Komplexný Sprievodca Pestovaním Zemiakov

Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. Pestovanie zemiakov môže byť jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Írsku, boli zemiaky v minulosti hlavnou potravou, až kým nedošlo k hladomoru spôsobenému chorobou zemiakov v 19. storočí. Zemiaky sú pritom veľmi chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorá je vhodná aj na pestovanie v našom klimatickom pásme.

Typy a Odrody Zemiakov

Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby. Odrody sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré. Medzi obľúbené a osvedčené odrody patria napríklad Adéla, Marabel, Elfe alebo Adora, ktoré sa hodia do väčšiny záhradných podmienok.

• Raný zemiak - Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
• Poloneskorý zemiak - Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
• Neskorý zemiak - Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
• Farebné zemiaky - Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.

Zemiaky sa rozlišujú aj podľa varných typov:

Príprava na Výsadbu Zemiakov

Výber a Príprava Sadbových Zemiakov

Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Sadba zemiakov rozhoduje o sile rastlín aj veľkosti úrody, preto vždy vyberajte certifikované sadbové hľuzy s priemernou veľkosťou približne 40 až 55 mm, bez známok plesní alebo mechanického poškodenia. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Menšie hľuzy vytvoria menej stoniek a nižšiu násadu, príliš veľké zase zbytočne vyčerpávajú rastlinu.

Krájanie hľúz

Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Väčšie kusy možno rozrezať, ale rezy je potrebné pred výsadbou nechať zaschnúť, aby v pôde nehnili. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.

Predklíčenie sadbových zemiakov

Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Najlepšie odrody zemiakov, aby sme mali úrodu zemiakov čo najskôr a čo najlepšiu, musíme sadbové zemiaky nechať správne naklíčiť. Predklíčenie prebieha pri vyššej teplote 10 - 18 °C na svetle 3 - 4 týždne. Hľuzy nechajte približne 4 - 6 týždňov pred sadením pri teplote okolo 8 - 12 °C, neskôr s prístupom svetla. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Pred samotnou výsadbou zemiakov je nutné nechať hľuzy predklíčiť. Tento proces trvá približne 2 - 3 týždne. Účelom je vytvoriť krátke, silné, zafarbené klíčky, ktoré môžu (ako mierne zasypané hľuzy) i zakoreňovať. Ak vysadíme nenaklíčené zemiaky, klíčenie v chladnej pôde bude pomalšie. Debničku dáme na svetlé (aj slnečné) miesto, s teplotou o trochu nižšou, ako je izbová (svetlá chodba, veranda, zasklený balkón, v zimná záhrada a pod.). Svetlo je dôležité preto, aby sa klíčky sfarbili. Biele sorty zemiakov majú mať zelené klíčky, červené sorty budú mať klíčky hnedozelené.

Príprava Pôdy

Príprava pôdy na sadenie zemiakov je kľúčom k dobrej úrode. Zemiaky najlepšie rastú v kypré, vzdušnej a na živiny bohatej pôde, ideálne hlinitopiesčitej. Zemiaky potrebujú pôdu s dostatkom humusu. Ťažká a mokrá pôda vedie k hnilobe hľúz, preto je dôležité, aby dobre vsakovala vodu. Na jeseň sa pôda zryje nahrubo a na jar znovu nakyprí a urovná. Zemiaky nepatria na rovnaké miesto každý rok. Minimálny odstup je štyri roky, inak rastie tlak chorôb aj škodcov, najmä drôtovcov či chrastavosti. Na tom istom stanovišti zemiaky pestujeme až po štyroch rokoch. Pri opakovanom pestovaní viac rokov po sebe hrozí totiž nebezpečenstvo uchovávania zárodkov plesňových a bakteriálnych chorôb v pôde.

