Drieň obyčajný, ľudovo nazývaný Drienka (Cornus mas), sa na Slovensku pestoval už niekoľko stoviek rokov dozadu. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z oblastí Balkánu a Malej Ázie. Postupne sa však jeho pestovanie rozšírilo do celej Európy a aj na iné kontinenty.
V literatúre z 18. storočia, napríklad v knihe Zelinkár z roku 1793 od autora Juraja Fándlyho, je drieň spomenutý niekoľkokrát. Jeden z jeho účinkov bol popísaný vetou: „Uvar listy drieňa s octom a podrž teplé v ústach, hoja veľkú bolesť zubov.“ Keďže dnes opäť hľadáme zabudnuté, pôvodné druhy rastlín, ktoré sú zdravé, odolné a jednoduché na pestovanie, drieň sa začína do našich záhrad pomaličky vracať.
Všeobecná charakteristika a nároky na pestovanie
Drieň (Cornus), inými názvami tiež drieňovec či svíb, je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj na Slovensku. Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Drieň obyčajný (Cornus mas) je veľmi nenáročnou rastlinou, ktorá je atraktívny ker do parkov, záhrad a medzí.
V prírode sa prirodzene vyskytuje na vápenatých pôdach, najčastejšie na lúkach alebo okrajoch lesov, kde preniká dostatok svetla. Drieň obyčajný je ker až malý strom pôvodom zo strednej a južnej Európy a Malej Ázie. V prírode sa objavuje na slnečných stráňach, lesostepných svetlinách a v krovinách, často na vápencovom podloží. V našich podmienkach prospieva najmä v teplejších oblastiach.
Stanovisko a svetlo
Jedinou požiadavkou, ktorú by ste mali tomuto stromu splniť, je dostatok svetla. Saďte ho na slnečné stanovisko. Porastie aj v polotieni (minimálne 6 hodín svetla denne). Vyhovuje mu skôr závetrie. Driene preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni. V prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. Nesnáša zatienenie ani polotieň.
Pôda a jej zloženie
Drieň je svojimi nárokmi radený medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najlepšie sa mu darí v pôdach s neutrálnym až mierne zásaditým pH. Drieň obľubuje priepustné, hlinito-piesčité pôdy, pozor, nie čisto piesočnaté. Jeho koreňový systém je však dostatočne silný na to, aby sa „pretlačil“ aj cez íl. V takom prípade však musíte počítať s pomalším rastom a menšou úrodou. Drieň rastie bez problémov aj v kamenistej pôde. Najdôležitejším stopovým prvkom v pôde je vápnik. Drieň obyčajný môžete pestovať aj na živiny chudobnou pôdou, ktorá by však mala mať vyšší obsah vápnika.
Pre Drieň obyčajný je vhodný typ zeminy dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná pôda.
Zálievka a hospodárenie s vodou
Drieň znáša veľmi dobre dlhodobé sucho, preto ho nie je potrebné polievať. Trochu vody mu môžete dopriať v extrémne horúcich dňoch. Lepším riešením je však pravidelné mulčovanie organickým materiálom (tráva, lístie, burina) priamo okolo jeho kmeňa. Nároky na vlahu sú mierne, pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom.
Prednosťou drieňa je odolnosť a najmä to, že dokáže veľmi dobre hospodáriť s vodou, čo mu umožňuje bezproblémové prekonanie suchších období. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Pri dozrievaní plodov je potrebná dostatočná zálievka. Po výsadbe ho zavlažujte, aby sa rýchlo zakorenil. Stromčeky drieňa zakoreňujú plytko, preto je vhodná pravidelná zálievka.
Hnojenie
Pokiaľ drieň posadíte do dostatočne výživnej pôdy, hnojenie je absolútne nepotrebné. V pôdach chudobných na živiny mu môžete pomôcť záhradným kompostom. Je vyslovene „alergický“ na umelé - priemyselné hnojivá. Aj v tomto prípade je veľmi užitočné mulčovanie organickým materiálom. Prihnojovanie nie je u tejto dreviny potrebné. Organické hnojivo môžete na jar na začiatku vegetačného obdobia pridať do pôdy alebo použiť kompost, aby ste podporili zdravý rast a bohaté kvitnutie.
