Pestovanie fazule: Kompletný sprievodca

Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. Už dávne staroveké civilizácie nedali dopustiť na jej výživovú hodnotu a blahodárne účinky. Fazuľa je neoddeliteľnou súčasťou kuchyne po celom svete a pre jednoduchú starostlivosť taktiež obľúbenou plodinou na pestovanie. Nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke!

Charakteristika a pôvod fazule

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach Južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. V Číne bola známa už dávno pred naším letopočtom, kde sa používala nielen ako potravina, ale aj ako kozmetika. V Rusku sa objavila až v 18. storočí a bola nazývaná „francúzsky bob“.

Fazuľa je bylinná rastlina, ktorá dorastá až do 2 metrov a má koreňový rozvetvený hlavný koreň. Stonka môže byť v závislosti od odrody kučeravá alebo rovná, vysoko rozvetvená alebo zriedka chlpatá. Listy sú párové a perovité, trojpočetné, srdcovité alebo špicaté. Kvety sú racemózne súkvetia červenej, bielej alebo fialovej farby, skryté v pazuchách listov. Plody sú struky od 2 do 8, majú tvar valca alebo oválneho tvaru, sú sploštené alebo objemné, 5-20 cm dlhé a 1,5-2 cm široké. Semená pripomínajú tvar elipsy, sú veľké 0,5 - 1,5 cm a sú biele, čierne, pestré alebo škvrnité, mozaikové alebo škvrnité.

Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac.

Nutričný význam fazule

Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Fazuľa sa dá klasifikovať ako strategický produkt, pretože svojím chemickým zložením je blízka rybám alebo mäsu a môže ich v extrémnych podmienkach nahradiť. Jej bielkovina je asimilovaná ľuďmi o viac ako 75%, pričom pôsobí ako energia a stavebný materiál v tele. Počas tepelnej úpravy fazuľa takmer nestráca svoje užitočné vlastnosti, zachováva si až 70% vitamínov a 80% minerálov. Fazuľa nie je iba potravinárskou plodinou, používa sa aj v úradnom a ľudovom liečiteľstve na liečbu mnohých chorôb.

Typy a odrody fazule

Existuje asi 200 druhov a odrôd fazule. Najbežnejšia je fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris), nazývaná aj fazuľa záhradná. Rozlišujeme predovšetkým dva hlavné varianty:

• Kríčková fazuľa: Rastie kompaktne, bez potreby opory. Jej vegetačné obdobie je kratšie a zber je často jednorazový, nakoľko struky dozrievajú súčasne. Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými alebo žltými luskami. Medzi skoré a výnosné kríčkové odrody patria 'Ropný kráľ' (špargľová, bez vlákien), 'Sachs 615' (sladká, odolná voči chorobám), 'Nagano' (špargľová), 'Inga' (trpaslík, odolná, výnosná) a 'Bona' (cukrová). Na vyšší výnos sú vhodné odrody 'Poznámka', 'Fatima', 'Popoluška'. Kríčková fazuľa je vhodná na pestovanie aj v kvetináči.
• Popínavá (ťahavá) fazuľa: Potrebuje oporu, ako sú mreže, kolíky, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Zaberá menej plochy, ale rastie do značnej výšky a jej zber je rozložený na dlhší čas. Patrí sem napríklad fazuľa šarlátová, ktorá sa často pestuje ako okrasná pre svoje sýto červené kvety, no jej semená sú jedlé. Tiež sa sem radí Vigna (čínska fazuľa), ktorá je ľahko stráviteľná, bohatá na mikro a makro prvky a je odolná voči mrazu a suchu.