Hnojenie pôdy

Zemiaky sú náročné na živiny. Ak ste do pôdy na jeseň nezapracovali maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost, urobte tak pred vysádzaním. Pozemok pod zemiaky vyhnojíme skoro na jeseň maštaľným hnojom (vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom), lepšie kompostom, resp. zeleným hnojením (repka, horčica). Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1 m² pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1 m²) a draselnej soli (30 g na 1 m²). Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1 m², dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom. Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m² pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku). Zemiaky reagujú na organické hnojenie veľmi dobre, ale vždy patrí do pôdy ešte pred zimou. Na jar už môžete použiť len kompost alebo primerané dávky priemyselných hnojív. Najlepšie je používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Môžete použiť organické hnojivá (napr. kompost, hnoj) alebo priemyselné hnojivá určené priamo na zemiaky. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov.

Odporúčané dávky hnojív:

Načasovanie Výsadby

Kedy sadiť zemiaky patrí medzi najčastejšie otázky záhradkárov. Presný termín sa líši podľa oblasti a počasia, no základné pravidlo zostáva rovnaké: pôda musí byť prehriata minimálne na 7 °C a nesmie byť premokrená. Príliš studená pôda spomaľuje klíčenie a zvyšuje riziko hniloby sadby, zatiaľ čo teplejšia a vzdušná pôda podporí rýchly štart rastu. Optimálna teplota pôdy je okolo 8-10 °C. Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ideálne medzi aprílom a májom. Apríl je hlavný termín sadenia zemiakov, no práve tu vzniká najviac chýb. Apríl je pre zemiaky rozhodujúci. Pôda sa prehrieva, vlhkosť je ešte dostupná a rastliny majú šancu rýchlo začať rásť.

Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny, čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. Jarné mráziky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Doba vzchádzania je 3 - 5 týždňov po vysadení. Záhradkár podľa možnosti boja proti mrazom sám volí termín výsadby. Prevažne však sadí skoro (v marci) a riskuje (riziko znížime prekrytím netkanou textíliou).

Všeobecné termíny výsadby sa zvyčajne držia týchto intervalov:

• Veľmi skoré odrody: od polovice marca.
• Skoré odrody: od konca marca do začiatku apríla.
• Poloskoré či neskoré odrody: počas apríla až do polovice mája.

Vo vyšších polohách počítajte s posunom o jeden až tri týždne. Vo všeobecnosti teda platí, že čím chladnejšia oblasť, tým neskôr je vhodné zemiaky sadiť. S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.

Stredne neskoré odrody vysádzame v júni až júli do ľahšej až stredne ťažkej, hlinito-piesočnatej, dobre prekyprenej pôdy s dostatkom humusu. Neskoré odrody zemiakov vysádzame po zbere zelenín s krátkym vegetačným obdobím, ktoré poslúžili ako predplodina a zanechávajú pôdu v dobrom stave. Sú to najmä hlávkový šalát a skoré odrody hrachu, kalerábu či kelu. V Listine registrovaných odrôd nájdeme stredne neskoré odrody, ako sú ‘Désirée’, ‘Raja’, ‘Marena’, ‘Markies’ a ‘Jelly’, vhodné na pestovanie v záhradkách.

Výsadba Zemiakov: Postupy a Metódy

Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Postup sadenia zemiakov je jednoduchý, ale treba ho dodržať presne. Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.

Tradičná Výsadba do Zeme

Pripraviť si však treba aj zemiaky. Optimálne rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy). Ideálne vzdialenosti sú 30-35 cm medzi hľuzami a približne 60-75 cm medzi jednotlivými riadkami, aby mali rastliny dostatok priestoru. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm.

Postup výsadby zemiakov:

1. Vytvorte rovné, dostatočne hlboké brázdy - zvyčajne 8 až 10 cm pre skoré odrody a 10 až 12 cm pre neskoré, aby hľuzy mali stabilné podmienky a neboli vystavené svetlu, ktoré spôsobuje zelenanie a tvorbu solanínu.
2. Na dno brázdy pridajte hrsť kvalitného kompostu alebo uleželého hnoja, čím dodáte štartovacie živiny, ktoré podporia tvorbu koreňov a prvých hľúz.
3. Hľuzy ukladajte klíčkami nahor a jemne ich pritlačte do pôdy, aby mali dobrý kontakt so zeminou a nevysychali; naklíčené zemiaky naštartujú rast rýchlejšie.
4. Zasypte kyprou zeminou, zarovnajte povrch a jemne utlačte, aby sa vlhkosť držala pri hľuzách, ale zároveň pôda nestratila schopnosť dýchať.