Odolnosť voči škodcom a chorobám
Drieň je veľmi odolný voči škodcom aj chorobám. Výnimočne ho môžu napadnúť vošky. Nikdy však proti nim nebojujte chemickými postrekmi, ktoré drieň neznáša. Driene v záhradách dokonca netrpia chorobami ani škodcami. Odolnosť - driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny. Drieň je plne mrazuvzdorný v dreve aj kvete. Môžeme ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky až 600 m.
Rast a úroda
Drieň rastie skutočne pomaly. Za jednu letnú sezónu sa jeho prírastok pohybuje maximálne okolo 10 cm. Kríky a stromčeky tohto druhu rastú pomerne pomaly po celý život. Ročne pribudne asi 10 centimetrov, čo z drieňa robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý potom nebude nutné neustále počas sezóny zastrihávať. Na hustý porast poskytujúci súkromie si ale chvíľu počkáte.
Rodiť začína vo veku okolo 10 - 15 rokov (dožíva sa až 200 rokov). Ak chcete drieň pestovať pre jeho plody, je výhodnejšie zakúpenie už vzrastlejšej dreviny. Svíby totiž začínajú plodiť najskôr desiatym rokom. Na jednom drieni s dobrou rodivosťou môžete rátať s 35 - 50 kilogramami plodov ročne. Odroda Radosť je veľmi úrodná, jeden dospelý strom nám prinesie až 40kg plodov. Úrodu môžeme očakávať už v prvom roku po výsadbe pri určitých odrodách. Dorastá obvykle do rozmerov 2,5 - 4 m × 2,5 - 4 m a s vekom vytvára hustú, široko zaoblenú korunu.
Množenie drieňa
Spôsobov množenia drieňov je niekoľko. Drieň sa dá množiť semenami, odrezkami alebo delením koreňov.
Množenie zo semien
Rozmnožovanie zo semien je pomerne úspešné, no musíte počítať s tým, že drieň rastie extrémne pomaly a semená klíčia až na druhý rok po zasadení, pretože musia prejsť stratifikáciou (premrznutím). Na dospelý strom či krík si teda počkáte veľmi dlho. Semenáče taktiež na seba nemusia prevziať vlastnosti (napr. kvalita plodov) materskej rastliny. Pri pestovaní drieňa zo semien je potrebné mať na pamäti, že klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly.
Vegetatívne rozmnožovanie
Vegetatívne rozmnožovanie je veľmi jednoduché. Je vhodnejšie ho množiť odrezkami, ktoré zakorenia pomerne rýchlo, vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice. Najjednoduchší spôsob je množenie odrezkami, ktoré sa odoberajú v lete alebo na jar.
- Odrezkami: V júni až v júli z rastliny odoberte mladé výhonky alebo polo drevnaté odrezky. Stačí ich vložiť do vody alebo priamo do zeme a čakať. Celý proces urýchlite použitím stimulátora rastu koreňov.
- Vrúbľovaním: Vrúbľovanie je asi najistejšia metóda rozmnožovania drieňa. Zároveň si však vyžaduje isté záhradnícke zručnosti. Odrezky sa odoberajú tiež v júni až júli.
- Odkopkami: Rozmnožovanie tzv. odkopkami je považované za najistejšie. V priebehu mája až júna je potrebné k mladým výhonkom, ktoré vyrastajú v spodnej časti kmeňa materskej rastliny, prihrnúť zeminu. V októbri budú výhonky už zakorenené.
Výsadba
Vhodnou dobou na výsadbu už zakorenených stromov je skorá jar alebo jeseň, podobne ako pri všetkých ovocných drevinách. Drieň si môžete vysadiť počas celého vegetačného obdobia, najlepšie však na jeseň. Vyberte mu slnečné stanovište s dostatkom miesta. Pri kúpe drieňa buďte veľmi pozorní. Okrem pôvodnej odrody, teda Drieňa obyčajného, existuje nespočetné množstvo kultivarov, pričom niektoré nie sú jedlé, ale slúžia len ako okrasné rastliny, vhodné napríklad na výsadbu živých plotov.