Populárne odrody a ich charakteristiky

• Fazuľa Pinto: V preklade zo španielčiny znamená „maľovaná“. Po uvarení má najjemnejšiu chuť. Používa sa do polievok, burritos a čili. Je dobrým zdrojom rastlinných bielkovín a pomáha znižovať hladinu cholesterolu.
• Fazuľa Kidney (Kindi): Pôvodom z Peru, má hrubú šupku, preto ju treba pred varením namočiť. Výborne sa hodí s ryžou, do šalátov a dusených jedál.
• Fazuľa Sidun: Plochá fazuľa fialovo-bielej farby. Zaujímavosťou je, že sa používa v boji proti zemiakovému chrobákovi Colorado, ktorý ju neznáša.
• Veľká biela fazuľa: Nenáročná na starostlivosť, prispôsobivá klimatickým podmienkam. Populárne odrody sú 'Chali', 'Čierne oko', 'Námorníctvo', 'Moskovská biela'.
• Červená fazuľa: Bohatá na bielkoviny, vlákninu a stopové prvky. Priaznivo pôsobí na kardiovaskulárny systém, pokožku a obličky.
• Hnedá fazuľa: Patrí k škrupinovým odrodám fazule. Je prospešná pre telo a je vynikajúca na obedy, večere alebo ako koláčová náplň.
• Žltá fazuľa: Jemná, musí sa namáčať pred varením.
• Škvrnitá fazuľa: Tradičná veľkozrnná odroda určená na vylupovanie (na suché zrno). Má atraktívnu veľkosť a sfarbenie semien (biela, krémová, červená, hnedá). Má výraznú, mierne orieškovú chuť a dobre nasáva chute korenín a vývaru.

Príprava pôdy a výber stanoviska

Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné a teplé stanovisko, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča. Ideálne miesto na pestovanie je slnečné stanovisko chránené pred vetrom, s prístupom k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne.

Pre fazuľu sú vhodné stredne ťažké, kypré, hlinito-piesčité alebo piesočnato-hlinité pôdy s pH 6 - 7. Pôda by mala byť dobre priepustná, vzdušná a nie príliš premokrená, bohatá na organické látky. Kyslé a ťažké ílovité pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné, rovnako ako príliš pieskovité pôdy.

Príprava pôdy: Na jeseň je potrebné pôdu poriadne prekypriť a na jar, pred výsadbou, ju upraviť rotavátorom. Následne je vhodné zapracovať draselnú soľ, liadok a superfosfát. Pred výsevom môžete do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby ste obohatili pôdu o živiny.

Kompostová priekopa: Dômyselnou technikou na podporu rastu je vytvorenie kompostovej priekopy. Vykopte priekopu hlbokú asi 30 cm, kde bude fazuľa rásť. Naplňte ju kuchynským odpadom a kompostom, navrch prikryte listami a potom ju prekryte zeminou.

Osevný postup: Fazuľu zaraďujeme do tretej či štvrtej trate. Nepestujte fazuľu na tom istom mieste skôr ako o 4 roky, aby ste zamedzili šíreniu hubových chorôb a škodcov. Rovnako nepestujte po fazuli iné strukoviny ani cibuľu. Vhodnými susedmi sú jahody, zemiaky, mrkva, kukurica či uhorky.

Výsev a sadenie fazule

S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo. Je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy po tom, ako pominú posledné mrazy a pôda sa zohreje aspoň na 10-12 °C, ideálne na teplotu okolo 15 °C. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne od konca apríla do polovice mája, prípadne až do polovice júna, ak teplota pôdy neklesá pod 10 °C. Postupným výsevom až do konca júna môžete predĺžiť dobu zberu.

Príprava semien

Pred sadením odporúčame semená na 12 hodín namočiť do vlažnej vody, čo podporí ich klíčenie. Pred zasadením do zeme môžete fazuľu zaliať horúcou vodou (asi 70 stupňov) a nechať 10 minút lúhovať. Vždy vyberajte iba nepoškodené semená.

Hĺbka a vzdialenosť výsevu

Semená sa vysádzajú priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Dôležitá je hĺbka siatia: 4 až 7 cm u kríčkovej fazule, 6 - 8 cm u tyčkovej fazule.

• Kríčkové odrody: Vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm, alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok, alebo po jednom s rozostupom 5 až 8 cm v riadku.
• Popínavé (ťahavé) odrody: Vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Pre popínavú fazuľu semená nasaďte do kopčekov 15 - 25 cm od seba. Vysievajte dve semená do jamky tak, aby boli od seba vzdialené asi 2 cm a 5 cm hlboko (dve na spodku každej bambusovej palice). Keď vyklíčia, prerieďte ich na jednu sadenicu na palicu.

Predpestovanie sadeníc

Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma. Túto aktivitu ocenia aj deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.

Starostlivosť o fazuľu počas vegetácie

Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Hriadku, kde fazuľu pestujete, udržiavajte prekyprenú a odburinenú. Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Pred kvitnutím je vhodné pôdu prihrnúť k rastlinám. Kultivujeme iba do začiatku kvetu, neskorší zásah do porastu zapríčiňuje padanie kvetov a negatívne pôsobí na zdravotný stav.