Zemiaky sadíme do pôdy, ktorej teplota by nemala mať menej ako 6 stupňov Celzia. Do motykou vyhĺbených brázd ich vysádzame do sponu 25 až 30 x 60 až 75 cm a do hĺbky 8 až 10 cm. Potom brázdy z oboch strán prihrnieme tak, aby sme na povrchu vytvorili nízky kopček pôdy. Pôdu pred sadením dôkladne prekyprite. Kľúčové je, aby bola kyprá do hĺbky, bez hrúd a mierne vlhká. Tu robí chybu veľa záhradkárov. Zemiaky sa nesadia hlboko. Hľuza patrí približne 5 cm pod povrch pôdy. Po zasadení sa však nad ňu nahrnie vrstva pôdy - ideálne 10 až 15 cm. Ak sadíte príliš hlboko, rastlina sa zbytočne vysilí a vzchádzanie sa oneskorí. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Sadenie zemiakov nie je žiadna veda.

Alternatívne Metódy Pestovania

Zemiaky - jednu z najuniverzálnejších a najekonomickejších surovín nemusíte sadiť len do záhrady. Skvelé podmienky ponúka domáci skleník, no pestovať ich môžete aj v rozličných nádobách. Zemiaky môžete vysádzať dokonca aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku. Tradičný spôsob výsadby zemiakov je do zeme, môžete ich však pestovať v rozličných vyvýšených nádobách v záhonoch, kvetináčoch či pestovateľských vreciach.

Sadenie do kompostu alebo slamy

Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.

Sadenie do slamy prináša viacero benefitov. Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní. Pestovanie zemiakov v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. V záhradkách môžeme pestovať zemiaky aj pod čiernou textíliou. Hľuzy vysádzame do otvorov v tvare „T“ 30 x 30 cm. Kultivácia odpadá.

Starostlivosť o Zemiaky Počas Vegetácie

Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti.

Zálievka a Vlhkosť Pôdy

Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zalievanie počas tvorby hľúz je najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. Dbajte na to, aby pôda bola rovnomerne vlhká, ale nie premočená. Voda by mala prenikať do hĺbky, ale nikdy by nemala stáť pri koreňoch, pretože dlhodobé premokrenie vedie k hnilobe a chorobám.

Hrobkovanie (Kopcovanie)

Hrobkovanie je kľúčová časť starostlivosti o zemiaky, pretože vytvára vyššiu vrstvu pôdy okolo rastlín, chráni hľuzy pred svetlom, bráni ich zazelenaniu a podporuje ďalší rast. Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek. Vykonáva sa zvyčajne dvakrát až trikrát počas sezóny - prvýkrát v momente, keď rastliny dorastú približne 15 až 20 cm, a potom podľa potreby znova. S okopávaním začneme až po vzídení vňate, aby sme nepoškodili zakoreňujúce sa a vzchádzajúce klíčky. Okopávanie opakujeme v 7- až 10-dňových intervaloch. Keď vňať dosiahne výšku asi 10 cm, zemiaky prvýkrát nakopcujeme a zopakujeme to pri výške 20 cm. Posledný zásah robíme do doby, nasadzovania hľúz, aby sme tieto nepoškodili. Nízke nahrnutie hrobkov často spôsobuje, že rastom sa nové hľuzy vytláčajú na povrch pôdy, zozelenajú a nie sú vhodné na konzum a sú ľahšie napádané plesňou zemiakovou. Pri oboch metódach výsadby (do kompostu alebo slamy) je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu, akonáhle dosiahnu výšku cca 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý. Najlepší čas na hrobkovanie je po daždi alebo zálievke - pôda je vláčna a lepšie sa s ňou pracuje bez poškodenia mladých rastlín.