Rez drieňa
Drieň veľmi dobre znáša rez a ľahko ho tak môžeme tvarovať a prispôsobiť vlastným požiadavkám aj priestorovým možnostiam. Orezávanie po odkvitnutí: Drieň nevyžaduje časté orezávanie, ale ak chcete udržať tvar rastliny alebo podporiť lepšie kvitnutie, orežte ho na jar po odkvitnutí. Driene rez nevyžadujú, ale je možné robiť tvarovací rez.
- Formovací rez: Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechá 3 - 5 hlavných vetiev, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách.
- Udržiavací a omladzovací rez: Pretože drieň rodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo korunky. Pokiaľ pestujete drieň klasicky ako solitér alebo menší živý plot v záhrade, je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar.
Vďaka pomerne rýchlemu rastu, celkovej vitalite a tiež dobrej reakcii na rez je drieň dokonca vhodný aj na pestovanie vo forme voľne rastúcich alebo prísne tvarovaných živých plotov. Pravidelný rez: Počas leta alebo na jeseň pravidelne zo stromu odstraňujte poškodené a vyschnuté časti. Vhodný je aj rez bočných výhonkov na kmeni.
Kvitnutie a opelovanie
Drieň obyčajný patrí k drevinám, ktoré zahajujú sezónu veľmi skoro. Drieň kvitne veľmi skoro na jar, už v priebehu februára až začiatkom marca. Ešte pred olistením rozkvitá vo februári až marci drobnými žltými kvetmi v malých okolíkoch, ktoré sú významným zdrojom peľu a sladkého nektáru pre skoré opeľovače. Táto drevina je aj včelársky významná.
Celá rastlina aj kvety sú mrazuvzdorné, preto ho môžete pestovať tiež v chladnejších alebo vyššie položených oblastiach (až do 600 metrov nad morom). Kvet dobre znáša aj jarné mrazy. Drieň je samoopelivá (jednodomá) rastlina, preto ju môžete pestovať aj ako jednotlivca. Avšak pre pravidelnú násadu plodov bývajú vhodné aspoň dve geneticky odlišné rastliny v dosahu opelenia, prípadne kombinácia s odrodami drieňa jedlého. Driene sú čiastočne samoopelivé, ale pre kvalitnú úrodu a veľké plody je vhodné mať opeľovača v podobe inej odrody.
Plody drieňa: Zber a vlastnosti
Plodom drieňa je kôstkovica, ktorá môže mať rôzny tvar aj farbu. Najčastejšie je guľatá, až mierne pretiahnutá, pripomínajúca šípky. Plody sú lesklé červené kôstkovice, často 12 - 15 mm dlhé, ktoré dozrievajú najčastejšie v auguste až septembri. Štandardne drieň rodí červené plody.
Zber a zrelosť
V nedozretom stave sú plody pomerne trpké, preto ich pred obratím nechajte dokonalo vyzrieť. Ich chuťové vlastnosti sa najlepšie prejavia tesne po opadaní plodov. Chuť sa výrazne mení podľa zrelosti: pevnejšie plody sú zvieravejšie, po úplnom dozretí mäknú, sladnú a uvoľňujú ovocnú kyselinu. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá. Keď nie sú plody dostatočne zrelé, chuť je mierne trpká.
Plody sú zrelé v momente, keď majú sýtočervenú farbu. Dlho sa verilo, že by mali pred zberom prejsť mrazom. Podobne ako šípky zmäknú a majú o čosi sladšiu chuť. Drienky však po dozretí začínajú veľmi rýchlo opadávať a navyše sú lákadlom pre vtáctvo. Preto je lepší ich priebežný zber. Na zber sa často používajú plody, ktoré sa ľahko oddeľujú alebo samy opadávajú. Plody po dozretí neopadávajú, dozrievajú od polovice augusta (týka sa špecifických odrôd, inak opadávajú).
