Výzvy v oblasti ochrany rastlín a biodiverzity
Európska únia čelí viacerým výzvam v oblasti ochrany genofondu kultúrnych druhov rastlín a celkovej biodiverzity. Jednou z hlavných príčin úbytku biodiverzity sú invázne nepôvodné druhy, ktoré predstavujú hrozbu na celoeurópskej úrovni.
Invázne nepôvodné druhy ako hrozba pre biodiverzitu
Invázne nepôvodné druhy sú rastliny a živočíchy, ktoré sa v dôsledku ľudského zásahu dostanú do prírodného prostredia, kde sa bežne nenachádzajú. Tieto druhy môžu spôsobiť lokálne vyhynutie pôvodných druhov, zmeniť fungovanie celých ekosystémov a ohroziť ich schopnosť poskytovať cenné služby. Majú tiež významný hospodársky dosah, keďže znižujú výnosy v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a rybolove. Príkladom je americká medúza druhu Mnemiopsis leidyi v Čiernom mori, ktorá spôsobila prudký pokles komerčných populácií rýb.
V európskom životnom prostredí sa vyskytuje najmenej 12 000 nepôvodných druhov, z ktorých 10 - 15 % je invazívnych. Európska komisia podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosti v oblasti prevencie a manažmentu inváznych nepôvodných druhov. Nariadenie č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov vyžaduje od členských štátov identifikáciu a riadenie prienikových ciest, ktorými sa tieto druhy zavliekajú a šíria.
Prienikové cesty a ich riadenie
Veľký podiel inváznych nepôvodných druhov sa do Únie dostane neúmyselne. Medzi príklady takýchto prienikových ciest patria:
- Živé organizmy prepravované v balastovej vode a sedimentoch lodí.
- Rybolovné zariadenia pri plavbách rybárov do zahraničia.
- Kontajnery používané v medzinárodnom obchode.
- Škodcovia na predávaných rastlinách alebo dreve, ktorí ostanú nepovšimnutí.
Napriek pokroku v identifikácii prioritných prienikových ciest vykonávanie nariadenia vo väčšine členských štátov zaostáva.
Regulácia prípravkov na ochranu rastlín a jej dôsledky
Poľnohospodári v Európskej únii čelia problémom s nedostatkom účinných prípravkov na ochranu rastlín kvôli európskym zákazom. Z pôvodného počtu 1 465 prípravkov je zakázaných celkovo 974. Tieto obmedzenia oslabujú plodiny, zvyšujú ich náchylnosť na škodcov, plesne a buriny, čo následne znižuje výnosy.
Kvôli zákazom sa škodcovia, buriny alebo plesne stávajú odolnejšími voči zvyšným povoleným látkam, čo si vyžaduje častejšie opakovanie postrekov. Kým v minulosti stačili dva až tri postreky za sezónu, dnes je to až osemkrát. Český minister poľnohospodárstva preto požiadal Európsku komisiu o zabezpečenie alternatívnej náhrady pri zákaze účinnej látky alebo o predĺženie prechodného obdobia pre používanie doterajších látok.
Legislatíva a stratégie EÚ pre biodiverzitu
Európska únia prijala viaceré legislatívne nástroje a stratégie na ochranu biodiverzity a genofondu kultúrnych druhov rastlín.
Kľúčové nariadenia a smernice
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.
- Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1141 z 13. júla 2016, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie.
- Smernica o biotopoch (ochrana prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín v EÚ od roku 1992).
- Smernica o vtákoch (ochrana prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín v EÚ od roku 1992).
V súčasnosti je na zozname druhov vzbudzujúcich obavy Únie 66 druhov, ktoré predstavujú riziko na celoeurópskej úrovni. Medzi rastliny patrí napríklad eichhornia nafúknutá a medzi živočíchy napríklad ázijský sršeň alebo medvedík čistotný.
Stratégie pre biodiverzitu
Európska komisia navrhne komplexný zákon o obnove prírody so záväznými cieľmi v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Cieľom je zvýšiť odolnosť životného prostredia a obnoviť rôzne ekosystémy do roku 2050, s medzinárodnými cieľmi do roku 2030.
V roku 2010 EÚ prijala stratégiu biodiverzity do roku 2020. Hoci sa dosiahol pokrok v ochrane druhov a biotopov, tieto iniciatívy nie sú dostatočné na kompenzáciu negatívneho trendu.
Nová stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2030, úzko súvisiaca so stratégiou „Z farmy na stôl“ (Farm to Fork Strategy), sa zameria na sieť chránených oblastí na pevnine a na mori a na obnovu poškodených systémov.
Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Chránené oblasti
Iniciatívy na podporu biodiverzity
- Iniciatíva EÚ pre opeľovače: Zameraná na riešenie poklesu opeľovačov v EÚ a ich ochranu.
- Sieť morských oblastí Natura 2000: Rozšírenie chránených morských oblastí.
Európsky parlament vyzval k ambicióznej stratégii na zachovanie biodiverzity do roku 2030, ktorá by sa zamerala na riešenie hlavných dôvodov straty biodiverzity a stanovila záväzné ciele, vrátane zníženia používania pesticídov o polovicu a zvýšenia podielu ekologických poľnohospodárskych produktov.
Nové genómové techniky (NGT) a ich regulácia
V decembri 2025 sa Európska únia posunula k zásadnej zmene pravidiel pre rastliny vyšľachtené pomocou nových genómových techník (NGT). Návrh smeruje k uvoľneniu pravidiel pre väčšinu GMO rastlín, ktoré by už nemuseli podliehať povinnému hodnoteniu rizík, označovaniu či plnej vysledovateľnosti.
Rozdelenie rastlín NGT do kategórií
Základom kompromisu je rozdelenie rastlín získaných z NGT do dvoch kategórií:
- NGT 1: Rastliny vzniknuté cielenou mutagenézou, ktoré sú neodlíšiteľné od konvenčne vyšľachtených odrôd. Pre tieto rastliny má platiť zjednodušený režim uvádzania na trh.
Podporovatelia dohody argumentujú, že tieto rastliny by mohli znížiť potrebu pesticídov a hnojív, stabilizovať úrodu a priniesť nutrične hodnotnejšie potraviny.
Kritika a obavy
Environmentálne organizácie a odporcovia GMO vnímajú túto dereguláciu ako ohrozenie práv spotrebiteľov, ktorí sa nemusia dozvedieť, či konzumujú geneticky modifikované potraviny. Spochybňujú tvrdenie o bezpečnosti nových GMO a obávajú sa posilnenia vplyvu biotechnologických korporácií.
Slovensko sa v tomto spore zaradilo medzi krajiny s opatrnejším postojom, čím signalizuje, že návrh považuje za nedostatočne podložený a stavia sa na stranu ochrany zdravia a životného prostredia.