Ochrana pred Škodcami a Chorobami

Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby.

Škodcovia

Najčastejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny a používajte biologické prostriedky alebo ručne odstráňte škodcov. V malých záhradách sa mandelinky zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.

Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.

Choroby

Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Choroba chrastavitosť je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.

Zber a Skladovanie Zemiakov

Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.

• Rané zemiaky: Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. V prípade takzvaných nových zemiakov (malé s jemnou šupkou) môžete so zberom začať 2 - 3 týždne po tom, ako rastliny odkvitnú.
• Neskoré zemiaky: Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. Väčšie zemiaky zbierajte 2 - 3 týždne po odumretí lístia (viditeľne zožltne a zhnedne).

Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.

Skladovanie Zemiakov

Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek. Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé a vlhké zároveň. Dopestované zemiaky z neskorej výsadby zberáme na jeseň, pri vhodnom počasí. Na ich zimné uskladnenie je potrebné mať k dispozícii chladnú vetrateľnú tmavú miestnosť, v ktorej nie sú veľké výkyvy teplôt a kde môžeme udržať vlhkosť vzduchu okolo 85 až 95 %. Cez túto miestnosť nesmie viesť kúrenie. V zimnom období by sa teplota v nej mala pohybovať okolo 3 až 5 °C. Zemiaky uskladňujeme v debničkách alebo prepravkách. Pri poklese teploty na 2 °C okná v miestnosti uzavrieme a otvoríme ich, až keď sa zasa oteplí. Vlhkosť vzduchu môžeme udržovať pravidelným kropením podlahy. Stav hľúz je potrebné priebežne kontrolovať a nahnité odstrániť. Nové alebo skoré zemiaky patria k odrodám, kde je viac vody, ako škrobu, preto ich treba čím skôr skonzumovať.

Jesenná Výsadba Zemiakov

Jesenná výsadba zemiakov nie je u nás úplne bežná, ale v teplejších a chránených oblastiach môže byť veľmi rozumnou voľbou. Sádzajú sa väčšinou v októbri, keď má pôda ešte dostatok tepla a prirodzenej vlahy. Kľúčové je vybrať odolné odrody a sadbu chrániť pred mrazom, napríklad silnejším nahrnutím pôdy alebo mulčom.

Čo vám môže jesenné sadenie priniesť?

• Výrazne skoršiu úrodu než pri jarnom sadení, niekedy aj o niekoľko týždňov.
• Menej škodcov a chorôb, pretože väčšina prezimujúcich škodcov ešte nie je aktívna.
• Lepšie prevlhčenú pôdu, ktorá uľahčuje zakorenenie a štart rastu.

Časté Chyby pri Pestovaní Zemiakov a Ako sa Im Vyhnúť

• Mokrá a ťažká pôda - zadržiava príliš veľa vody, čo často vedie k hnilobe hľúz a spomaleniu rastu. Zemiaky potrebujú vzdušnejšiu, dobre priepustnú zeminu.
• Sadba bez naklíčenia - hľuzy štartujú pomalšie a k úrode sa dostanete neskôr. Naklíčené zemiaky majú rýchlejší nástup a lepšie odolávajú chorobám.
• Príliš malé rozostupy - rastliny si konkurujú o živiny, svetlo aj priestor, čo vedie k výrazne nižšej úrode a menším zemiakom.
• Slabé alebo žiadne hrobkovanie - hľuzy sa môžu dostať na svetlo a zazelenajú vplyvom solanínu, v dôsledku čoho nie sú jedlé ani bezpečné na konzumáciu.

Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Dodržiavaním týchto tipov a pravidelného sledovania rastlín môžete dosiahnuť bohatú úrodu chutných zemiakov.

tags: #druhe #sadenie #zemiakov