Úvod do sveta drieňa
Už naši dávni predkovia poznali drieň a využívali jeho plody, nazývané driene. Z nich vyrábali džemy, kompóty, sirupy a chutný likér, či dokonca drienkovicu. V súčasnosti záujem o pestovanie tejto ovocnej dreviny opäť ožíva. Drieň obyčajný (Cornus mas) rastie u nás aj voľne v prírode. Z pôvodných foriem boli vyšľachtené odrody s väčšími plodmi, vyššími úrodami a lepšími pestovateľskými vlastnosťami. Drieň môžete pestovať v tvare kra alebo menšieho stromčeka.
Charakteristika a nároky na pestovanie
Drieňu sa darí na slnečných miestach s priepustnou, dokonca aj na živiny chudobnou pôdou, ktorá by však mala mať vyšší obsah vápnika. Táto drevina je aj včelársky významná, začína totiž kvitnúť už koncom februára a jej drobné zlatožlté kvietky sú prvým zdrojom peľu a sladkého nektáru pre včely. V jesennom období drieň zároveň zaujme do purpurova sa sfarbujúcimi listami.
Odrody drieňa vynikajú veľkou variabilitou nielen tvarov a veľkostí, ale tiež farbou plodov. Štandardne drieň rodí červené plody. Drieň si môžete vysadiť počas celého vegetačného obdobia, najlepšie však na jeseň. Vyberte mu slnečné stanovište s dostatkom miesta. Po výsadbe ho zavlažujte, aby sa rýchlo zakorenil.
Prednosťou drieňa je jeho odolnosť a najmä to, že dokáže veľmi dobre hospodáriť s vodou, čo mu umožňuje bezproblémové prekonanie suchších období. Prihnojovanie nie je u tejto dreviny potrebné. Driene v záhradách dokonca netrpia chorobami ani škodcami.
Drieň obyčajný je mimoriadne odolná rastlina, ktorá netrpí škodcami ani neskorými mrazmi. Uprednostňuje priepustnú pôdu s neutrálnej až zásaditej reakcie, no dobre rastie aj v bežných záhradných či ťažších ílovitých pôdach. Jeho pomerne hustý koreňový systém mu umožňuje efektívne využívať pôdnu vlahu a zároveň viaže pôdu, čím predchádza erózii.
Drieň preferuje slnečné stanovište, ale dobre sa mu darí aj v polotieni. V prírode rastie najlepšie na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. Pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy je dôležité dbať na to, aby drieň netrpel suchom.
Drieň veľkoplodý je nenáročná a odolná drevina, ktorá sa vďaka svojim úžitkovým a okrasným vlastnostiam teší obľube v záhradách. Táto rastlina, ktorá sa dožíva aj viac ako 200 rokov, má dlhú históriu využitia, siahajúcu až do doby bronzovej.
Drieň obyčajný je veľmi prispôsobivý a môže rásť v rôznych podmienkach, ale najlepšie sa mu darí na slnečnom mieste. Pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Väčšina druhov drieňov je vo väčšine prípadov mrazuvzdorná a celkovo odolná rastlina. V prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. Pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom.
Drieň veľkoplodý patrí medzi ovocie s vysokým obsahom vitamínu C, je vysoko mrazuodolná do -40°C a je nenáročná na pestovanie. Vhodná je aj do suchých oblastí. Má pekné zlatožlté kvietky a malé, červené plody so sladkou alebo sladkokyslou chuťou, mierne trpkou. Odroda je vysoko odolná voči chorobám, je cudzoopelivá. Vhodná je do vlhkej, priepustnej pôdy, na slnečné stanovište až polotieň.
Drieň je teplomilná ovocná drevina vápenitých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo alkalické pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko zakoreňuje a vie si zaistiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v dobe dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo podľa sezóny je od augusta do septembra. Je plne mrazuodolný v dreve aj kvete. Môžeme ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly mu príliš nevyhovujú. Neznáša tiež zatienenie ani polotieň.
Pestovateľské tvary a rez
Vďaka pomerne rýchlemu rastu, celkovej vitalite a tiež dobrej reakcii na rez je drieň dokonca vhodný aj na pestovanie vo forme voľne rastúcich alebo prísne tvarovaných živých plotov. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar.
