Slovensky známa ako Fialka voňavá a latinsky ako Viola odorata L., táto rastlinka je neoddeliteľnou súčasťou našej prírody. Kto by nemal radosť a nepotešil by sa z jemnej, krásne voňavej kytičky fialiek? Sú súčasťou piesní, básní a oddávna sa stali symbolom lásky. Milovníci prírody a prechádzok už zistili, že niektoré roky je mimoriadne veľa fialiek, a môžeme vidieť túto krásnu rastlinku v celých fialových a dokonca aj bielych kobercoch.
Možno nám naša príroda našepkáva, že nám túto bylinku treba v tomto roku viac ako v tom predošlom. Fialka voňavá patrí medzi prvé poslov jari a vďaka svojej nízkej výške okolo 15 cm je vhodná do skaliek, pod stromy, na okraje záhonov alebo ako pôdopokryvná rastlina. Je to trváca bylina pôvodná v južnej Európe, oddávna známa ako liečivá. V ľudových názvoch ju nájdeme aj ako fialka či marcová fijalka.
Botanický opis a výskyt
Charakteristika rastliny
Fialka voňavá je trváca bylina vysoká 10 až 20 cm, s krátkym rozkoreneným podzemkom, z ktorého vyrastajú listové výbežky a zakoreňujúce poplazy. Z pazúch kopijovitých prílistkov na skrátenej stonke na vrchole podzemku vyrastajú dlhostopkaté listy s tmavozelenou, srdcovitou a vrúbkovanou čepeľou. Listy majú krátke ochlpenie a sú obličkovitého alebo srdcovitého tvaru.
Dlhostopkaté, päťpočetné, súmerné kvety sú najmä fialové a jemne voňajúce. Vyrastajú z prízemnej ružice listov. Z podzemku vyrastajú aj hranaté stopky kvetov, ktoré majú v strede dva malé protistojné listence. Ovisnuté fialové kvety sú obojpohlavné a dolný korunný lupienok vybieha do malej dutej ostrohy, ktorá plní funkciu vábničky (láka hmyz). Kvety rozkvitajú v marci a v apríli, sú voňavé, ale spravidla neplodné.
Plodom fialky voňavej je guľovitá, ochlpená tobolka.
Výskyt a rozlíšenie od iných druhov
Fialka voňavá kvitne od marca do apríla, prípadne do mája. U nás sa vyskytuje najmä v nižších polohách na tienistých a vlhkých miestach v humusových lesoch a hájoch, medzi krovím, pri plotoch a múroch. Často ju nájdeme aj v záhradách a sadoch.
Na rozdiel od jej sestry - fialky trojfarebnej a aj od ďalších podobných kvietkov veľkej rodiny fialkovitých, sa fialka voňavá odlišuje svojou prenikavou vôňou. Je dôležité vedieť ju rozlíšiť od divorastúcich a príbuzných druhov, ľudovo nazývaných „psie fialky“. Tieto druhy nezbierame, pretože im buď chýba vôňa, alebo majú väčšie a nie celkom fialové kvety, prípadne majú byľ (stonku s listami), zatiaľ čo fialka voňavá je bezbyľová. Prvým hrmením nestráca vôňu, ale vtedy už kvitne podobná nevonná fialka psia (V. canina L.).
Pestovanie a rozmnožovanie
Fialka voňavá je pomerne nenáročná rastlina na pestovanie, čo z nej robí obľúbenú voľbu pre záhradkárov. Je to trvácny druh, ktorému sa darí na čiastočne zatienených, ale aj slnečných miestach, v sadoch, v parkoch a na miestach, kde sa trávnik nekosí príliš nízko. Najlepšie sa jej darí v humóznych, mierne kyslých až neutrálnych pôdach.
Pri pestovaní je dôležité zvoliť polotienisté alebo tienisté miesta s miernym slnečným svitom. Myslite na primerané zalievanie, hlavne v suchých obdobiach, a treba ju dobre okopať a vyplieť.
Fialka voňavá sa najlepšie množí pomocou oddeľovania trsov alebo rezkovaním, čo je výhodnejší spôsob ako rozmnožovanie semenami. Semená fialky sa vysievajú od augusta až po marec priamo von, klíčia v chlade a sadia sa na povrch substrátu. Kvitnú od marca ďalšieho roka. Rozmnožuje sa aj rozsádzaním výhonkov.
