Pestovanie a rez egrešov

Egreše (Grossularia uva-crispa) patria medzi obľúbené ovocie, ktoré si nachádza svoje miesto v mnohých záhradách vďaka svojej sladkokyslej chuti a obsahu vitamínov. Sú vhodné na prípravu džemov, štiav, ale aj na priamu konzumáciu. Pestovateľské nároky egrešov sú v mnohom podobné ako pri ríbezliach.

Odrody egrešov

Pomologicky sa kultivary egrešov rozdeľujú podľa farby plodov na:

• červené
• žlté
• zelené
• biele

Základné tvary plodov sú rozličné: guľovitý, vajcovitý až hranatý.

Podmienky pre pestovanie

Egreš nie je veľmi náročný na pôdne a podnebné podmienky. Najlepšie sa mu darí vo výhrevných, stredne vysokých polohách a v stredne ťažkých, hlinitých, vlhkých pôdach s dostatočným obsahom humusu. Dobre znáša suché oblasti, zhoršuje sa však jeho úrodnosť. Znáša polotieň, ale optimálne je pestovanie na svetlých stanovištiach s ľahkým pritienením. Plné slnko mu príliš nevyhovuje.

Najviac vlahy si vyžaduje v období intenzívneho rastu a nasadzovania a dozrievania plodov. Pôda by mala byť dobre priepustná, humózna a dostatočne vlhká, ale nesmie byť príliš premokrená.

Egrešové kríky sa zvyčajne pestujú v lokalitách s priemernou ročnou teplotou 7 až 9 °C. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu okolo rastlín, čo pomáha predchádzať plesňovým ochoreniam, ako je múčnatka.

Výsadba egrešov

Egreš vysádzame ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované rastliny je možné vysádzať na jar aj na jeseň.

Výsadba kríkových egrešov

Sadenice kríčkových egrešov vysádzame do sponu 2 x 2 m, pri pásovej výsadbe do sponu 2 x 1 m. Kríky sadíme o niečo hlbšie, ako rástli v škôlke, aby sme podporili tvorbu bohatého koreňového systému a zabezpečili lepšiu stabilitu.

Po výsadbe skrátime výhony na dva až štyri púčiky (alebo 1-2 púčiky), tie slabé odstránime celé hneď pri zemi.

Výsadba stromčekovitých egrešov

Výhodnejšie je pestovanie stromčekovitých tvarov egreša. Stromčeky na podpníku sadíme do sponu 2 x 1 m (sadence s kmienkom vysokým 0,9 - 1,1 m). Mladé stromčeky pripevníme ku kolíku, ktorý siaha nad korunku, aby sa zabránilo ich zlomeniu či vyvráteniu v dôsledku vetra. Miesto kolíkov je možné použiť pozinkovaný drôt. Pri neskoršej, zvyčajne veľkej násade plodov, môžeme vyviazať ku kolíku aj jednotlivé konáre.

Samotný stromček sadíme tak hlboko, ako rástol v škôlke. K stromčekovitému egrešu nezabudneme upevniť oporu, ktorá bude končiť až nad miestom vrúbľovania.

Po zasadení necháme zeminu nakyprenú, aby sa v okolí nezachytávala voda či sneh.

Rez a tvarovanie egrešov

Pravidelný rez je kľúčový pre zdravý rast a bohatú úrodu egrešov. Rez sa líši pri kríkovej a stromkovej forme rastliny.

Rez kríkových egrešov

Po výsadbe

Po výsadbe kríka (na jar ihneď, pri jesenných výsadbách čakáme až do jari) skrátime výhony na dva až štyri púčiky. Slabé výhony odstránime celé hneď pri zemi.

Druhý rok po výsadbe

V druhom roku po výsadbe ponecháme štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátime zhruba o tretinu (alebo o 1/3 až 1/4 na vnútorný púčik do jednej roviny). Ostatné slabšie výhonky odstránime.

Tretí rok a neskôr

V treťom roku skrátime najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, a bočné vetvy na tri až päť očiek.

Pri ďalšom pestovaní dbáme o to, aby ker zostal riedky a nezahusťoval sa. Preto začiatkom leta (spravidla druhého roku) odstraňujeme všetky nové výmladky, ktoré nepotrebujeme na doplnenie kra.