Najvýhodnejším pestovateľským tvarom je kmienok s výškou do 80 cm. Po výchovnom reze a zapestovaní koruny sa rez obmedzuje na minimum, zameriava sa len na odstraňovanie poškodených a najstarších konárov. Pri výsadbe kríka sa ponecháva 3-5 hlavných vetiev, ktoré sa zakrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Tento rez sa opakuje prvé tri roky pestovania.
Pri výsadbe štepovanca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako u jadrovín alebo kôstkovín. Keďže drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva najmä v presvetľovaní kríka alebo koruny. Pri klasickom pestovaní ako solitér alebo menší živý plot v záhrade je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez, ktorý zahustí ker a podporí jeho zdravie a rast. Rez sa robí skoro na jar.
Výchovné rezy na dopestovanie požadovaného tvaru sa vykonávajú na jar pred začiatkom vegetácie. Pri dostatku svetla môžete pestovať drieň ako solitérnu rastlinu, prípadne dve až tri rastliny v rade alebo rozsadené na pozemku. Tento druh dobre znáša rez a je vhodný aj na pestovanie v živom plote, v ktorom tvorí plody menšej veľkosti. Mladé výhonky režte pred začiatkom vegetácie vo februári zimným rezom. Ďalšie skracovanie letorastov je vhodné podľa prírastkov koncom júla, prípadne neskorým letným rezom v auguste.
Pri výsadbe kríka sa ponechá 3-5 hlavných vetiev, ktoré sa zakrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepovanca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako u jadrovín alebo kôstkovín. Pretože drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kríka alebo koruny.
Pri pestovaní drieňa ako solitér alebo menší živý plot v záhrade je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez, ktorý zahustí ker a podporí jeho zdravie a rast.
Množenie
Existuje niekoľko spôsobov množenia drieňa. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, ale tento proces je pomalý, pretože klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Semenáče začínajú rodiť o 5 až 6 rokov. Výhodnejšie je množiť drieň pomocou odrezkov (drevených či bylinných), ktoré zakorenia pomerne rýchlo, potápaním alebo vrúbľovaním. Vrúbľovanie umožňuje získať plody skôr, približne o 3-4 roky.
Spôsobov množenia je niekoľko. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu).
Pri pestovaní drieňa zo semien je potrebné mať na pamäti, že klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Je teda vhodnejšie ho množiť odrezkami, ktoré zakorenia pomerne rýchlo, vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice.
Pre rýchlejšie získanie plodov je výhodnejšie zakúpiť už predpestované sadenice alebo vzrastlejšiu drevinu, pretože svíby začínajú plodiť najskôr v desiatom roku.
Odrody drieňa
Existuje viacero odrôd drieňa veľkoplodého, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, chuťou, časom dozrievania a rastovými vlastnosťami:
- Drieň veľkoplodý 'Radosť': Skorá odroda lahodnej chuti a skvelej odolnosti voči nízkym teplotám. Rastie stredne rýchlo do kompaktného kríka s výškou okolo 3 m. Plody sú veľké, oválne, tmavočervené. Dozrievajú na prelome augusta a septembra.
- Veľkoplodý drieň jedlý 'JOLICO': Opadavý ker alebo menší strom dorastajúci do výšky 2 až 4 metrov. Je známy svojimi veľkými, sladkokyslými červenými plodmi. Kvitne skoro na jar drobnými žltými kvetmi, atraktívnymi pre včely. Plody sa zbierajú koncom leta.
- Drieň veľkoplodý ´SVETLJAČOK´: Ukrajinská odroda s veľkými, tmavo červenými plodmi, ktoré po dozretí nepadajú a majú skladovateľnosť až štyri týždne. Dužina je sladko kyslá, aromatická. Plody dozrievajú koncom augusta až začiatkom septembra. Dorastá do výšky 2-3 metre.
- 'Elegantnyj', 'Nikolka', 'Jantarnyj', 'Julius', 'Originalnyj', 'Vydubeckij', 'Yelena': Tieto odrody s veľkými plodmi pochádzajú z Ukrajiny.
- 'Lutea': Odroda s plodmi žltej farby.
- 'Radosť': Skorá slovenská odroda s tmavočervenými plodmi, ktorá dozrieva v septembri.
- 'Devín': Slovenská odroda s guľovitými, tmavočervenými až čiernymi plodmi, dozrievajúcimi koncom augusta.