Zber a spracovanie
Pravidlá zberu
Na zber sa používajú vňať, koreň a kvety. Pri zbere platí, že odtrhávame iba nadzemnú časť rastlinky a koreň necháme na ďalšie kvitnutie. Dôležité je, že na zber nepoužívame žiadne pestované okrasné druhy. Zbierame koreň spravidla v jeseni, pričom plazivé nadzemné výhonky necháme v zemi zakoreniť.
Listy zbierame počas celého vegetačného obdobia, kvety aj s kalichom. Podzemok s korienkami sa zbiera v septembri a októbri. Po vytrhnutí celej rastliny sa zakoreňujúce výhonky zasadia späť do pôdy, aby sa na stanovišti udržal dostatočný počet rastlín.
Sušenie a skladovanie
Fialka sa suší rýchlo pri teplote do 40 °C (ideálne do 35 °C) v tieni. Podzemky a vňať sa sušia v rovnakých podmienkach ako kvety. Usušenú drogu, čiže koreň, listy a kvety (Radix, Flos, Folium violae odoratae), uschovávame dobre uzavretú a chránime pred svetlom a vlhkom.
Liečivé účinky a využitie v medicíne
Fialka voňavá patrí medzi naše najstaršie liečivé rastlinky. Už v dávnych dobách sa jej vôňa odporúčala pri bolestiach hlavy. V súčasnosti sa využíva pri zastavovaní a tíšení kašľa, pričom pôsobí ako expektorans (sekretolytikum). Obsahuje saponíny, ktoré uľahčujú vylučovanie hlienov a tým pomáhajú liečiť kašeľ. Fialky taktiež obsahujú takzvaný prírodný acylpyrín, pretože obsahujú prírodný metylsalycylát.
Liečivé účinky fialky voňavej zahŕňajú protizápalové vlastnosti. Pôsobí na tlmenie kašľa a je možné jej použitie aj proti bolesti, vrátane reumatických bolestí a migrény. Rastlina môže tiež pôsobiť upokojujúcim účinkom a pomáhať pri úzkosti a nespavosti. Je známa aj ako močopudný prostriedok a pomáha pri chorobách dýchacích ciest, chronickom kašli, zachrípnutí, nahromadení hlienu v prieduškách a pri zápale. Zmierňuje aj čierny kašeľ. V ľudovej medicíne sa stáročia uplatňuje aj na podporu potenia a dezinfekciu.
Výťažky z fialky voňavej sa často používajú v bylinných prípravkoch, sirupoch, čajoch a mastiach. Kvety a listy vykazujú tiež antioxidačné, antibakteriálne a diuretické účinky. Celá rastlina je zdrojom širokého spektra biologicky aktívnych látok - saponíny, salicyláty, fenolické kyseliny, kumaríny, flavonoidy, minerálne látky, vitamíny a prírodné farbivá. Na Západe sa liečebne rovnako vysoko cení ako fialka trojfarebná (Viola tricolor).
Recepty a prípravky
- Čaj: Dve lyžice dobre premiešanej zmesi zalejeme ½ l vriacej vody a necháme 20 minút prikryté vylúhovať.
- Zápar: Zápar sa pripraví z 2 lyžičiek posekanej drogy a 2 pohárov vody a užíva sa denne pri kašli, chorobách dýchacích ciest alebo ako močopudný prostriedok.
- Macerát: Macerát na vnútorné použitie sa pripraví z 2 lyžičiek posekanej usušenej vňate a 2 pohárov studenej vody. Nechá sa macerovať 6 hodín. Zvonka sa môže použiť na vyrážky a ekzémy.
- Tinktúra: Čerstvú rastlinu nadrobno posekáme a zľahka nasypeme do vhodnej fľaše s dobrým uzáverom. Zalejeme čistým liehom alebo bielou pálenkou, aby bola dobre zakrytá. Necháme asi 14 dní lúhovať, občas pretrasieme.