Previsnuté konáre kríčkových egrešov pestovaných v pásoch je vhodné zdvihnúť silnejším drôtom alebo tyčami.

Rez stromčekovitých egrešov

Po výsadbe

Po výsadbe stromčeka (na jar ihneď, pri jesenných výsadbách čakáme až do jari) skrátime výhony na tri až štyri púčiky/očká.

Druhý rok po výsadbe

V druhom roku po výsadbe vyberieme päť až sedem (alebo päť až sedem) základných vetiev a skrátime ich o 1/3 (alebo o 1/3 až 1/4 na vnútorný púčik do jednej roviny). Tieto budú tvoriť základ korunky.

Ďalšie roky

V nasledujúcich rokoch stromčeka odstránime výhony vyrastajúce zo stredu korunky a zároveň vetvičky, ktoré stromček príliš zahusťujú. Základné vetvy ponecháme na dĺžku ôsmich až desiatich očiek, bočné na dve až štyri.

S obmenou konárikov (odstraňovaním starých a nahradzovaním novými) pri stromčekoch zvyčajne začíname v 4. až 6. roku po výsadbe.

Udržiavací a omladzovací rez

Tento omladzovací rez vykonávame až po štyroch/šiestich rokoch. Cieľom je zabrániť zostarnutiu a poklesu úrod.

Pri starších, vyrastených kríkoch sa rez zameriava na zabezpečenie dostatočnej priedušnosti, cirkulácie vzduchu a dostatku svetla pre celý ker. Na tento rez je vhodným obdobím stred zimy, počas suchých dní, aby sa zabránilo plesneniu čerstvo orezaných výhonov. Staršie vetvy sa odstrihnú a ostatné skrátia na dĺžku cca dvoch tretín. Nízko položené a spadnuté vetvy sa odstraňujú.

Najrodivejšie sú dvojročné a trojročné výhonky. Udržiavací rez na jar odstraňuje najstaršie výhonky (staršie než štyri roky). Ak je dostatok dvojročných a trojročných výhonkov, odstránia sa aj slabé ročné konáre.

Letný rez (august) sa vykonáva na presvetlenie koruny, odstránenie suchých a poškodených výhonkov, ako aj mladých konárov, s cieľom zachovať tvar koruny a uľahčiť zber plodov. Zároveň slúži ako prevencia pred množením hubových chorôb.

Hnojenie

Hnojenie je v prípade egrešov veľmi dôležité, ovplyvňuje rast, plodnosť, vitalitu aj životnosť rastliny. Hnojíme každý rok na jar a v čase pred kvitnutím. Najlepšou voľbou sa ukazuje Cererit alebo NPK.

Pri náznakoch poškodenia listov nezabudneme dodávať draslík, najlepšie v marci, pomocou síranu draselného.

Na konci zimy je vhodné aplikovať organické hnojivo pre podporu rastu mladých rastlín v období vegetácie. Egreše neobľubujú veľké množstvo dusíka, môže oslabiť ich rast.

Pri tomto spôsobe pestovania (napr. v systémoch ako Bojnický) majú rastliny zvýšenú potrebu vody a živín.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Medzi najznámejšie a najčastejšie choroby egrešov patrí múčnatka americká (padlí americké), ktorá spôsobuje plesnivenie plodov a listov, opad plodov a celkové chradnutie rastliny. Ako prvú pomoc sa odporúča opakovaný postrek prípravkom Bioton. Pri napadnutí rastliny múčnatkou sa obmedzuje hnojenie a je dôležité vystrihnúť všetky poškodené časti rastlín.

Zelené húsenice pilatky egrešovej ožierajú listy; ľahko sa ich zbavíme postrekom bežne dostupných pesticídov.

Medzi ďalších bežných škodcov patria vošky, molice, roztoče a puklice. Tých sa dá zbaviť postrekom prípravkov ako Pirimor, Mospilan, alebo ekologickými prostriedkami na báze cesnaku a mydla.

Žltozelené sfarbenie listov a ich postupné opadávanie môže spôsobiť aj antraknóza egrešov.

