Drieň, známy aj ako drieňovec alebo svíb (Cornus), predstavuje rod rastlín, ktorý môže mať podobu kríka, stromu alebo vyššej byliny z čeľade drieňovitých. Niektoré druhy rastú voľne aj na Slovensku a vďaka svojmu úžitku či estetickému vzhľadu sú obľúbené aj v záhradách.
Charakteristika a pestovanie drieňa
Driene sú nenáročné rastliny, ktoré preferujú priame slnko, no dobre sa im darí aj v polotieni. Ideálne je stanovište na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. Pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná, pričom by mala zostať stále mierne vlhká, ale nie podmáčaná. Dôležité je dbať na dostatočnú vlahu aj počas zimy.
Väčšina druhov drieňa je mrazuvzdorná a celkovo odolná voči nepriaznivým podmienkam. Odolnosť voči chorobám a škodcom je tiež vysoká, pričom výnimočne sa môžu objaviť vošky, proti ktorým sa neodporúča používať chemické postreky.
Drieň je teplomilná ovocná drevina, ktorá preferuje vápenaté pôdy s neutrálnym alebo slabo alkalickým pH. Najviac mu vyhovujú slnečné, otvorené polohy, najmä južné svahy. Znáša aj suchšie podmienky vďaka hlbokému koreňovému systému, no v období dozrievania plodov potrebuje viac vlahy.
Rez drienia je dôležitý pre jeho tvarovanie a podporu rastu. Po výsadbe sa odporúča hlbší rez, pri ktorom sa ponechajú 3-5 hlavných vetiev, ktoré sa skrátia o polovicu až tretinu. Rez sa opakuje prvé tri roky. Následne sa rez zameriava na presvetľovanie kríka alebo koruny, pretože drieň plodí na jednoročnom raste. Počas leta alebo jesene sa odstraňujú poškodené a vyschnuté časti, ako aj bočné výhonky na kmeni.
Drieň rastie pomerne pomaly, ročný prírastok sa pohybuje okolo 10 cm. Rodiť začína najskôr v desiatom roku života, dožíva sa až 200 rokov, čo z neho robí dlhodobú investíciu pre záhradu.
Rozmnožovanie drieňa
Existuje niekoľko spôsobov rozmnožovania drieňa:
- Zo semien: Klíčenie a rast sadenice sú veľmi pomalé, semená potrebujú stratifikáciu (premrznutie) a klíčia až na druhý rok. Semenáče nemusia zdediť vlastnosti rodičovskej rastliny.
- Drevitými či bylinnými odrezkami: Toto je častejší a efektívnejší spôsob rozmnožovania. Mladé výhonky alebo polo-drevnaté odrezky sa odoberajú v júni až júli a vkladajú do vody alebo priamo do zeme. Použitie stimulátora rastu koreňov proces urýchli.
- Vrúbľovaním: Ide o spoľahlivú metódu, ktorá si však vyžaduje záhradnícke zručnosti. Odrezky sa odoberajú v júni až júli.
- Odkopkami: Táto metóda je považovaná za najistejšiu. V máji až júni sa k mladým výhonkom pri koreňoch materskej rastliny nahrnie zemina. V októbri už bývajú výhonky zakorenené.
Pri pestovaní zo semien je dôležité uvedomiť si, že ide o extrémne pomalý proces, a na dospelý strom či krík si počkáte veľmi dlho. Vegetatívne rozmnožovanie je preto často preferované.
Druhy a odrody drieňa
Rod drieň zahŕňa rôzne druhy, ktoré sa delia do podrodov s odlišným usporiadaním listov a veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sú pestované čisto ako okrasné, iné pre svoje plody.
Významné druhy a ich charakteristiky:
- Drieň biely (Cornus alba): Opadavý, stredne veľký ker s červenými vetvami a svetlými, niekedy panašovanými listami. Kvitne bielymi kvetmi a je obľúbenou okrasnou rastlinou.
- Drieň krvavý (Cornus sanguinea): Bežný opadavý ker s bielymi, voňavými kvetmi a čiernymi plodmi. V ľudovom liečiteľstve sa využíval pri hnačkách. Drevo má charakteristickú "krvavo" červenú farbu.
- Drieň obyčajný (Cornus mas): Listnatá drevina bežne sa vyskytujúca v prírode, pestovaná aj v záhradách pre jedlé červené plody bohaté na vitamín C. Z plodov sa vyrába tradičná drienkovica.
- Drieň japonský (Cornus kousa): Opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie, cenený pre svoje okrasné vlastnosti. Má červené, okrúhle plody s drobnými "bodlinkami", ktoré sú jedlé.