Pri oberaní sa vám zíde plachta. Tie opadávajú postupne, takže je vhodné pred ich dozrievaním rozprestrieť pod rastlinami drieňa plachty, kartóny či iný vhodný podkladový materiál, z ktorého budete plody pravidelne a pohodlne zbierať.
Monday live news
Obsahové látky a využitie
Plody drieňa sú známe výbornou chuťou a vysokým obsahom vitamínov a minerálnych látok. Obsahujú vitamín A a hlavne C. Plody obsahujú okrem iného vitamín C, polyfenoly a organické kyseliny, preto sa dlhodobo cenia v domácom spracovaní. Ovocie drieňa je ideálne na priamy konzum, obsahuje veľa vitamínov, minerálov, antokyánových farbív a polyfenolov. Plody sú dôležitou súčasťou stravy divo žijúceho vtáctva. Drevo drieňa patrí k jedným z najodolnejších.
V ľudovom liečiteľstve sa používajú najmä sušené plody, a to vo forme prášku, ktorý je nápomocný pri tráviacich problémoch (ochorenia čriev a žalúdka, hnačky) a podporuje imunitný systém. Drieň obyčajný (Cornus mas) bol kedysi používaný na liečenie rôznych zdravotných problémov, najmä kvôli jeho vysokému obsahu vitamínu C. Údajne tiež pomáhajú s tráviacimi problémami.
Plody môžete zavárať, mraziť, robiť z nich likéry alebo ich sušiť. Z plodov sa vyrába džem, marmeláda, kompót, víno, šťava a taktiež pomerne známy destilát, Drienkovica. Drienky sa môžu konzumovať aj v čerstvom stave, napríklad ako súčasť zeleninových šalátov. Na Slovensku sa z plodov pripravuje tradičný alkoholický nápoj s názvom drienkovica.
Prehľad druhov a odrôd drieňa
Existuje mnoho druhov drieňov, ktoré sa líšia tvarom, farbou kvetov, plodmi a ich využitím v záhradách. Druhy svíbov sa ďalej delia do podrodov. Tie sa od seba odlišujú predovšetkým usporiadaním listov alebo veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sa pestujú iba ako rastliny okrasné, iné zase pre plody. Drieň má mnoho využití, ktoré závisia najmä od daného druhu. Plody sú jedlé iba v niektorých prípadoch.
Druh Drieň obyčajný (Cornus mas)
Pôvodná - nešľachtená odroda drieňa. Rast: stredne bujný. Je to krovitá drevina s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Dorastá do výšky 3 - 4 metrov, má sladkokyslé červené plody. Kvitne vo februári až marci. Plody sú síce menšie ako plody selektovaných a šľachtených veľkoplodých odrôd, ale tiež sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), antioxidanty a v plnej zrelosti sú chuťovo veľmi zaujímavé. Sú to kôstkovice oválneho alebo súdkovitého tvaru s lesklou šupkou červenej farby a mäsitou dužinou. Kôstka je podlhovastá, ryhovaná. Dá sa použiť ako solitérna drevina, resp. lepšie vo dvojici kvôli opeleniu, ale aj ako živý jedlý plot, ktorý dobre znáša rez a napriek tomu je plodný. V jesennom období drieň zároveň zaujme do purpurova sfarbujúcimi sa listami.
Vybrané odrody Drieňa obyčajného
- Drieň Joliko - veľkoplodý (Cornus mas ´Jolico´): Ide o špeciálne šľachtenú odrodu s veľkými a sladšími plodmi (cca 3 cm).
- Drieň Radosť (Ukrajinská odroda): Veľkoplodá Ukrajinská odroda drieňa Radosť má výbornú chuť, podľa čoho dostala aj názov. Je vhodná na pestovanie aj vo vyšších nadmorských výškach. Drieň veľkoplodý má zaujímavý rast, v prvom roku dokáže mať prírastky až 50cm, ale čím je starší, tým pomalšie rastie. Je ideálny na pestovanie v našej oblasti, ale dobre znáša aj vyššie nadmorské výšky. Rastie vzpriamene. Kvitnúť začína v marci. Plody sú tmavo červené, veľké až do 7g. V strede je kôstka. Tvar plodu je oválny až hruškovitý. Chuť je osviežujúca sladko-kyslá.