- Masť: Vo vodnom kúpeli rozpustíme bambucké maslo. Odstavíme a pridáme mandľový olej, vsypeme kvety fialky. Čím je ich viac, tým bude masť silnejšia. Dbajte na to, aby boli všetky kvety ponorené. Nemusíte veľmi ohrievať, skôr len udržiavať v teple, aby maslo nestuhlo a fialky sa poriadne vylúhovali.
- Kúpeľ: Do 100 ml mlieka pridáme 10 kvapiek fialkového oleja, ktorý máme vymacerovaný vopred v mandľovom oleji. Pretrepeme a nalejeme do vane. Relaxujeme. Potom sa zabalíme do deky. Takto môžete urobiť akýkoľvek kúpeľ z bylín. Ak používate éterické oleje, treba tam opatrnosť.
- Vonkajšie použitie: Zvonka, najmä list, slúži na prípravu odvaru na obklady zapálených alebo opuchnutých miest, na omývanie hnisavých rán, kožných vriedkov, vyrážok a na omývanie hlavy, keď sa na vlasovej pokožke tvoria lupiny (možno pridať i vňať pamajoránu alebo materinej dúšky). S vňaťou hluchavky, komonice, kuklíka, myšochvosta, prasličky, pyšteka sa používa na kúpele pri hemoroidoch.
Paulína Fialková a my sme #pripraveniostatdoma
Kulinárske využitie
Prebúdzajúca sa jarná príroda nám okrem slnečných lúčov ponúka aj množstvo prvých liečivých rastlín, ktorých väčšina sa dá využiť ako zdroj zdravých, jedlých kvetov. Jeden z týchto zdrojov ponúka fialka voňavá (Viola odorata L.), ktorá v tomto období bohato kvitne a je cenená nielen pre tmavofialové, voňavé, sladko chutiace kvety, ale aj listy, ktoré sa dajú konzumovať podobným spôsobom ako špenát.
Ľudia ju využívajú čerstvú aj v kuchyni, je súčasťou ozdoby tanierov pri hotových pokrmoch, polievkach, dezertoch, ovocných a zeleninových šalátoch či smoothie. Šikovné gazdinky ich zamrazujú do kociek ľadu, ktoré pridávajú do domácich limonád. Na ozdobu dezertov si ženy pripravujú kondenzované kvety fialiek (kandizované fialky).
Kvety fialiek sa v gastronómii využívajú už oddávna. Najstaršie zdroje dokladujú ich využitie v Anglicku, kedy sa kvety varili spolu s ryžou a mandľami ako puding. Vášnivou konzumentkou fialkových bonbónov bola napríklad cisárovná Sisi. Vo Viedni sa dodnes tieto bonbóny vyrábajú podľa pôvodnej receptúry.
Kvety je najlepšie konzumovať surové. Ich vôňa a vzhľad sa najlepšie kombinujú so šľahačkou, želé alebo nadýchanými krémami. Vynikajúce chuťové akordy vytvárajú kvety v kombinácii s vanilkou alebo malinami. Pridávané v menších množstvách aromatizujú punče, bowle, sladké jedlá a sirupy. Kvety sú vhodné tiež do šalátov, nielen na vylepšenie chuti, ale aj zlepšenie vzhľadu, pričom sa odporúča zálievka z jemného octu - jablčného alebo vínneho. Ďalším spôsobom využitia je zamrazenie v kockách ľadu, kedy vyniknú hlavne v nápojoch a drinkoch.
Mladé listy fialky sa konzumujú surové, varené alebo dusené podobným spôsobom ako špenát. Nadrobno nasekané dokážu vyzdvihnúť chuť omelety. Využime preto dary prírody a na jarných prechádzkach si nazbierajme fialkové kvety a mladé listy, ktorými môžeme obohatiť náš jedálny lístok. Potešíme nielen oči, ale aj organizmus vďaka obsahu zdraviu prospešných látok.
Spirituálny význam
Fialka voňavá sa spomína oddávna aj v spirituálnych knihách. Už jej farba našepkáva, že je farbou duchovna. Podporuje intuíciu, kreativitu a čistotu nášho ducha. Dokáže uľaviť od telesnej, citovej a duševnej bolesti alebo od stresu. Aj sila jej vône vie odohnať bolesti. Najmä v staroveku sa fialke pripisoval kultový význam - starí Gréci ju pokladali za symbol plodnosti, ale aj za rastlinu mŕtvych.