Zálievka a vzdušná vlhkosť

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte, aby ste predišli striekaniu pôdy na listy, čo môže viesť k chorobám prenášaným pôdou. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Ak chcete zistiť, či rastliny potrebujú vodu, zapichnite prst asi 2,5 cm do pôdy blízko základne rastliny. Ak je pôda suchá, je čas na zalievanie.

Hnojenie

Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Na jeseň je potrebné pôdu obohatiť o draselnú soľ, liadok a superfosfát. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Ak chcete, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Ak pestujete fazuľu v prvej trati, potom prihnojovať nemusíte vôbec. Akonáhle dôjde k tvoreniu kvetov, už rastliny nehnojte.

Opora pre popínavé odrody

Popínavé odrody fazule potrebujú pevnú oporu, po ktorej sa môžu šplhať. Môžete použiť kolíky, mreže, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky. Opory by mali byť vysoké a pevné. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Môžete vytvoriť aj vigvam spojením palíc na vrchu. Priviažte všetky stonky, ktoré sa uvoľnia z opory. Keď odrody dosiahnu vrchol opory, odstrihnite všetky prebytočné výhonky. Fazuľa obyčajná je samoopelivá, ale včely a iné opeľovače môžu pomôcť v tomto procese.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, strapky, slimáky a skočky. Vošky je dôležité po ich objavení čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Na výhonkoch mladých rastlín si rady pochutnajú aj slimáky a slizniaky.

Z chorôb fazuľke hrozí antraknóza a iné hubové ochorenia (napríklad peronospóra). Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Plesňové ochorenia sú bežné, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká.

Prevencia: Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok. Pomôžte predchádzať chorobám tým, že budete udržiavať listy v suchu a zalievať budete pri základni. Taktiež rastliny nesaďte veľmi nahusto a zabezpečte im dostatočnú cirkuláciu vzduchu. Ak je vlhký rok, odporúčame ošetriť fazuľu postrekom proti hubovým chorobám.

Zber fazule

Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov na zrno. Spôsob pestovania sa pritom nelíši, rozdiel je v čase zberu.

Zber zelených strukov (mladá fazuľka)

Kríčkovú fazuľu začnite zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm, približne 50-60 dní po výseve. Semená už majú byť vyvinuté, ale nemajú sa oddeľovať od stien. Popínavá fazuľa sa zbiera priebežne. Zelená fazuľka sa zbiera, keď sú struky mladé a krehké, dlhé cca 20-25 cm. Mali by ľahko praskať a vnútorné semená by mali byť malé, svetlozelené a ešte by nemali byť viditeľné cez struky.

Čas zberu: Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú - tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, ideálne ráno, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov a predĺžili dobu zberu. Čím viac fazule zozbierate, tým viac fazúľ rastliny nasadia.

Fazuľu zberajte jemným potiahnutím každého struku z rastliny alebo jej odlomením na konci rastliny. Pri zbere dávajte pozor, aby ste rastlinu nepoškodili. Pravidelný zber (ideálne každé dva až tri dni) je nevyhnutný, aby sa zabránilo dozrievaniu strukov. Keď sa tak stane, rastliny prestanú kvitnúť a ďalšie struky sa nebudú tvoriť. Po skončení zberu rastliny odrežte až po základňu a kompostujte ich.

Skladovanie: Zelené struky je potrebné skonzumovať do 7 dní a skladovať ich v chladničke. Pre dlhodobejšie skladovanie je vhodné ich blanšírovať a zmraziť.

Zber suchej fazule a semien (pre veľkú hnedú fazuľu)

Ak pestujete fazuľu na zrno alebo na osivo, musíte ju nechať na rastline tak dlho, až kým nevyzerá, že je už dávno po nej. Suchá fazuľa sa zbiera, keď sú struky úplne zrelé a začínajú schnúť. Struky budú v tom období už mierne zosušené a zmenia farbu zo zelenej na žltú a postupne až na hnedú alebo takmer čiernu. Sú na dotyk suché a papierové.

Kľúčový test zrelosti: Zoberte jeden z najsuchších strukov priamo na rastline a potraste ním tesne pri uchu. Ak počujete jasné, ostré a suché HRKOTANIE semien vo vnútri, ako v detskej hrkálke, je to ten správny čas. Je to neklamný znak, že semená sú už tvrdé, suché a oddelené od steny struku. Ak je zvuk tlmený alebo žiadny, semená sú stále mäkké a potrebujú viac času.