- Pôvodná slovenská odroda 1: Plody dozrievajú v septembri, sú elipsovitého tvaru, šupka je atraktívnej tmavočervenej farby. Červenou farbou sa vyznačuje aj chutná dužina.
- Slovenská odroda 2: Guľovité plody dozrievajú koncom augusta, sú tmavočervené - v prípade prezretia až čierne. Táto odroda je pomerne náročná na stanovište.
- Neskorá odroda (slovenská?): Ide o neskorú odrodu dozrievajúcu až v druhej polovici októbra. Plody sú veľké s pravidelným oválnym tvarom, pri dozretí sa dobre oddeľujú od stopky. Šupka plodu je tmavočervená a jeho šťavnatá dužina zaujme príjemnou sladkokyslou chuťou.
- Kompaktná odroda: Ide o veľmi nízko rastúcu kompaktnú odrodu. Plody sú stredne veľké, majú atraktívny oválny tvar a tmavočervenú farbu.
Ďalšie druhy drieňov
- Drieň lekársky (Cornus officinalis): Dorastá až do výšky 10 metrov. Je to opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum, ktoré tamojší ľudia využívajú pri mnohých zdravotných neduhoch.
- Drieň biely (Cornus alba): Ide asi o najodolnejší, no čisto okrasný drieň. Je to opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Môže mať bielo-zelené listy a červené, žlté alebo biele plody, ktoré obľubujú najmä vtáky. Na rozdiel od ostatných odrôd je vhodný na pestovanie v kvetináči a v podmáčaných aj kyslých pôdach. Znesie zatienené a veterné stanoviská. V našich končinách dorastá len do veľkosti kríku a je vhodný na zakladanie živých plotov. Ide o obľúbenú okrasnú rastlinu, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách.
- Drieň krvavý (Cornus sanguinea): Je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody, ktoré sa už dnes nevyužívajú (predtým sa ich účinky využívali pri hnačkách). Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina. Zaujímavý je sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené.
- Drieň sericea (Cornus sericea): Je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov. Môže vytvoriť hustý živý plot.
- Drieň controversa (Cornus controversa): Je nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie, u nás sa v prírode nevyskytuje.
- Drieň alternifolia (Cornus alternifolia): Je opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Tento druh pochádza zo Severnej Ameriky.
- Drieň japonský (Cornus kousa): Je opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie. Ide o veľmi krásnu a obľúbenú rastlinu, ktorá sa v záhradách využíva ako okrasná. Existuje nespočetné množstvo rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou listov, veľkosťou celej rastliny a ďalšími zaujímavými znakmi. Po odkvitnutí drobného kvetenstva sa objavujú červené okrúhle plody, ktoré sú typické drobnými „bodlinkami“ na povrchu. Plody drieňa japonského sú jedlé, v ázijských krajinách ich niekedy využívajú na prípravu vína.
- Drieň kvetnatý (Cornus florida): Je opadavý ker s jednoduchými listami. Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestuje ako okrasný ker. Jedná sa o veľmi estetickú rastlinu, ktorá je v čase kvitnutia doslova posiata kvetmi rôznej farby, podľa konkrétnej odrody. Červené plody nie sú síce jedovaté, no podobne ako pri iných okrasných drieňoch, vyslovene nechutné.
- Drieň tichomorský (Cornus nuttallii): Na rozdiel od ostatných odrôd kvitne na bielo. Jeho plody sú jedlé, no ťažko stráviteľné.
- Drieň kanadský (Cornus canadensis): Je bylina s plazivým podzemkom. Rastlina má nápadné listene, ktoré sú umiestnené okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach Ázie a Severnej Ameriky, zriedka sa pestuje u nás.