- 'Ondra': Neskorá odroda dozrievajúca v druhej polovici októbra s veľkými, tmavočervenými plodmi príjemnej sladkokyslej chuti.
- 'Zlatava': Kompaktná odroda s tmavočervenými plodmi, dozrievajúca od konca augusta.
- 'Jelena': Nízko rastúca odroda s tmavovišňovými plodmi špecifickej arómy, dozrievajúca od konca augusta.
- 'Priorski': Odroda cenená pre veľkoplodé, oválne drienky sýtočervenej farby, ktoré dozrievajú na prelome augusta a septembra.
Na trhu sú dostupné aj rôzne cudzoopelivé odrody, ako napríklad rakúska odroda ‘Jolico’ a samoopelivé bulharské odrody ‘Kazanlak’, ‘Pancherevo’, ‘Shan’, ‘Shumen’.
Plody drieňa a ich využitie
Plody drieňa, ľudovo nazývané drienky, sú kôstkovice s vysokým obsahom vitamínu C, antokyanov, fenolických látok, organických kyselín a pektínu. Cukry v plodoch sú vo forme glukózy a fruktózy, ľahko stráviteľné. Vďaka vysokému obsahu pektínu majú výborné želírovacie schopnosti, preto sa už stáročia využívajú na prípravu marmelád, rôsolov a kompótov.
Plody drieňa sú známe výbornou chuťou a vysokým obsahom vitamínov a minerálnych látok. Výnimočne vhodné sú tiež na univerzálne spracovanie. Plody môžete zavárať, mraziť, robiť z nich likéry alebo ich sušiť.
Plody sú kôstkovica elipsovitého i hruškovitého tvaru, typickej sladkokyslej až kyslej drienkovej chuti. Plody sú dlhé 25 až 35 mm. Dužina je červená až tmavočervená pri červených odrodách, s vysokým obsahom minerálnych látok - železa, horčíka, fosforu, draslíka, pektínov, antokyánov, vitamínov A, B₂ a 60 až 85 mg/100 g vitamínu C.
Plody podľa odrôd dozrievajú od prvej dekády augusta až do polovice septembra. Zberajú sa ručne alebo striasaním.
Kulinárske využitie
- Priama konzumácia: Zrelé plody sú vhodné na priamu konzumáciu.
- Spracovanie: Z plodov sa vyrábajú kompóty, džemy, sirupy, vína, destiláty (drienkovica) a marmelády.
- Miešané kompóty: Kulinárne zaujímavé je použitie drienkov do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k zverine.
- Sušenie a mrazenie: Plody sa konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa sypú ražnené mäsa. Zo sušených drienkov sa pripravuje chutný čaj.
- Sirupy a likéry: Z plodov sa vyrába sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, poprípade z neho vyrábať víno alebo destilát.
Plody tvarom a veľkosťou v plnej tmavočervenej farbe pripomínajú olivy a majú predpoklad na širšie využitie v gastronómii pri príprave lukratívnych jedál v kombinácii s olivovým olejom.
Červené odrody produkujú džem s hlbokou, iskrivou rubínovou farbou a vznešenou, osviežujúcou kyslosťou pripomínajúcou lesné brusnice s jemným čerešňovým záverom. Je nenahraditeľným spoločníkom k tmavým mäsám, najmä k zverine, kačke či hovädziemu steaku, nahrádzajúc tradičné brusnicové omáčky.
Žlté odrody sú skutočnou raritou. Vytvárajú jedinečné žlté džemy a želé s medovo-jantárovou farbou a podtónmi marhúľ a ananásu, luxusné chuťou aj vzhľadom.
Na zachovanie maximálneho množstva vitamínu C a antioxidantov je ideálne studené spracovanie. Rozdrvte plody, zalejte cukrom (alebo medom) a macerujte v chlade 24-48 hodín. Po scedení získate hustý, aromatický sirup - vynikajúci základ pre domácu limonádu alebo ranný imunitný posilňovač.
Pre niečo skutočne výnimočné vyskúšajte nakladané drieňové plody. Zberajte pevné, nedozreté plody (zelenožlté až ružovkasté). Žlté veľkoplodé odrody vytvárajú obzvlášť luxusné predjedlá. Ich jasná jantárová farba a elegantný tvar vyzerajú exquisite na slávnostných tanieroch.