Vtáctvo patrí tiež medzi škodcov.

Najvhodnejším spôsobom ochrany je zamulčovanie kríka či stromčeka kompostom, opadaným listím, alebo drvenými vetvami.

Populárne odrody egrešov

Medzi populárne odrody patria:

• Žlté: 'Hinnonmaki Gelb' (vysoká odolnosť, chutné plody), 'Invicta' (žltozelená šupka, stredné žilkovanie), 'Mucurines' (zelený, atraktívny vzhľad, veľké plody).
• Biele: 'Invicta' (radí sa medzi najnovšie a progresívne odrody).
• Zelené: 'Mucurines' (atraktívny vzhľad, chutné plody úctyhodnej veľkosti), 'Prima'.
• Červené: 'Hinnonmaki Rot' (stredne skorá odroda), 'Kamenar' (sladká chuť), 'Niesluchowski' (veľké červené plody, dobrá chuť).

Existujú aj odrody bez tŕňov, napríklad 'Spinefree' (stredne neskorá, bez tŕnia, výnosná).

Rozmnožovanie

Egreš sa ľahko vegetatívne rozmnožuje. Možno ho množiť odrezkami alebo potápaním.

• Potápanie: V strede leta ohneme požadované vetvy na zem, prichytíme ich svorkou alebo kameňom a zakryjeme zeminou.
• Odrezky: Odrezky sa vytvárajú v zime alebo skoro na jar, mimo obdobia vegetácie.

Praktické rady a systémy pestovania

Bojnický systém

Spočíva v pestovaní 2 až 3 stromčekov na jednom mieste s rôznymi výškami naštepenia korunky. Prináša atraktívny priestorový efekt a umožňuje dopestovať vyššiu úrodu na menšej ploche. Môže sa kombinovať aj slabšie rastúca odroda v tvare kra s 1-2 stromčekmi rôznej výšky korunky.

Borminský systém

Tento plošný tvar vyžaduje opornú drôtenku s radmi drôtov vzdialenými od seba 40 cm. Kry sa sadia na vzdialenosť 1,2 až 1,5 m asi o 10 cm hlbšie, ako rástli v škôlke, aby sa podporila tvorba bohatého koreňového systému. Po prvom roku sa vyberú päť najpevnejších výhonkov, vejárovito upevnia k drôtenke a jemne skrátia. Ostatné sa odstránia od bázy. V následných rokoch sa predlžujúce výhonky skracujú asi o tretinu a bočné výhonky za 1. až 2. púčikom. Postupná náhrada vyrodených výhonkov sa začína od 4. až 5. roku.

Rýnsky systém

Ide o plošný tvar pestovaný pri drôtenke, podobne ako pri borminskom systéme. Výhonky sa však nevyväzujú vejárovito, ale vertikálne. Výsadbový spon je 0,8 až 1 m. Na jednom kre sa nechajú len tri hlavné výhonky, ostatné sa priebežne odstraňujú. Obmena výhonkov začína po 4. až 5. roku.

Štíhle vreteno

Vyžaduje opornú drôtenku podobnú ako pri jabloniach (drôty v rôznych výškach). Používajú sa kry alebo stromčeky s nízkou výškou štepenia (max. 50 cm). Pôda by mala byť riadne vyhnojená. Výpestky sa sadia na vzdialenosť 50 až 100 cm. Na kre po vysadení sa vyberie najsilnejší rastúci výhonok a ostatné sa odstránia. Pri stromčeku sa ponechá jeden silný terminál a krátke rodivé konáriky. Silné konáre konkurujúce terminálu sa odstraňujú.

Udržiavanie tvaru spočíva v každoročnej výmene bočných konárikov. Potreba zimného rezu takmer odpadá, odstraňujú sa iba mechanicky poškodené, namrznuté alebo choré konáre. Celková výška vretien sa udržiava do 2,2 m.

Pri pestovaní egrešov je dôležité dodržiavať základné tipy a pravidelnú starostlivosť, aby sa dosiahla bohatá úroda. Egreše zvyčajne začínajú plodiť 2 až 3 roky po výsadbe a dozrievajú v lete, od júna do augusta.

tags: #egrese #pestovanie #rez