Sušenie: Ak je pekné a suché počasie, môžete oberať len jednotlivé suché struky a tie zelené nechať na rastline dozrieť. Ak však hrozí dlhšie obdobie dažďov, je lepšie vytrhnúť celé rastliny a zavesiť ich na suché, vzdušné miesto (povala, garáž, prístrešok), kde struky v bezpečí doschnú.

Lúskanie a dosušenie semien: Keď sú struky úplne suché a krehké, vylúskajte semená. Vylúskané semená ešte nie sú pripravené na uskladnenie! Rozprestrite ich v jednej vrstve na tanier alebo plech a nechajte ich ešte 1-2 týždne presychať na suchom a vzdušnom mieste.

Uskladnenie semien: Dokonale suché semená nasypte do vzduchotesnej nádoby (ideálny je sklenený pohár so závitom) a uskladnite na chladnom, tmavom a suchom mieste. Fazuľa si udrží dobrú klíčivosť 3-4 roky. Na pohár si vždy napíšte odrodu fazule a rok zberu.

Ochrana pred škodcami: Najväčším nepriateľom uskladnenej fazule je zrniarka fazuľová. Jej vajíčka si často prinesiete už z poľa. Pred finálnym uskladnením preto nasypte dokonale suché semená do vrecka a vložte ich na 48 hodín do mrazničky. Mráz spoľahlivo zničí všetky vajíčka a larvy.

Spracovanie a použitie fazule v kuchyni

Fazuľa je v kuchyni všestranná delikatesa. Je dôležité si pamätať, že surovú fazuľu je zakázané konzumovať, obsahuje jedovaté lektíny. Krátka tepelná úprava je nevyhnutnosťou. Varením sa škodlivé látky zničia.

Namočenie fazule: Strakatú aj hnedú fazuľu je vhodné pred varením namočiť do studenej vody (8-12 hodín), aby sa skrátila doba varenia a zrná sa rovnomerne uvarili. Namáčanie pomáha aktivovať procesy, ktoré znižujú obsah látok spôsobujúcich nadúvanie a ťažšie trávenie. Vodu po namáčaní je dobré zliať a fazuľu variť v čerstvej vode, čím sa zaťaženie trávenia ešte viac zníži. Namočené zrná sa varia kratšie a zostávajú jemné, ale nie rozvarené.

Varenie: Po namočení fazuľu varíme v čerstvej vode bez soli, kým nezmäkne, pretože soľ na začiatku varenia môže zrná stvrdnúť. Varenie zvyčajne trvá 45-90 minút podľa veľkosti a stupňa namočenia zŕn. Počas varenia môžeme pridať bobkový list, cesnak, cibuľu či majorán, ktoré zlepšia chuť a podporia trávenie. Solíme až ku koncu, prípadne po dovarení, najmä ak fazuľu ďalej spracovávame v polievke alebo omáčke.

Použitie v kuchyni: Fazuľa je veľmi univerzálna surovina, ktorá sa hodí do polievok, prívarkov, dusených jedál aj šalátov. Výborne sa kombinuje so zeleninou, bylinkami a paradajkovými omáčkami, takže je ideálna do zeleninových ragú a „jedál z jedného hrnca“. Hnedá fazuľa, ktorá patrí k škrupinovým odrodám, je prospešná pre telo a môže sa z nej stať vynikajúci obed, večera alebo koláčová náplň.

Lúskaná fazuľa je bohatá na bielkoviny, vlákninu a minerálne látky, takže výborne zasýti.

Pestovanie fazule v kvetináči alebo na balkóne

Fazuľa nepotrebuje veľa priestoru, vďaka čomu sa dá ľahko dopestovať aj doma v kvetináči alebo na balkóne. Oba druhy fazule, kríčková aj popínavá, sa dajú ľahko dopestovať aj na balkóne. Popínavá odroda dokonca nádherne ozdobí zábradlie, terasu alebo altánok.

Výber kvetináča: Všeobecne platí pravidlo zvoliť objemnejší kvetináč pre pestovanie zeleniny. Mal by mať na dne drenážne otvory. Na 30 cm povrchu vyjde zväčša 9 rastlín. Kríčková fazuľa je vhodná na pestovanie v kvetináči, pokiaľ má dostatočne veľký kvetináč s dobrým odtokom vody.

tags: #fazula #velka #hneda #pestovanie