus mas), známy aj ako svíb drieň alebo svíb obyčajný, je druh z rodu drieň (Cornus) z čeľade drieňovité. V minulosti sa preň používali aj názvy ako svíb drieňový, drieň svíb, drieň obecný, dréň či dríň, v ľudovej reči sa mu hovorilo jednoducho drieň, drienec alebo drienka.
Všeobecná charakteristika a rozšírenie
Drieň obyčajný je rastlina, ktorá vo voľnej prírode dorastá do výšky dvoch až šiestich metrov. Korunka drieňa je široká a nepravidelná. Krík kvitne skoro, už v marci, ešte pred rozvinutím listov. Plodom drieňa je kôstkovica.
Väčšina rastlín z čeľade drieňovité (Cornaceae) je rozšírená v oblasti strednej a južnej Európy, západnej Ukrajiny, Malej Ázie, Kaukazu i Moldavska. V miernom pásme severnej pologule je rozšírených približne 40 druhov drieňa. Na Slovensku sa divorastúce rastliny drieňa obyčajného vyskytujú najmä v oblasti hornej Nitry, Dolných Vesteníc, Nitrice, Novák, Zemianskych Kostolian, ale aj Nového Mesta nad Váhom, Revúcej a v iných lokalitách južného Slovenska.
Okrem úžitkového významu má drieň aj okrasnú hodnotu. V parkoch rastú rôzne okrasné driene/svíby, napríklad svíb biely (C. alba) či svíb krvavý (C. sanquinea). Drieň obyčajný zaujme žltohnedými letorastmi, tmavým drevom, krásnymi zelenožltými až žltými kvetmi a lesklými opadavými listami. Na jeseň spestrí záhradu červeným olistením.
Plody drieňa: Nutričné hodnoty a odrody
Drieň obyčajný poskytuje nutrične hodnotné a pre zdravie užitočné jedlé plody, ktoré môžu mať červenú, tmavočervenú, červenooranžovú i žltú farbu, ako napríklad odrody ‘Lutea’ alebo ‘Jantarnyj’. Plodom je kôstkovica elipsovitého až hruškovitého tvaru, s typickou sladkokyslou až kyslou drienkovou chuťou, hoci niektoré plody môžu byť aj trpké. Plody sú dlhé 25 až 35 mm, pričom kôstka v plode je eliptická, na konci špicatá, s dĺžkou 11 až 15 mm. Dužina je červená až tmavočervená pri červených odrodách.
Plody drieňa sú bohaté na minerálne látky, ako je železo, horčík, fosfor, draslík, pektíny, antokyány a vitamíny A, B₂. Obzvlášť vysoký je obsah vitamínu C, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 60 až 85 mg/100 g.
Špecifická odroda ‘Lutea’ sa vyznačuje menšími až stredne veľkými, oválnymi, jantárovožltými plodmi. Tieto plody majú veľmi dobrú sladkokyslú chuť (cukornatosť 9 %) s ananásovou príchuťou a sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie.
Úvod do drieňa - Gardening Express
Požiadavky na pestovanie
Stanovište a pôda
Drieň je teplomilná ovocná drevina, ktorá je nenáročná na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou a znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Najlepšie mu vyhovujú neutrálne alebo mierne zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné a juhozápadné svahy. Neznáša tieň alebo polotieň. Pre optimálny rast potrebuje drieň obyčajný priepustné pôdy s dostatkom vápnika, humusu a základných živín vrátane dusíka, fosforu a draslíka.
Závlaha a mrazuvzdornosť
Znáša aj suchšie podmienky, pretože má hlboké korene a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Viac vlahy potrebuje len v období dozrievania, ktoré v závislosti od ročného obdobia trvá od augusta do septembra. Počas teplých letných dní a nedostatku zrážok treba doplniť vodu závlahou, aby bola pôda v oblasti koreňov vlhká.
Prednosťou drieňa je vysoká odolnosť proti zimným i jarným mrazom. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, pričom drieň je mrazuvzdorný až do -40°C. Drienky kvitnú skoro v marci, ešte pred vytvorením listovej plochy. Z týchto dôvodov sa dobre pestujú v nízkych, stredných i vo vyšších chránených polohách a na juhozápadných svahoch do výšky aj 600 metrov nad morom. Chladné miesta, najmä tie s častými hmlami, mu príliš nevyhovujú.
Opeľovacie pomery a odolnosť
Drieň je jednodomý, obojpohlavný a cudzoopelivý, opeľovaný hmyzom. Kvitne vo februári až marci. Odrody drieňov vyšľachtených na Slovensku majú vysokú kvalitu plodov a dosahujú vysoké a pravidelné úrody. Tieto odrody sú odolné proti chorobám a škodcom a nepotrebujú chemickú ochranu.
Výsadba a formovanie rastliny
Drieň sa v záhrade pestuje pre široké využitie plodov, a to vo forme kra alebo v tvare stromu. Mladé sadenice drieňa sa vysádzajú na jeseň kvôli využitiu zimnej vlahy, vďaka ktorej rastliny dobre zakorenia pred začiatkom vegetácie.
Pestovanie ako ker
Pri pestovaní drieňa vo forme kra sa ponechá päť až šesť výhonkov od zeme, ktoré tvoria základ guľovitého až pyramidálneho tvaru rastliny. Drieň je tiež vhodný na pestovanie v živom plote, v ktorom však tvorí plody menšej veľkosti.