- Drieň kvetnatý (Cornus florida): Pochádza zo Severnej Ameriky, pestuje sa ako okrasný ker. V čase kvitnutia je posiaty kvetmi rôznej farby.
- Drieň kanadský (Cornus canadensis): Bylina s plazivým podzemkom a nápadnými listencami okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach.
- Drieň lekársky (Cornus officinalis): Pochádza z Ázie a je súčasťou tradičnej čínskej medicíny.
Veľkoplodé odrody pre úžitok:
V posledných rokoch sa do popredia dostávajú šľachtené veľkoplodé odrody, ktoré sú cenené pre svoje kvalitné plody:
- Drieň veľkoplodý ´SVETLJAČOK´: Ukrajinská odroda s veľkými, tmavo červenými plodmi, ktoré po dozretí nepadajú. Dužina je sladkokyslá, aromatická a plody dozrievajú koncom augusta až začiatkom septembra. Obsahujú až 9,8% cukru.
- Drieň veľkoplodý 'Egzoticznyj': Odroda pôvodom z Ukrajiny, známa mimoriadne veľkými, pretiahnutými drienkami s tmavočervenou až vínovou šupkou. Plody sú oválne až hruškovité, s hmotnosťou 6-10 g. Dužina je šťavnatá, po zmäknutí sladšia s náznakom višne. Sú bohaté na vitamín C, organické kyseliny a pektíny, preto sa výborne hodia na spracovanie.
- Drieň veľkoplodý 'Priorski': Odroda drieňa obyčajného s plodmi s váhou okolo 3,5 g a obsahom cukrov zhruba 14 %. Chuť je vyvážene sladkokyslá.
- Drieň Joliko (Cornus mas ´Jolico´): Špeciálne šľachtená odroda s veľkými a sladšími plodmi (cca 3 cm).
Tieto odrody sa pestujú ako ker alebo strom a ich plody sú vhodné na priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, sirupov, štiav, likérov či vína.
Využitie plodov drieňa
Plody drieňa, známe ako drienky, majú široké využitie, ktoré závisí od konkrétneho druhu. Všeobecne sa jedná o kôstkovicu, ktorá môže mať rôzny tvar a farbu, najčastejšie guľatú až mierne pretiahnutú. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá.
V kuchyni:
- Priamy konzum: Čerstvé drienky sú osviežujúce a dajú sa pridávať do zeleninových šalátov.
- Spracovanie: Z plodov sa vyrábajú kompóty, zaváraniny, džemy, marmelády, rosoly, sirupy, šťavy a ovocné vína.
- Nápoje: Z plodov sa vyrába tradičný destilát Drienkovica, ako aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov.
- Kulinárske špeciality: Drienky sa používajú do miešaných kompótov ako príloha k zverine, alebo sa sušia či mrazia. Sušenou mletou dužinou sa sypú ražnené mäsa. Zo sušených drienkov sa pripravuje čaj.
Plody drieňa obsahujú vitamíny (najmä C a A), antokyány, fenolické látky, organické kyseliny a pektíny, ktoré im dodávajú želírovacie schopnosti.
V ľudovom liečiteľstve:
Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. V ľudovom liečiteľstve sa dodnes odporúčajú pri:
- Tráviacich problémoch: Predovšetkým pri črevných problémoch, ako sú hnačky, brušné kŕče, ale aj pri chronických ochoreniach žalúdka.
- Podpore imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C.
- Iných zdravotných problémoch: Liečivá z listov, kvetov i plodov sa využívali pri chudokrvnosti, ochoreniach pečene či obličiek.
V tradičnej medicíne sa tiež využíva čerstvá zahustená šťava z plodov pri liečbe cukrovky a kožných ochorení. Dužina a olej z kôstok slúžia na regeneráciu poškodených kožných tkanív.
ZBER BRUŠNÍC - Prečo zaplavujú polia?
Okrem plodov sa využívajú aj ďalšie časti rastliny, ako kôra, korene a výhonky, napríklad proti horúčke.
Drieň ako dlhodobá investícia
Drieň je rastlina s dlhou životnosťou, ktorá môže prinášať úrodu po generácie. Jeho nenáročnosť na pestovanie, odolnosť voči chorobám a škodcom, ako aj všestranné využitie plodov ho robia cenným prírastkom do každej záhrady. Pestovanie drieňa je investíciou do krásy, zdravia a hojnej úrody na celý život.
tags: #drien #velkoplody #rozmnozovanie