Autentická drienkovica patrí medzi najvzácnejšie a najhodnotnejšie destiláty na svete. Zberajte plody v plnej zrelosti, keď prirodzene opadávajú a obsahujú maximálne množstvo cukru. Fermentácia musí prebiehať pomaly pri kontrolovanej teplote, aby sa zachovali jemné mandľové tóny z kôstok a charakteristická ovocná sviežosť. Výsledkom je destilát s nespochybniteľnou čistou arómou a dlhým, vznešeným záverom.
Liečivé účinky
V ľudovom liečiteľstve sú drienky odporúčané pri tráviacich problémoch, predovšetkým črevných problémoch, ako sú hnačky a brušné kŕče. Liečivé účinky plodov sú známe už od staroveku. Využiteľné sú všetky časti rastliny: kôra, korene, výhonky, listy, kvety a plody.
- Kôra, korene, výhonky: Používali sa napríklad proti horúčke.
- Plody: Využívajú sa pri črevných ochoreniach.
- Listy, kvety, plody: Liečivá z nich pripravené sa dajú využiť pri liečbe zažívacích problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek.
- Čerstvá zahustená šťava: Získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky a v tradičnej medicíne aj pri liečbe kožných ochorení.
- Dužina plodov a olej z kôstok: Využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív.
Drieň je tiež medonosný a do záhrady priláka včely. Jeho pevné drevo patrí medzi najmasívnejšie v Európe.
Vďaka unikátnej kombinácii organických kyselín a iridoidov pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi a zvyšuje citlivosť na inzulín.
Druhy drieňov (Cornus)
Rod Cornus zahŕňa viacero druhov, ktoré sa delia do podrodov a odlišujú sa predovšetkým usporiadaním listov alebo veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sa pestujú len ako okrasné, iné pre plody.
- Drieň biely (Cornus alba): Opadavý, stredne veľký ker s červenými vetvami a svetlými, niekedy panašovanými listami. Obľúbená okrasná rastlina.
- Drieň krvavý (Cornus sanguinea): Bežný druh u nás, opadavý ker s bielymi, voňavými kvetmi a čiernymi plodmi. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná rastlina pre sfarbenie dreva.
- Drieň sivý (Cornus sericea): Opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. Pestuje sa ako okrasný ker, vysádzaný v parkoch alebo mestách, môže vytvoriť hustý živý plot.
- Drieň japonský (Cornus kousa): Opadavý ker či strom z východnej Ázie. Veľmi krásna a obľúbená okrasná rastlina s červenými, okrúhlymi plodmi s drobnými "bodlinkami". Plody sú jedlé.
- Drieň kanadský (Cornus canadensis): Bylina s plazivým podzemkom, vyskytuje sa v chladnejších oblastiach.
- Drieň lekársky (Cornus officinalis): Opadavý ker z Ázie, súčasť čínskej tradičnej medicíny.
- Drieň jarný (Cornus mas): Bežná drevina u nás, pestovaná pre jedlé červené plody.
- Drieň kvetnatý (Cornus florida): Jeden z najpôsobivejších okrasných drieňov, ktorý kvitne nádhernými veľkými kvetmi v bielej alebo ružovej farbe.
- Drieň obrovský (Cornus controversa): Nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie.
- Drieň striedavolistý (Cornus alternifolia): Opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza zo severnej Ameriky.
Výhody pestovania drieňa
Drieň je jednou z najodolnejších ovocných drevín, mrazuvzdorná do -40°C, nenáročná na pestovanie a vhodná aj do suchých oblastí. Má pekné zlatožlté kvietky a malé, červené plody so sladkou alebo sladkokyslou chuťou. Je vysoko odolný voči chorobám.
Drieň je dlhoveká rastlina, ktorá môže v záhrade prinášať úrodu niekoľkým generáciám. Medzi jeho hlavné prednosti patrí nízka náročnosť na údržbu a odolnosť voči chorobám a škodcom.
Absolútne nízka náročnosť a odolnosť: Trpí takmer minimom chorôb alebo škodcov.
Dlhodobá investícia so zvyšujúcimi sa úrodami: Je to dlhoveká rastlina.
Všestranné a zdravé ovocie: Plody dozrievajú koncom augusta a v septembri.
Drieň je rastlina, ktorá si vyžaduje takmer nič, no dáva všetko - krásu, zdravie a celoživotnú úrodu.