Pestovanie ako strom
Pre dopestovanie kmenného tvaru stromčeka sa ponechá len jeden výhonok, ktorý bude tvoriť základ budúceho kmeňa. Na tomto kmeni sa vo výške 0,5 až 0,7 m od zeme ponechajú štyri až päť výhonkov, ktoré budú tvoriť základ priestrannej a vzdušnej koruny. Pri výsadbe štepeného stromu možno pestovať korunu s terminálnou korunou alebo bez nej (dutá koruna) podobne ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách.
Rez
Drieň si vyžaduje hlbší rez, najmä po výsadbe v období formovania. Výchovné rezy na dopestovanie požadovaného tvaru sa vykonávajú na jar pred začiatkom vegetácie. Pri výsadbe kríka sa ponechajú 3-5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o tretinu až polovicu. Prerezávanie sa opakuje počas prvých troch rokov pestovania. Mladé výhonky sa režú pred začiatkom vegetácie vo februári zimným rezom. Ďalšie skracovanie letorastov je vhodné podľa prírastkov koncom júla, prípadne neskorým letným rezom v auguste. Keďže drieň vytvára ročnú úrodu, ktorá je prirodzene dostatočná, prerezávanie starších rastlín spočíva len v odľahčení kríka alebo koruny. Drieňové drevo je veľmi pevné a patrí k najmasívnejším drevám v Európe.
Úroda a zber plodov
Kry drieňa začínajú prinášať prvé významné úrody v treťom a štvrtom roku po výsadbe. Množstvo úrody z jedného kra sa pohybuje v rozmedzí 20 až 36 kilogramov pri kroch vo veku 10 až 15 rokov. Prednosťou drieňa sú vysoké a pravidelné úrody, ktoré sa často pestujú ekologickým spôsobom bez chemickej ochrany. Plody podľa odrôd dozrievajú od prvej dekády augusta až do polovice septembra. Zberajú sa ručne alebo striasaním.
Využitie drieňa
Kulinárske spracovanie
Plody drieňa sa využívajú predovšetkým na priamy konzum. Pri vysokej úrode sa môžu použiť na výrobu sirupov, kompótov, džemov, lekvárov, sladkokyslých nálevov i destilátov. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolových látok obsahuje ovocie aj veľké množstvo kyselín a pektínu, ktoré majú vplyv na jeho želírovacie vlastnosti. Už po stáročia sa plody drieňa používajú na prípravu marmelád a želé, kde je pri spracovaní na potravinárske výrobky zvyčajne potrebné pridať dostatočné množstvo cukru.
V juhozápadnej Európe sa ovocie s obľubou spracováva na kompóty a konzervy. Kulinársky zaujímavé je použitie drieňových plodov v kompótoch s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Ovocie sa konzervuje aj sušením alebo mrazením. Sušená mletá dužina sa používa aj na posypanie pečeného mäsa. Zo sušených kríkov sa pripravuje chutný čaj, podobne ako zo šípok. Plody sa môžu nakladať do alkoholu alebo sa z neho vyrába víno či destilát. Plody sa dajú skladovať aj v olivovom oleji, v ktorom získajú výbornú chuť. Tvarom a veľkosťou v plnej tmavočervenej farbe pripomínajú olivy a majú predpoklad na širšie využitie v gastronómii pri príprave lukratívnych jedál v kombinácii s olivovým olejom.
Liečivé účinky a ľudové liečiteľstvo
Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. V ľudovom liečiteľstve sa drieň stále odporúča pri tráviacich ťažkostiach, najmä pri črevných problémoch, a to akútnych (ako sú hnačka a kŕče v bruchu) aj chronických. V tomto smere sú užitočné všetky časti rastliny: plody, listy, ale najmä kôra, korene a výhonky. Kôra, korene alebo výhonky sa používajú napríklad proti horúčke. Plody sa môžu používať pri črevných ochoreniach. Lieky z listov, kvetov a plodov sa môžu používať na liečbu tráviacich problémov, anémie, chorôb pečene a obličiek. Čerstvá koncentrovaná šťava získaná z ovocia sa používa pri liečbe cukrovky a taktiež v tradičnej medicíne na liečbu kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú užitočné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív.
Iné využitie a ekologický prínos
Zo semien drieňa sa praží náhrada kávy. Drieň je tiež cenený ako živý plot. Tento vzácny ovocný druh má veľkú perspektívu na väčšie pestovanie v záhradách a na rôznych menej využívaných svahovitých pozemkoch. Svojou veľkou koreňovou sústavou pôsobí proti pôdnej erózii. Je to ovocný druh, ktorého význam vzrastie pri väčšom využívaní mechanizovaného zberu plodov v ovocinárskej praxi.
Odrody drieňa
Pre záhradkárov sa ponúkajú rôzne odrody. Medzi cudzoopelivé patrí napríklad rakúska odroda ‘Jolico’ a ‘Lutea’. Samoopelivé sú bulharské odrody ako ‘Kazanlak’, ‘Pancherevo’, ‘Shan’ a ‘Shumen’. Na trhu sú dostupné aj odrody s veľkými plodmi, ktoré vznikli na Ukrajine, ako sú ‘Elegantnyj’, ‘Nikolka’, ‘Jantarnyj’, ‘Julius’, ‘Originalnyj’, ‘Vydubeckij’ a ‘Yelena’. Okrem zahraničných odrôd sú na Slovensku dostupné odrody, ktoré boli vyšľachtené vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach a riadne overené v našich klimatických podmienkach.